Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)

Chrám svätého Demetera (bulh. Храм „Свети Димитър“ Chram „Sveti Dimităr“)[1][2] je pravoslávny chrám nachádzajúci sa v centrálnej časti mesta Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[3][1][2]

Chrám svätého Demetera Myrotočivého
pravoslávny farský chrám
pohľad na chrám zo západu
Patrocínium: Demeter Solúnsky
Štát Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Asenovgrad
Mesto Asenovgrad
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Bulharská pravoslávna cirkev
 - farnosť Farnosť svätého Demetera, Asenovgrad
Súradnice 42°00′24″S 24°52′37″V
Dĺžka 19 m
Šírka 12 m
Výška 7 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 3
 - počet veží 1
 - počet kupol 1
Výstavba 1866,
1891  1892 (zvonica)
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: St Demetrius Church, Asenovgrad
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
Geografický portál

Iné názvy

Chrám je známy aj ako Chrám svätého veľkomučeníka Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Вмчк Димитрий Мироточиви“ Chram „Sveti Vmčk Dimitrij Mirotočivi“), prípadne Chrám svätého Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Димитрий Мироточиви“ Chram „Sveti Dimitrij Mirotočivi“).[3]

Poloha

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „Sava Kălvačev“ (bulh. улица „Сава Кълвачев“) č. 4 za budovou asenovgradskej mestskej knižnice.[1]

Dejiny a súčasnosť

Výstavba chrámu svätého Demetera Myrotočivého je výsledkom národne  patriotického zápasu Bulharov v Asenovgrade za národnú a cirkevnú nezávislosť, ktorý vyvrcholil výstavbou tohoto chrámu v roku 1866. Nad vchodom do chrámu sa nachádza zachovaná pamätná doska, ktorá o tejto skutočnosti informuje.[3] Chrámom kde bude pri liturgiách bude používaný slovanský jazyk mal byť pôvodne Chrám svätej Trojice dokončený v roku 1862. Na výstavbu tohto chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda, na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine. Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo priamou príčinou výstavby Chrámu svätého Demetera.[1][2] Iniciatíva na výstavbu vzišla od miestnych obyvateľov na čele s Teňom Fučedžim, ktorí aj s ostatnými neskôr pomáhal pri rýchlej výstavbe chrámu.[3] Sultánsky súhlas na výstavbu získali bulharskí obyvatelia mesta s pomocou plovdivských obchodníkov.[2] Chrám bol následne po získaní sultánskeho súhlasu[3][2]  tzv. ferman,[3] alebo irade[2]  [3]postavený v roku 1866[3][1][2] svojpomocne miestnymi obyvateľmi.[3] Výstavbe sa snažili grécki obyvatelia mesta rôznymi spôsobmi zabrániť.[1][2] Okrem protestov proti výstavbe[1] patrilo k ich aktivitám napríklad nočné rozoberanie postavených častí chrámu, kvôli čomu bulharskí obyvatelia mesta ustanovili krátko po začiatku výstavby aj hliadky, ktoré miesto výstavby strážili cez deň, ako aj počas noci.[2] Stal sa tak prvým bulharským pravoslávnym chrámom v meste a znamenal pre Bulharov z vtedajšej Stanimaky veľký úspech, keďže sa jednalo o prvé miesto, kde sa božské liturgie konali len v ich jazyku.[3][1] Spolu s chrámom bola postavená aj malá obytná budova v ktorej sa nachádzala miestnosť určená na výuku ako aj prvé bulharské komunitné centrum v Asenovgrade, ktoré založil Oton Ivanov. V roku 1867 bola pri chráme postavená na základe iniciatívy učiteľa Stojana Džansăzova prvá malá budova školy svätého Demetera (bulh. училище „Свети Димитър“ učilište „Sveti Dimităr“).[3] Aj keď budova bola z veľkej časti dokončená už v priebehu roku 1866, niektoré stavebné práce na budove pokračovali až do roku 1868.[2] V rokoch 1891  1892 bola pri chráme pristavaná zvonica.[3]

Na začiatku 20. storočia sa začal výrazne zvyšovat počet obyvateľov tejto časti mesta (predovšetkým migráciou z blízkych dedín) a budova školy prestala postačovať potrebám obyvateľstva. Na základe tejto skutočnosti vtedajší obecný výbor rozhodol o výstavbe novej budovy, ktorá sa začala 18. marca 1907. V roku 1932 bol chrám vyzdobený maľbami, išlo však už o druhý náter chrám bol už predtým vymaľovaný pri výstavbe. V roku 1952 prebehla veľká reštaurácia chrámu. Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého proroka Eliáša a kaplnku svätých Konštantína a Heleny.[3]

Charakteristika

Chrám bol postavený svojpomocne bulharskými veriacimi Asenovgradu z tohoto dôvodu je architektúra budovy pomerne jednoduchá a pri výstavbe boli použité lacné materiálu. Zo sultánskeho súhlasu je napríklad zrejmé, že ako spojovací materiál bolo namiesto malty použité blato.[3] Budova je postavená ako trojloďová[3][1][2] bazilika[3][1] s jednou kupolou,[3][1][2] jednou apsidou[3][1][2] a predsieňou[1][2] v tvare bulharského písmena „Г“.[1] Budova je dlhá 19 metrov, široká 12 metrov a vysoká 7 metrov.[3] Nachádza sa v priestrannom chrámovom dvore.[1]

Zvonica

Zvonica je oddelená a bola postavená neskôr v rokoch 1891  1892. Nachádza sa na nej hodinový mechanizmus s ciferníkmi orientovanými na východ a na západ. Hodiny boli na zvonicu pridané v roku 1904 a boli darom od iniciátorov výstavby samotnej zvonice. Fungovali do roku 1947.[3]

Ikonostas a výzdoba chrámu

Ikonostas je jednoduchý drevený bez drevorezby, rovnako tak aj arcibiskupský trón. V počiatočnom vzhľade bol 10,5 metra široký a 4 metre vysoký a v jeho strede sa nachádzal veľký drevený kríž, ktorý bol odstránený pravdepodobne počas reštaurácia chrámu na začiatku 50. rokov 20. storočia. Kríž bol následne nahradený plátnom s maľbami umelca Petăra Džamdžieva, ktorý je aj autorom maľbácj v chráme, zhotovených dvadsať rokov predtým. V chráme sa nachádza celkovo 119 ikon a 76 bohoslužobných kníh.[3]

Zaujímavosti

Galéria

Referencie

  1. MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinandeum. 2006. 494 s. ISBN 9789549169430. S. 396. (po bulharsky)
  2. STOILOV, Stoil Arch. Asenovgrad  Ognište na stroitelni tradicii : Prinos kăm istorijata na bălgarskata architektura. Sofia : Dăržavno izdatelstvo „Technika“. 1971. 116 s. S. 75. (po bulharsky)
  3. GEORGIEV, Jordan. Grad na viarata. Asenovgrad : Obština Asenovgrad - "Izdatelstvo Viktori – PR". 2014. 36 s. ISBN 9786197014112. S. 20 – 22. (po bulharsky)

Iné projekty

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.