Asenovgrad

Územie mesta a okolia bolo osídlené už v dávnych dobách, čo dokladajú nálezy ešte z neskorej doby kamennej z obdobia až 3500 rokov pred Kr. Našli sa aj nálezy z obdobia eneolitu, neskorého neolitu a doby medenej.[5]

Na území Tráci žili pomerne dlhý čas. Z tohto obdobia sa našlo veľké množstvo archeologických nálezov, najmä mohýl. Tiež na mieste Asenovej pevnosti existovalo v minulosti trácke opevnené sídlisko.[6]

V období kedy bolo územie pod nadvládou Rímskej ríše tu dochádzalo k častým nájazdom Gótov. Obyvateľstvo bolo stále z veľkej časti trácke. Aj z tohto obdobia sa našlo veľa vykopávok, ale najvýznamnejšou pamiatkou tejto doby ostávajú zvyšky starej rímskej cesty, ktorá prechádzala územím mesta a okolo Asenovej pevnosti a viedla z Hornotráckej nížiny cez Rodopy do oblasti Egejského mora.[7]

V období prvej bulharskej ríše sa Asenovgrad ako mesto nespomína nikde, na mieste Asenovej pevnosti, ale existovala opevnená osada. Počas nadvlády Byzantskej ríše sa Asenovgrad spomína v dokumentoch uchovaných v Bačkovskom monastieri z roku 1093 pod menom Stanimachos. V tomto období prebieha rozširovanie opevnenej osady na mieste Asenovej pevnosti. Po roku 1093 sa Asenovgrad spomína až v období Tretej krížovej výpravy v dokumentoch imperátora Fridricha Barbarossu a to pod menom Skribencion.[2][8][9]

V tomto období dosahuje aj mesto (nazývané už Stanimaka) aj Asenova pevnosť najväčšieho rozmachu a to hlavne za veľkej podpory cára Ivana Asena II., ktorý sa snažil dosiahnuť čo najväčšieho percenta slovanských obyvateľov v tomto regióne a tak pomáhal rozvoju mesta a v roku 1230 obnovil Asenovu pevnosť kde dal postavať veľký palác a množstvo ďalších stavieb vrátane chrámu. V roku 1246 sa oblasť dostáva dočasne opäť pod nadvládu Byzantskej ríše, ale už v roku 1254 je dobytá naspäť.[10]

Mesto Stanimaka padlo pod Osmanskú správu spolu s Plovdivom v roku 1364 a postihol ho podobný osud ako Plovdiv, keď bolo mesto pobúrané, poničené a mnoho obyvateľov zabitých. Obyvatelia Stanimaky, ale aj potom kládli tureckým okupantom pomerne veľký odpor, čo viedlo k zvláštnej a výnimočnej situácii, keď v Stanimake, narozdiel od drvivej väčšiny miest v bulharskej časti Osmanskej ríše, prakticky nežili tureckí obyvatelia (len bulharskí a grécki) a tak to ostalo po celý čas osmanskej nadvlády - v meste sa nachádzala turecká štvrť, ale bola mimo hraníc pôvodnej Stanimaky.

V období osmanskej nadvlády bola zničená Asenova pevnosť ako dôsledok bratskej vojny medzi dvoma synmi sultána Bajazída I.[11]

Koniec 18. a začiatok 19. storočia boli pre Stanimaku čiernym obdobím. Mesto bolo dvakrát napadnuté a spustošené tzv. kărdžalijcami (tureckí fanatickí nájazdníci - väčšinou zbehovia z pravidelnej osmanskej armády a marodéri - z oblasti okolo mesta Kărdžali). V rokoch 1814 – 1816 postihla mesto aj epidémia moru.[12]

V období bulharského národného obrodenia bolo postavených veľa nových chrámov a v meste prebiehal spor medzi gréckymi a bulharskými cirkevnými predstaviteľmi o používaní bulharského jazyka ako jazyka liturgického (podľa osmanských zákonov mohla byť ako kresťanský liturgický jazyk používaná len gréčtina a tak bulharskí veriaci spadali pod správu gréckej pravoslávnej cirkvi, z ktorej vplyvu sa snažili vymaniť).[13]

Už na konci roku 1877 sa v meste začali objavovať tureckí uprchlíci, ktorí utekali pred postupujúcou ruskou armádou. Asenovgrad bol oslobodený od tureckej nadvlády po ťažkých bojoch pri dnešnej dedine Brestnik, ktoré prebiehali v noci zo 17. na 18. januára roku 1878. V priebehu noci začali mesto opúšťať najmä vyššie postavení tureckí obyvatelia a 18. januára ráno do mesta vstúpili prvé jednotky ruskej osloboditeľskej armády, ktoré boli s nadšením privítané miestnym obyvateľstvom.[14]

Stanimaka ostáva po podpísaní Berlínskej zmluvy súčasťou Východnej Rumélie (provincie naďalej spravovanej Osmanskou ríšou). Aj tu ako aj inde na celom území Rumélie vznikajú miestne výbory, ktoré bojujú za zjednotenie s Bulharským kniežatstvom, ktoré sa stalo skutočnosťou v roku 1885.

V roku 1934 bolo na počesť cára Ivana Asena II. meno mesta zmenené na Asenovgrad.[15]

Najvýznamnejšie svetské pamiatky v Asenovgrade sú:

• Asenova pevnosť – ruiny starodávnej pevnosti so zachovalým stredovekým chrámom
• Historické múzeum
• Etnografické múzeum
• Historická škola svätého Juraja

Najvýznamnejšie religiózne pamiatky v Asenovgrade sú:

• Gornovodenský monastier – dva stredoveké monastiere zjednotené v 19. storočí
• Kaplnkový chrám svätého Jána Krstiteľa – pravoslávny stredoveký chrám
• Chrám svätého Atanasa – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám Zvestovania presvätej Bohorodičke – pravoslávny stredoveký chrám
• Chrám svätej Bohorodičky Petričskej – pravoslávny stredoveký chrám v areáli Asenovej pevnosti
• Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám svätého Demetera – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám svätého Juraja – Ambelinský – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám svätého Juraja – Metošský – pravoslávny chrám z 18. storočia
• Chrám svätého Mikuláša – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám svätej Trojice – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Chrám svätého Vasiľa a svätej Maríny – pravoslávny chrám z 19. storočia
• Kaplnky svätého Štefana a svätého Kozmu a Damiána
• Kaplnka svätého Iliju
• Kaplnka svätého Uvítania svätej Bohorodičky

V Asenovgrade sa nachádza veľké množstvo kaplniek (celkovo okolo 60). Sú k videniu vo všetkých častiach mesta, niektoré sú položené vysoko na skalných útesoch nad mestom. Niektoré z nich sú napríklad:

• 
  Kaplnka Všetkých Svätých
• 
  Kaplnka svätého Iliju
• 
  Kaplnka svätého Demetera
• 
  Kaplnka svätého Mikuláša
• 
  Kaplnky svätého Štefana a svätého Kozmu a Damiána
• 
  Kaplnka Zosnutia svätej Anny
• 
  Kaplnka svätej Varvary
• 
  Kaplnka svätého Uvítania svätej Bohorodičky

Trifon Zarezan, alebo tiež deň svätého Trifona sa oslavuje 1. februára. Keďže tento deň je sviatkom patróna vína, svätého Trifona, sú v Asenovgrade oslavy brané veľmi vážne, pretože ide o jeden z tradičných bulharských vinárskych regiónov.

Tento sviatok je známy aj pod názvom Eňovica a je obyčajom unikátnym pre mesto Asenovgrad. Predpokladá sa, že ako veľká časť iných sviatkov ide o premiešanie kresťanských a pohanských tradícií a je spojené s oslavou Bohorodičky. Počas tohto sviatku bývajú malé dievčatá (3 roky a menej) obliekané do bielych svadobných šiat a každá mestská štvrť si volí najkrajšiu z nich, tzv. bulku (bulka je grécky výraz pre mladú krásnu nevestu).

Koná sa každoročne na Veľkonočný pondelok a v rámci sprievodu sa prenáša ikona (je považovaná za zázračnú a bola prinesená do Bačkovského monastiera už v 14. storočí) presvätej Bohorodičky z Bačkovského monastiera na miesto nazývané Kluvijata do malej kaplnky svätých Archanjelov. Neskôr sa odnáša naspäť do Bačkovského monastiera.[17]