Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)

Chrám je známy aj ako Chrám svätého veľkomučeníka Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Вмчк Димитрий Мироточиви“ – Chram „Sveti Vmčk Dimitrij Mirotočivi“), prípadne Chrám svätého Demetera Myrotočivého (bulh. Храм „Свети Димитрий Мироточиви“ – Chram „Sveti Dimitrij Mirotočivi“).[3]

Chrám sa nachádza v centrálnej časti mesta Asenovgrad na ulici „Sava Kălvačev“ (bulh. улица „Сава Кълвачев“) č. 4 za budovou asenovgradskej mestskej knižnice.[1]

Výstavba chrámu svätého Demetera Myrotočivého je výsledkom národne – patriotického zápasu Bulharov v Asenovgrade za národnú a cirkevnú nezávislosť, ktorý vyvrcholil výstavbou tohoto chrámu v roku 1866. Nad vchodom do chrámu sa nachádza zachovaná pamätná doska, ktorá o tejto skutočnosti informuje.[3] Chrámom kde bude pri liturgiách bude používaný slovanský jazyk mal byť pôvodne Chrám svätej Trojice dokončený v roku 1862. Na výstavbu tohto chrámu boli použité prostriedky vyzbierané spoločne bulharskými aj gréckymi obyvateľmi mesta. Medzi bulharskými a gréckymi duchovnými bola vytvorená dohoda, na základe ktorej bolo ustanované, že grécki duchovní budú slúžiť liturgie pre gréckych obyvateľov v gréčtine a bulharskí duchovní pre bulharských obyvateľov mesta v cirkevnej slovančine. Grécki duchovní však nakoniec krátko po dokončení chrámu vyhnali bulharských duchovných, čo bolo priamou príčinou výstavby Chrámu svätého Demetera.[1][2] Iniciatíva na výstavbu vzišla od miestnych obyvateľov na čele s Teňom Fučedžim, ktorí aj s ostatnými neskôr pomáhal pri rýchlej výstavbe chrámu.[3] Sultánsky súhlas na výstavbu získali bulharskí obyvatelia mesta s pomocou plovdivských obchodníkov.[2] Chrám bol následne po získaní sultánskeho súhlasu[3][2] – tzv. ferman,[3] alebo irade[2] – [3]postavený v roku 1866[3][1][2] svojpomocne miestnymi obyvateľmi.[3] Výstavbe sa snažili grécki obyvatelia mesta rôznymi spôsobmi zabrániť.[1][2] Okrem protestov proti výstavbe[1] patrilo k ich aktivitám napríklad nočné rozoberanie postavených častí chrámu, kvôli čomu bulharskí obyvatelia mesta ustanovili krátko po začiatku výstavby aj hliadky, ktoré miesto výstavby strážili cez deň, ako aj počas noci.[2] Stal sa tak prvým bulharským pravoslávnym chrámom v meste a znamenal pre Bulharov z vtedajšej Stanimaky veľký úspech, keďže sa jednalo o prvé miesto, kde sa božské liturgie konali len v ich jazyku.[3][1] Spolu s chrámom bola postavená aj malá obytná budova v ktorej sa nachádzala miestnosť určená na výuku ako aj prvé bulharské komunitné centrum v Asenovgrade, ktoré založil Oton Ivanov. V roku 1867 bola pri chráme postavená na základe iniciatívy učiteľa Stojana Džansăzova prvá malá budova školy svätého Demetera (bulh. училище „Свети Димитър“ – učilište „Sveti Dimităr“).[3] Aj keď budova bola z veľkej časti dokončená už v priebehu roku 1866, niektoré stavebné práce na budove pokračovali až do roku 1868.[2] V rokoch 1891 – 1892 bola pri chráme pristavaná zvonica.[3]

Na začiatku 20. storočia sa začal výrazne zvyšovat počet obyvateľov tejto časti mesta (predovšetkým migráciou z blízkych dedín) a budova školy prestala postačovať potrebám obyvateľstva. Na základe tejto skutočnosti vtedajší obecný výbor rozhodol o výstavbe novej budovy, ktorá sa začala 18. marca 1907. V roku 1932 bol chrám vyzdobený maľbami, išlo však už o druhý náter chrám bol už predtým vymaľovaný pri výstavbe. V roku 1952 prebehla veľká reštaurácia chrámu. Dnes je chrám funkčným farským chrámom Bulharskej pravoslávnej cirkvi. Pod správu farnosti okrem samotného chrámu patria ešte dve kaplnky ktoré sa nachádzajú v blízkosti. Jedná sa o kaplnku svätého proroka Eliáša a kaplnku svätých Konštantína a Heleny.[3]

Chrám bol postavený svojpomocne bulharskými veriacimi Asenovgradu z tohoto dôvodu je architektúra budovy pomerne jednoduchá a pri výstavbe boli použité lacné materiálu. Zo sultánskeho súhlasu je napríklad zrejmé, že ako spojovací materiál bolo namiesto malty použité blato.[3] Budova je postavená ako trojloďová[3][1][2] bazilika[3][1] s jednou kupolou,[3][1][2] jednou apsidou[3][1][2] a predsieňou[1][2] v tvare bulharského písmena „Г“.[1] Budova je dlhá 19 metrov, široká 12 metrov a vysoká 7 metrov.[3] Nachádza sa v priestrannom chrámovom dvore.[1]

• Povolenie na výstavbu chrámu sa zachovalo a je uložené v Národnej knižnici svätých Cyrila a Metoda. Kópie povolenia sa nachádzajú v Historickom múzeu v Asenovgrade, ako aj v archíve samotného chrámu.[3]
• V severnej časti[3] chrámového dvora sa nachádza pamätník – hrob ruského vojaka,[2][3] práporčíka Georgija Višňakova,[3] ktorý zomrel pri oslobodzovaní[3][2] okolia Asenovgradu pri dedine Dobrostan[3] počas rusko-tureckej osloboditeľskej vojny[3][2] v roku 1878. Aurotom pamätníku je asenovgradský občan Teňo Fičedži, ktorý mal veľké zásluhy aj na výstavbe samotného chrámu.[3]

• 
  pohľad na areál chrámu zo západu
• 
  pohľad na chrám zo severozápadu
• 
  pohľad na chrám z juhozápadu
• 
  pohľad na chrám z juhovýchodu
• 
  pohľad na chrám z juhu
• 
  pohľad na chrám z východu
• 
  chrámová zvonica a vršok kupoly viditeľné z centra mesta od rieky Asenica
• 
  chrámová zvonica z východu
• 
  chrámová zvonica z juhu – strana bez hodinového ciferníku
• 
  detailný pohľad na vrchnú časť zvonice zo západu
• 
  detailný pohľad na vrchnú časť západnej fasády s názvom chrámu, letopisom výstavby a zmienkou, že ide o prvý bulharský chrám v meste
• 
  detailný pohľad na kupolu
• 
  detailný pohľad na časť reliéfovej výzdoby na južnej fasáde

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chrám svätého Demetera (Asenovgrad)