Chrám Svätej Trojice (Asenovgrad)
Chrám svätej Trojice (bulh. Храм „Света Троица“ – Chram „Sveta Troica“) je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[1][2][3][4]
Chrám svätej Trojice | |||
pravoslávny farský chrám | |||
![]() pohľad na západnú fasádu chrámu | |||
Patrocínium: Najsvätejšia Trojica | |||
Štát | ![]() | ||
---|---|---|---|
Oblasť | Plovdiv | ||
Okres | Asenovgrad | ||
Mesto | Asenovgrad | ||
Náboženstvo | Kresťanstvo | ||
- cirkev | Bulharská pravoslávna cirkev | ||
- farnosť | Farnosť svätej Trojice, Asenovgrad | ||
Súradnice | 42°00′28″S 24°52′39″V | ||
Výška | |||
- najvyššej veže | 20 m | ||
Ďalšie údaje | |||
- počet lodí | 3 | ||
- počet veží | 1 | ||
- počet kupol | 3 | ||
Architekti | Vasil Dimov (chrám), Bojan Činkov (zvonica) | ||
Výstavba | 1857 – 1862, 1936 (zvonica) | ||
- dokončenie | 1862 | ||
![]() Bulharsko s vyznačenou polohou kostola ![]() Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |||
Wikimedia Commons: Trinity Church, Asenovgrad | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „G. S. Rakovski“ (bulh. улица „Г. С. Раковски“) č. 3 za budovou asenovgradskej centrálnej pošty.[2]
Dejiny a súčasnosť
Výstavba chrámu sa začala v roku 1857 a je spojená s druhým pokusom bulharských obyvateľov mesta, mať chrám, kde by boli božské liturgie slúžené v ich rodnom jazyku. Na získanie priestoru na výstavbu chrámu boli zakúpené celkovo tri domy, z ktorých boli dva zbúrané a tretí dočasne fungoval ako miesto pre ubytovanie pre staviteľov chrámu. Neskôr v tejto budove sídlila prvá škola v Asenovgrade s bulharským vyučovacím jazykom.[1] Na výstavbu chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine.[2][3] Výstavba chrámu bola napokon ukončená v roku 1862.[1][2] Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo dôvodom pre výstavbu ďalšieho chrámu v blízkosti – Chrámu svätého Demetera.[2][3] V roku 1866 bol chrám vyzdobený stenomaľbami,[2][3] čo je aj zadokumentované dochovaným nápisom s dátumom vymaľovania, ktorý sa nachádza na centrálnej kupole.[3] V roku 1936 bola k budove chrámu pristavaná zvonica.[2][3]
Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého veľkomučeníka Pantaleóna a kaplnku svätého mučeníka Menasa.[1]
Charakteristika
Chrám postavili staviteľskí majstri z rodopskej dediny Jugovo[2] pod vedením Vasila Dimova,[5] ktorí postavili aj chrám svätého Juraja[2][3] v asenovgradskej štvrti Ambelino.[5] Samotné chrámové budovy týchto dvoch stavieb sú si aj navzájom podobné.[4]
Budova je postavená ako trojloďová[1][2][3] bazilika[1] s jednou apsidou[2][3] a tromi kupolami nad centrálnou chrámovou loďou.[1][2][3] Všetky tri kupoly sú osemstenné, pričom centrálna je rozmerovo väčšia než zvyšné.[1] Kupoly, rovnako ako aj kamenné stropy bočnych lodí sú podopierané dvojicou stĺporadí,[1][3] ktoré oddeľujú jednotlivé lode.[3] Každé zo stĺporadí je tvorené šiestimi kamennými stĺpmi spojenými vo vrchnej časti takisto kamennými[1][3] polkruhovými[3] arkádami.[1][3] Klenby stropov nad jednotlivými loďami sú plolocylindrické.[3] V spodnej časti sú stĺpy rozšírené a vo vrchnej zakončené ozdobnými hlavicami.[1] Pri stavbe boli pre zlepšenie statiky budovy použité aj silné železné tyče, ktoré sú zamurované ako v stenách chrámu, tak aj v podperných stĺpoch.[1]
Zvonica
Zvonica bola pristavaná v priestore pri chrámovom nartexe[1] v roku 1936.[2][3] Postavená bola podľa projektu architekta Bojana Činkova.[1] Architektonicky sa líši od zvyšku chrámu.[3] Zvonica dosahuje výšky cez 20 metrov.[1]
Ikonostas a výzdoba chrámu
Stenomlbovová výzdoba chrámu z roku 1866 je dielom asenovgradského umelca gréckeho pôvodu Georgiho Ksafa.[2] je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy sa vyznačuje vysokou umeleckou hodnotou.[1] Tú majú aj ikony na ikonostase, ktoré sú rozostavané v radoch tvorených veľkými, alebo malými ikonami. Časť ikon je dielom maliara fresiek a ikon, Dimităra Štereva zo stanimackej ikonomaliarskej školy.[1] Dalšia časť veľkých ikon je dielom Stefana Antonova z Pazardžiku[1] a gréckeho umelca[2] Stefanopulusa,[1][3][2] pričom obidvaja boli predtaviteľmi adrianopolskej ikonomaliarskej školy.[1] Malé ikony sú dielom Georgiho Ksafa, ktorý je autorom stenomaľbovej výzdoby chrámu.[1][2][3]
Galéria
- pohľad na chrám zo západu
- pohľad na chrám z juhu
- pohľad na chrám z juhovýchodu
- pohľad na severnú fasádu chrámu
- pohľad na južnú fasádu chrámu
- pohľad na severnú fasádu chrámu zo spodnej časti chrámového dvora
- celkový pohľad na zvonicu
- pohľad na apsidu vo východnej fasáde
- pohľad na vchod do chrámového areálu
- detailný pohľad na hlavný vchod do chrámu v západnej fasáde
- detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
- detailný pohľad na spodnú časť zvonice
- detailný pohľad na mozaiku na zvonici chrámu
- detailný pohľad na centrálnu kupolu chrámu
- detailný pohľad na jedny z dverí v južnej fasáde
- detailný pohľad na jedno z okien v južnej fasáde
- spodná časť chrámového dvora
Referencie
- GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 18 – 19. (po bulharsky)
- MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 395 – 396. (po bulharsky)
- STOILOV, Stoil Arch. Asenovgrad – Ognište na stroitelni tradicii : Prinos kăm istorijata na bălgarskata architektura. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“. 1971. 116 s. S. 74 – 75. (po bulharsky)
- asenovgrad.bg
- MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 386. (po bulharsky)