Chrám svätej Bohorodičky Petričskej
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej (bulh. Църква „Света Богородица Петричка“ – Cărkva „Sveta Bogorodica Petrička“),[1][2][3][4][5][6][7][8][9] Chrám svätej Bohorodičky Petričskej pri Asenovej pevnosti (bulh. Църква „Света Богородица Петричка“ при Асеновата крепост – Cărkva „Sveta Bogorodica Petrička“ pri Asenovata krepost),[1][7] známy aj ako Asenov chrám (bulh. Асеновата църква – Asenovata cărkva)[10] je zachovalý stredoveký pravoslávny chrám, nachádzajúci sa 3 kilometre juhovýchodne od centra mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[10][4][5][6][3][7][8][2][1][9]
Chrám svätej Bohorodičky Petričskej | |||
pravoslávny chrám | |||
celkový pohľad na chrám svätej Bohorodičky Petričskej zvrchu | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Oblasť | Plovdiv | ||
Okres | Asenovgrad | ||
Mesto | Asenovgrad | ||
Náboženstvo | Kresťanstvo | ||
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev | ||
Súradnice | 41°59′12″S 24°52′24″V | ||
Dĺžka | 18,3 m | ||
Šírka | 6,9 m | ||
Výška | 15,3 m | ||
Ďalšie údaje | |||
- počet veží | 1 | ||
- počet kupol | 1 | ||
- počet poschodí | 2 | ||
Výstavba | 1230 – 1231 | ||
- dokončenie | 1231 | ||
Dátum | |||
- posvätenia | 1991 | ||
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |||
Wikimedia Commons: Holy Mother of God, Asen's Fortress | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Poloha
Chrám sa nachádza v areáli Asenovej pevnosti, 3 kilometre juhovýchodne od centra mesta Asenovgrad na skalistom vrchu nad ľavým brehom rieky Asenica.[1][3][6]
Dejiny a súčasnosť
Výstavba pevnostného chrámu pri Asenovej pevnosti prebehla v prvej polovici 13. storočia[3][4] (s najväčšou pravdepodobnosťou v rokoch 1230 – 1231,[10] aj keď niektoré zdroje uvádzajú ako možný už koniec 12. storočia)[3][9] na pokyn cára Ivana Asena II..[10][4] Okrem chrámu budova (veža) plnila aj funkciu zvonice a pozorovateľne pre vtedajšiu opevnenú osadu.[8][4] Funkcia pozorovateľne bola chrámovej veži prisúdená z nedostatku priestoru v pevnosti, aby sa ušetrilo miesto, ktoré by inak zabrala budova pozorovateľne.[8] Stavba ostala ako jediná zachovaná budova Asenovej pevnosti. V roku 1904 chrám čiastočne poškodilo zemetrasenie, neskôr v roku 1936 bola budova zreštaurovaná.[4] Posledná rekonštrukcia v rámci ktorej boli reštaurované aj vnútorné fresky prebehla v roku 1986. 14. augusta 1991 bol chrám znovu vysvätený.[5]
Charakteristika
Chrám leží na malej plošine pod ruinami bývalého hlavného paláca (hradu) Asenovej pevnosti.[1][4] Je vzácnym predstaviteľom bulharskej cirkevnej stredovekej architektúry.[4] Budova je typovo dvojposchodový pohrebný chrám (prízemie v týchto chrámoch zvyčajne slúžilo ako krypta),[1][10] ktoré sa v období výstavby stavali na území Druhej bulharskej ríše – k najvýznamnejším dochovaným patria okrem chrámu svätej Bohorodičky Petričskej pri Asenovej pevnosti napríklad aj Bojanský chrám v Sofii, alebo Chrám-kostnica pri Bačkovskom monastieri.[10] Budova je dlhá 18,3 metra, široká 6,9 a vysoká 15,3 metra. Hrúbka stien sa pohybuje od 0,85 do 1,15 metra v základoch.[4] Stavba je dvojposchodový, jednoloďový,[2][4] krížovokupolný[3] chrám s jednou kupolou a jednou apsidou postavená čiastočne z tehál a čiastočne z kameňov,[1][4] pričom celkovo sa vždy striedajú tri rady kameňov, s tromi radmi tehál. Takýmto prekladaným štýlom sú stavané aj výplne slepých arkád a nik v stenách chrámu.[1] Na vonkajších stenách chrámu sa nachádza veľké množstvo architektonických detailov – napríklad pre chrám charakteristické slepé niky,[2][3] ďalej rôzne arkády, striedajúce sa rady kameňov a tehál, alebo rímsy s frontónmi.[1][3] Východná fasáda chrámu je vysoká, pričom veľkej výšky dosahuje aj apsida. Apsida je päťstenná, ale steny priliehajúce k stene chrámu sú natoľko krátke, že sa pri pohľade z väčšej diaľky môže javiť ako trojstenná. Na hranici medzi dvoma poschodiami chrámu je apsida ozdobená radom tehál, v ktotom sú tehly poukladané tak, aby vytvárali trojuholníkovité obrazce.
Prvé poschodie (prízemie) je typovo pohrebným poschodím (kryptou)[1][2][10] v ktorom sa v chrámoch tohto typu zvykli pochovávať významní duchovní, alebo vplyvní predstavitelia farnosti.[10] Poschodie mohlo slúžiť ako krypta,[2][4] ale v dôsledku toho, že sa na mieste nenašli pri výskumoch žiadne kosti, sa väčšina odborníkov prikláňa k možnosti, že v prípade tohto chrámu slúžilo ako sklad.[4] Je úplne oddelené a izolované od druhého poschodia, čo je charakteristické pre pohrebné časti bulharských stredovekých chrámov-kostníc.[10] Strop prvého poschodia je klenutý s neprerušenou valenou klenbou, ktorá je na troch miestach podopretá arkádami, ktoré sa tiahnu po celej dĺžke steny. Oltárne priestranstvo je tak ako pri druhom poschodí oddelené dvomi stĺpmi.
Na druhom poschodí sa nachádza samotná chrámová časť[2][10][4] rozdelená na apsidu (oltárnu časť), priestranstvo pred ňou, naos a predsieň.[4] Naos je klenutý s predĺženou valenou klenbou[1] s dvanásťstennou[3] kupolou v strede,[3][1] ktorej ako podpora okrem samotnej klenby slúžia dve predĺžené arkády, ktoré v severnej a južnej časti priliehajú k bočným stenám chrámu.[1] Oltárna časť je samostatná, s nižšie položenou klenbou, než je klenba naosu a je oddelená od ďalších častí chrámu dvojicou stĺpov. ktoré spolu s bočnými stenami tvoria trojitú arkádu. Od stĺpov na východ je oltárna časť opticky rozdelená arkádami ešte na tri menšie časti.[1] Druhé poschodie bolo v minulosti dostupné po drevených schodoch, ktoré sa nachádzali pri južnej fasáde chrámu, kde sa nachádza aj vchod do chrámu[1][10] (rovnaké riešenie ako u Chrámu-kostnice pri Bačkovskom monastieri).[1] Na tomto poschodí boli objavené aj časti fresiek,[2][9][5] ktoré pochádzajú zo 14. storočia[9] a odkryté boli pri reštaurácii v roku 1986.[5]
Nad chrámovou predsieňou sa nachádza štvorhranná veža (zvonica)[1][2][4] so štyrmi širokými arkádovými oknami, po jednom v každej zo stien[1][4] zakončená slepou kupolou.[1] Veža je najtypickejšou a najoriginálnejšou súčasťou chrámu, keďže vedže tohto typu sa pri stredovekých jednoloďových chrámoch na východe Európy nevyskytujú – zvonice štvorcového pôdorysu sú síce známe z niekoľkých byzantských chrámov z obdobia vzniku chrámu svätej Bohorodičky Petričskej, nachádzajúcich sa na území dnešného Grécka, u týchto však veža nie je dominantnou súčasťou stavby (tou je vždy kupola).[1]
Zaujímavý je pravdepodobný architektonický pôvod chrámu. Chrám má mnohé znaky sakrálnej architektúry charakteristickej pre stavby, ktoré vznikali v období Prvej bulharskej ríše, v mnohom je však odlišný. Pri výzkumoch sa zistilo, a porovnávaním potvrdilo, že prvotný plán chrámu pochádza z územia dnešného Arménska, pričom štvorstenná zvonica štvorcového pôdorysu pri jednoloďovom chráme je typická najmä pre staré sýrske ortodoxné baziliky. Je pravdepodobné, že na území dnešného Bulharska existovalo viac typovo rovnakých chrámov, chrám pri Asenovej pevnosti je však jediným chrámom tohto typu, ktorý sa dochoval do dnešných čias.[1]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[3][7]
Budova bola bola ako súčasť Asenovej pevnosti vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.69 z roku 1927 ako "národná starožitnosť". Neskôr bol vyhlásený za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.20 z roku 1973 aj samostatný chrám – ako dôvod ochrany bola uvedená architektonická hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Sveta Bogorodička Petrička“ – pri Asenovata krepost (bulh. Църква „Света Богородичка Петричка“ – при Асеновата крепост, doslova Chrám svätej Bohorodičky Petričskej – pri Asenovej pevnosti).[7]
Zaujímavosti
Galéria
- Celkový pohľad na Asenovu pevnosť s chrámom svätej Bohorodičky
- Celkový pohľad na chrám zo severozápadu
- Celkový pohľad na západnú fasádu chrámu
- Celkový pohľad na východnú fasádu chrámu
- Celkový pohľad na južnú fasádu chrámu
- Pohľad na chrám z južnej časti Asenovej pevnosti
- Detailný pohľad na časť južnej fasády
- Detailný pohľad na kupolu
- Detailný pohľad na apsidu
- Detailný pohľad na časť výzdoby chrámu
- Detailný pohľad na vrchnú časť chrámu s najvyšším poschodím veže a kupolou
- Detailný pohľad na chrámovú vežu
- Pohľad na západnú fasádu veže
- Pohľad na južnú fasádu veže
- Pohľad na odkryté fresky
- Pohľad na interiér chrámu
- Pohľad na kupolu chrámu zvnútra
Referencie
- MAVRODINOV, Prof. Nikola. Starobălgarskoto izkustvo XI–XIII v.. Sofia : Izdatelstvo "Iztok–Zapad". 2016. 210 s. ISBN 9786191528042. S. 36 – 39. (po bulharsky)
- GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 35. (po bulharsky)
- STAMOV, Stefan prof. d-r arch. Bălgarsko architekturno nasledstvo – selišta – cărkvi – manastiri. Sofia : Stefan Stamov. 2016. 516 s. 350. (po bulharsky)
- svetimesta.com
- assenovgrad.com
- BENKOVSKA, Miroslava; PANGELOV, Bojko. Regionalna enciklopedija na Bălgarija : Plovdiv i Plovdivska oblast. Sofia : Knigoizdatelska kăšta "Trud"; TL "Konsult". 2009. 298 s. ISBN 9789545288807. S. 220. (po bulharsky)
- mc.government.bg
- ENEV, Svilen. 20 prirodni i kulturni obekta v Centralni Rodopi. Varna : Izdatelska kăšta STENO. 2013. 60 s. ISBN 9789544496654. S. 6 – 7. (po bulharsky)
- NIKOLOVA, Rumiana; GENOV, Nikolaj. 1000 stranici Bălgarija. Sofia : Siela Norma AD. 2013. 1010 s. ISBN 9789542813996. S. 716. (po bulharsky)
- FILOV, Bogdan. Starobălgarskoto izkustvo. Sofia : Šambala. 2019. 252 s. ISBN 9789543192199. S. 60 – 61. (po bulharsky)