Kurdistan

Kurdistan je zaostalé poľnohospodárske územie. Prevláda tu polokočovné pastierstvo. Pestujú sa obilniny, strukoviny, zemiaky, zelenina, ovocie a tabak. Na druhej strane je tu výrazné nerastné bohatstvo - ťaží sa ropa, stavebné suroviny a rudy neželezných kovov.

Oblasť obývaná Kurdmi v roku 1992

Oblasť obývaná Kurdmi v roku 2002

Kurdistan alebo Kurdistán[1] je:

• a) predovšetkým voľné historicko-etnicko-geografické označenie pre súvislé územie obývané prevažne Kurdmi (v minulosti väčšie, dnes asi 400 000 km²) v Turecku, Sýrii, Arménsku, Iráne a Iraku
• b) oficiálny Autonómny región Kurdistan v Iraku (časť územia z bodu a)
• c) neoficiálny názov („Severný Kurdistan“) polooficiálneho regiónu Juhovýchodná Anatólia v Turecku (časť územia z bodu a)
• d) štát, ktorý sa usilujú vytvoriť a od roku 1985 aj vybojovať Kurdi v Turecku, a ktorý by sa rozprestieral na území terajších jedenástich tureckých provincií, v ktorých žije asi 12 miliónov kurdských obyvateľov.

V Iraku majú Kurdi od roku 1974 (fakticky až od Vojny v zálive) autonómiu. V roku 1992 sa uskutočnili prvé voľby do miestneho kurdského parlamentu. V Turecku sa od roku 1985 kurdská ľavica snaží vytvoriť samostatný Kurdistan a tento proces sprevádzajú ozbrojené nepokoje. Z dôvodu splnenia podmienok na vstup Turecka do EÚ sa v posledných rokoch situácia - inak všestranne utláčaných - Kurdov zmenila k lepšiemu.