Pausanias (kráľ Sparty)

Pausanias alebo Pausaniás (starogr. Παυσάνιας) bol kráľ Sparty od roku 409 pred Kr. do roku 394 pred Kr. Patril do kráľovskej rodiny Agiovcov.

Pausanias
kráľ Sparty
Panovanie
Dynastia	Agiovci
Panovanie	409 pred Kr. – 394 pred Kr.
Predchodca	Pleistoanax
Nástupca	Agésipolis I.
Biografické údaje
Úmrtie	cca 380 pred Kr.
Rodina
Potomstvo	Agésipolis a Kleombrotos
Otec	Pleistoanax
Historický portál  Biografický portál

Otcom Pausania bol Pleistoanax z rodu Agiovcov (starogr. Δυναστεία Αγιαδών). Vládol spolu s Agidom II. pochádzajúceho z rodu Eurypontovcov (starogr. Δυναστεία Ευρυποντιδών) od roku 409 pred Kr. do roku 398 pred Kr. a potom s jeho bratom Agésilaom II. od roku 398 pred Kr. do roku 394 pred Kr.

Pausanias vládol v čase historických udalostí pre Spartu sa spočiatku vyvíjajúcich priaznivo, ale na konci jeho vlády Sparta zaznamenala mocenský úpadok. V roku 404 pred Kr. sa skončila dlhá peloponézska vojna trvajúca dvadsaťsedem rokov, keď spartský vojvodca Lysandros od mora a kráľ Pausanias na pevnine obkľúčili Atény a donútili tento mestský štát kapitulovať. Lysandros prijal aténskych poslov a oznámil im rozkaz zrovnať so zemou aténske vonkajšie opevnenie a hradby prístavu Pireus. Aténske loďstvo s výnimkou dvanástich lodí dostala Sparta a Atény museli zmeniť ústavu, aby podľa slov Sparťanov nevládol dav, ale najlepší muži. Aténčania nato zvolili tridsať vybraných občanov a tí vošli do dejín ako vláda tridsiatich tyranov. Ich útlak v Aténach vyvolal všeobecný odpor a následne povstanie, po ktorom sa opäť k moci dostali demokrati. To ale Lysandros nechcel nepripustiť a onedlho dorazil s vojskom do Atén a nanútil im svoju vôľu obnoviť vládu tyranov. Avšak podľa nariadenia eforov mal v Aténach o vlastnej vláde rozhodnúť aténsky ľud. Sparta následne aby prinútila Lysandra rešpektovať ich nariadenie, vyslala proti nemu vojsko na čele s kráľom Pausaniom. Lysadros bol preto donútený načas opustiť politickú scénu.

V roku 404 pred Kr. zomrel v Perzskej ríši Dareios II. a jeho synovia Artaxerxes a Kýros sa dostali do sporu o trón. V tomto spore sa Sparťania pridali na Kýrovu stranu. Byzantský harmastés Klearchos najal 13 000 žoldnierov, z ktorých väčšinu tvorili Sparťania. K rozhodujúcej bitke došlo v roku 401 pred Kr. pri Kúnaxách a Kýros v nej padol. Spartský zásah o perzský trón mal ďalekosiahle následky, lebo víťazný Artaxerxes II. sa zaň pomstil vojnou, ktorá trvala od roku 399 pred Kr. do roku 394 pred Kr. a skončila námornou bitkou pri Knide, kde Sparta stratila nielen svoje ľodstvo ale aj hegemóniu na Egejskom mori. Oslabenie Sparty využili Tébania a neskôr aj jej tradiční nepriatelia Megarčania a Korinťania a tak v roku 395 pred Kr. vypukla tzv. korintská vojna. Ťaženie proti Tébam viedol opäť Lysandros, ktorý v bitke pri Haliarte padol. Lysandros zaútočil svojvolne, nepočkal na posily vojska kráľa Pausania a to sa mu stalo osudným. Bitka sa teda skončila neúspechom a to bol dôvod, že sa v Sparte efori rozhodli Pausania aj napriek jeho neprítomnosti odsúdiť. Pausanias sa už domov nevrátil a svoj život dožil v exile. Útočisko našiel v Tegei a nejaký čas žil aj v Perzskej ríši. Zomrel okolo roku 380 pred Kr.