Chrám Zosnutia presvätej Bohorodičky (Asenovgrad)

Známy aj ako Chrám svätého Zosnutia Bohorodičky (bulh. Храм „Свето Успение Богородично“ – Chram „Sveto Uspenie Bogorodično“),[3] Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква „Успение Богородично“ – Cărkva „Uspenie Bogorodično“),[4] Chrám svätej Bohorodičky – Zosnutie (bulh. Църква „Светa Богородица – Успение“ – Cărkva „Sveta Bogorodica – Uspenie“),[2][4] Chrám svätej Bohorodičky – Hlboký (bulh. Църква „Светa Богородица – Дълбоката“ – Cărkva „Sveta Bogorodica – Dălbokata“),[2][1][4] alebo Chrám svätej Bohorodičky – Mesochora (centrálny) (bulh. Църква „Светa Богородица – Месохора“ – Cărkva „Sveta Bogorodica – Mesochora“)[1][3]

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „Ličo Petrov“.[4]

Súčasná budova bola postavená na základoch staršieho chrámu,[2][1] ktorý je považovaný za najstarší chrám na území mesta a ktorý pochádzal z obdobia stredoveku. Dátum jeho výstavby však nie je známe a prvá zmienka o tomto chráme pochádza až z roku 1720.[3] Keďže miestny osmanský predstaviteľ Ibrahim bej nepovolil kresťanským obyvateľom mesta obnovenie chrámu, splnomocnenci sa vydali priamo do Istanbulu, kde sa im s pomocou bulharských obchodníkov a koniarov navštevujúcich Istanbul podarilo dostať sa na sultánsky dvor, pričom autori neskoršej stavby Dimo Georgiev a jeho syn Georgi Dimov sa dostali až k veľkovezírovi od ktorého získali oficiálny súhlas (tzv. sultánske „irade“) na výstavbu chrámu. Výstavba súčasnej budovy sa začala v priebehu roku 1760[2] a chrám bol dokončený v roku 1766, pričom v tom samom roku bol aj vysvätený.[1] Po postavení chrámu sa Dimo Georgiev so synom vydali Vatopedského monastiera na poloostrove Athos, kde sa stretli s arcibiskupom z Edirne od ktorého pre chrám vyprosili dve ikony (ikonu Krista Spasiteľa a ikonu svätej Bohorodičky - Eleusy). Po ich návrate sa v chráme začali konať božské liturgie v cirkevnej slovančine.[2] V roku 1860 prebehla vnútorná úprava chrámu. V roku 1873 bola v chrámovom dvore postavená kaplnka, ktorá bola zasvätená svätým Petrovi a Pavlovi a v roku 1877 bola nad touto kaplnkou postavená zvonica.[1]

Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patrí ešte celkovo trinásť kaplniek, ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätých apoštolov Petra a Pavla, kaplnku svätých Konštantína a Heleny, kaplnku svätej Barbory, kaplnku svätého Juraja Triumfátora, kaplnku štyridsiatich svätých mučeníkov, kaplnku svätého Atanáza, dve kaplnky zasvätené Kozmovi a Damiánovi, kaplnku svätého Stiliána, kaplnku svätého Mikuláša, kaplnku svätého Krištofa, kaplnku svätého mučeníka Nestora a kaplnku svätého proroka Eliáša.[2]

Autormi budovy sú staviteľskí majstri Dimo Georgiev a jeho syn Georgi Dimov z tzv. „Kosturska“ (región v okolí gréckeho mesta Kastoria). Chrám bol postavený ako trojloďová bazilika[2][1] bez kupol[1] s jednou apsidou[2][1] v strede východnej fasády. Celý chrám sa nachádza pod úrovňou okolitého terénu.[1] Pôvodne bol postavený až v hĺbke dvoch metrov pod úrovňou terénu, v roku 1936 bol však terén okolo chrámu znížený a tak sa v súčasnosti jedná o jeden meter. Hĺbka dva metre bola určená sultánskym povolením, v ktorom sa taktiež nachádzalo nariadenie, ktoré prikazovalo, aby bola budova chrámu nízka. Ďalej bol celý chrám ohradený na niektorých miestach až dva metre širokým múrom, čo bolo urobené z dôvodu, aby bola budova chrámu čo najmenej viditeľná a nápadná a zbytočne tak neprovokovala osmanské obyvateľstvo mesta. Budova je dlhá 25 metrov, široká 15 metrov a od podlahy dosahuje výšky 5 metrov (od úrovne terénu okolo chrámu 4 metre).[2] Steny chrámu sú z väčšej časti kamenné.[1]

Vnútorný priestor sa vyznačuje širokým naosom ako aj oltárnym priestorom.[1] V chráme sa nachádza aj ženské oddelenie a predsieň[2][1] (v jej južnej časti sa nachádza kaplnka), ktoré boli vybudované pri prestavbe interiéru budovy v roku 1860.[1] Ženské oddelenie je spojené s hlavným priestorom naosu mramorovým schodiskom. Naos chrámu je rozdelený na jednotlivé lode dvomi stĺporadiami, pričom každé z nich pozostáva zo štyroch stĺpov. Centrálna hlavná chrámová loď je dvakrát vyššia než bočné lode.[2] V strede chrámu sa na zemi nachádza mramorová pamätná doska s nápisom 1838 g., maj 1 (bulh. „1838 г., май 1“), ktorý označuje dátum, pokrytia dlážky chrámu mramorovými dlaždicami. V oltárnej časti sa nachádza apsida a šesť ník, ktoré sú vyhĺbené do vnútornej steny. Všetky tri lode zdieľajú spoločnú drevenú strechu s rovnými stropmi.[1]

Ikonostas, ktorý sa nachádza v chráme patrí k najvzácnejším ikonostasom z obdobia bulharského národného obrodenia.[1] Pochádza z roku 1821[1] a jeho autormi sú rezbári Kosta Koci a Kosta Pasiko z Metsova[2][1] patriaci k debărskej drevorezbárskej škole. Ikonostas je trinásť metrov dlhý a v centrálnej časti dosahuje výšky až šesť metrov. Celkovo sa v chráme nachádza až 255 ikon. Freskami bol chrám vyzdobený v roku 1822 a autorom fresiek je Christo Zograf. Dátum vymaľovania aj meno autora sa zachovalo aj na nápise, ktorý sa nachádza na stene nad vchodom do chrámu.[2]

Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4]

Budova bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku v Štátnom vestníku č.37 z roku 1939 ako "národná starožitnosť", štatút kultúrnej pamiatky bol obnovený aj v Štátnom vestníku č. 20 z roku 1973 – ako dôvody ochrany boli pridané aj architektonická a staviteľská hodnota budovy. Celý názov budovy ako je uvedený na zozname kultúrnych pamiatok národného významu je Cărkva „Uspenie Bogorodično“ (bulh. Църква „Успение Богородично“, doslova Chrám Zosnutia Bohorodičky), ďalšie oficiálne názvy sú Cărkva „Sveta Bogorodica – Uspenie“ (bulh. Църква „Светa Богородица – Успение“, doslova Chrám svätej Bohorodičky – Zosnutie) a Cărkva „Sveta Bogorodica – Dălbokata“ (bulh. Църква „Светa Богородица – Дълбоката“, doslova Chrám svätej Bohorodičky – Hlboký).[4]

• Časť zvyškov pôvodného chrámu bola odkrytá v roku 1936 pri znižovaní úrovne terénu okolo chrámu.[2]
• Tzv. sultánske „irade“ – teda oficiálny súhlas k výstavbe – sa dodnes nachádza v zbierkach chrámu.[2]
• Jedna z prezývok chrámu – „Hlboký“ – je odvodená od faktu, že je chrám čiastočne vkopaný pod úroveň okolitého terénu.[2]

• 
  Celkový pohľad na areál chrámu z juhovýchodu
• 
  Pohľad na areál chrámu zo severu
• 
  Pohľad na chrám z juhu
• 
  Pohľad na areál chrámu z juhozápadu
• 
  Pohľad na južnú fasádu budovy chrámu a južnú časť chrámového dvora
• 
  Pohľad na chrám z východu
• 
  Pohľad na časť severnej fasády budovy z chrámového dvora
• 
  Pohľad na východnú fasádu zvonice
• 
  Detailný pohľad na vrchnú časť zvonice
• 
  Detailný pohľad na spodnú časť zvonice
• 
  Pohľad na chrám zvrchu zo severozápadu
• 
  Kaplnka štyridsiatich svätých mučeníkov - jedna z kaplniek patriacich pod farnosť chrámu Zosnutia presvätej Bohorodičky