Andrej Červeňák

Andrej Červeňák sa narodil 22. mája 1932 v rusínskej roľníckej rodine v Šarišskom Štiavniku, kde aj navštevoval základnú školu.[1] V rokoch 1944 – 1952 absolvoval štúdium na gréckokatolíckom cirkevnom gymnáziu v Prešove.[2] Následne pokračoval v štúdiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (FF UK), kde v roku 1957 získal titul promovaný pedagóg v odbore ruština – slovenčina.[3][pozn 1]

V roku 1957 nastúpil na Katedru rusistiky Vysokej školy pedagogickej v Prešove,[4] ktorá sa v roku 1959 transformovala na Katedru ruského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Prešove (FF UPJŠ).[5] V roku 1964 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied, úspešnou obhajobou svojej práce Vajanský a Turgenev, a v roku 1966 sa stal docentom (habilitačná práca Vajanský a ruská literatúra). V rokoch 1967 – 1969 zastával post prodekana FF UPJŠ.[6]

Ale počas procesu normalizácie bol prepustený zo školstva za „antiruské a antisocialistické postoje v roku 1968“,[2] čo malo súvis s jeho poznámkou pri preberaní knižného daru zo Sovietskeho zväzu vo fakultnej knižnici v roku 1969, keď v svojej ďakovnej reči povedal „книги да, танки нет“ (rus. – „knihy áno, tanky nie“).[1] V rokoch 1971 – 1977 bol teda na nútenej publikačnej a pedagogickej odmlke,[6] počas ktorej pracoval ako lektor v divadlách v Prešove a Košiciach.[1]

Na akademickú pôdu sa vrátil v roku 1977, kedy nastúpil na Vysokú školu pedagogickú v Nitre, ktorá sa v roku 1996 premenovala na Univerzitu Konštantína Filozofa v Nitre (UKF). V roku 1989 získal profesorskú vedecko-pedagogickú hodnosť v odbore teória a dejiny ruskej literatúry. V roku 1990 sa stal doktorom vied v študijnom programe vedy o umení na FF UK (doktorská dizertačná práca Človek v literatúre).[3] Od roku 2000 pôsobil ako emeritný profesor na Katedre rusistiky UKF.[6] Zomrel 11. februára 2012 v Nitre.[7][8]

Venoval sa výučbe ruskej literatúry 19. storočia, teórie literatúry, literárnej komparatistiky, semiotiky, slovensko-ruských literárnych vzťahov, dejín literárnoteoretického myslenia.[9] Bol garantom 25 vedeckých seminárov.[10]

Je autorom 24 samostatných vedeckých publikácií a vyše 500 štúdií v domácich a zahraničných časopisoch a zborníkoch. Ďalej sa ako editor a spoluautor podieľal na tvorbe 48 zborníkov, taktiež bol editorom a vedeckým redaktorom periodika Almanach Nitra.[2][11]

Bibliografia podľa Lomenčík 2012, s. 249 – 336.

Knižné práce

• Vajanský a Turgenev. Bratislava : SAV, 1968. 193 s.
• Socialistický realizmus v diskusii. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1983. 301 s. (Studia litteraria; zv. 5)
• Človek v literatúre: (Dostojevskij a súčasná literárna veda). 1. vyd. Bratislava : Slovenský spisovateľ, 1986. 208 s. (Studia litteraria; zv. 25)
• Slovensko-ruské literárne relácie. Banská Bystrica : KPÚ, 1986. 115 s.
• A. S. Puškin: človek a básnik. Martin : Matica slovenská, 1989. 183 s. (Teória a výskum : Monografie) ISBN 8070900040.
• Tajomstvo Dostojevského : F.M. Dostojevskij v recepcii. Nitra : Pedagogická Fak., 1991. 139 s. ISBN 8085183463.
• Ruská moderna I. Nitra : Pedagogická fakulta, 1992. 114 s.
• Zázračno literatúry I : Ruská klasika. Nitra : Fakulta humanitných vied VŠPg, 1994. 129 s. ISBN 8088738210.
• Zázračno literatúry II : komparatistika a slavistika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1994. 125 s. ISBN 8088738458.
• Zázračno literatúry III : Ruská klasika. Nitra : Vysoká škola pedagogická, 1995. 124 s. ISBN 8088738806
• Desať statí o slovenskej literatúre. Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, 1998. 141 s. ISBN 8080610185
• Dostojevského sny: (eseje a štúdie o snoch a Dostojevskom). Pezinok : Formát, 1999. 199 s. (Edícia G / Formát; zv. 3) ISBN 8096791125.
• Človek a text. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2001. 250 s. ISBN 8080504407.
• Začiatky a konce. Bratislava : T.R.I. MÉDIUM; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 108 s. (SocietaS) ISBN 8088676304.
• Človek v texte : Dostojevskij a esteticko-antropologická koncepcia literatúry. 2. vyd. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa; Spolok slovenských spisovateľov, 2002. 247 s. ISBN 8080505039.[pozn 2]
• Literárno-teoretické reflexie o slovanskom romantizme a problémoch translatológie. Banská Bystrica : Partner, 2003. 138 s. ISBN 8096893181.
• Dvadsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Filozofická fakulta UKF Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2004. 137 s. ISBN 8080506906.
• Nitrianska kreativita. Nitra : [Univerzita Konštantína Filozofa], 2005. 172 s. ISBN 8080508062.
• Ruská literatúra v súčasnom svete. Nitra : [Univerzita Konštantina Filozofa], 2005. 183 s. ISBN 8080508836.
• Romantika hľadania : [VEGA Slovanský romantizmus v európskych a svetových súvislostiach]. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela, 2005. 130 s. (Eruditio mores futurum) ISBN 8080831807.
• Metamorfózy človeka v rode, národe a ľudstve. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 273 s. ISBN 8080509743. (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
• Tridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa: Spolok slovenských spisovateľov, 2007. 127 s. (Život a dielo) ISBN 8080940966.
• Russkaja literatura v slovackom vosprijatiji. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2007. 166 s. ISBN 8080940649.
• Reflexie esteticko-antropologické. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2008. 166 s. ISBN 8080613099.
• Reminiscencie esteticko-antropologické. Nitra : Filozofická fakulta UKF; Spolok slovenských spisovateľov: Klub Fjodora Michajloviča Dostojevského, 2009. 168 s. ISBN 8080613556.
• Moje, naše najmilšie. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov, 2009. 111 s. ISBN 8080613532 (spolu s Jozefom Vladárom a Lacom Zrubcom)
• Štyridsať statí o slovenskej literatúre. Nitra : Spolok slovenských spisovateľov; Klub F. M. Dostojevského; Filozofická fakulta UKF, 2010. 93 s. (Život a dielo) ISBN 9788080614010.
• Russkaja literatura v vosprijatii prof. Andreja Červeňaka. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2011. 222 s. ISBN 8080614447.
• Na margo ruskej moderny. Nitra : Univerzita Konštantína Filozofa, 2012. 151 s. ISBN 9788055800806.

Eseje

• Víchor civilizácie : Slovensko-Európa-svet (2002)[12]
• Začiatky a konce (2002)[13]
• Rozjímanie o Veľkom inkvizítorovi (2005)[14]

K jeho najvýznamnejším oceneniam patrí Medaila Puškina (rus. Медаль Пушкина) udelená prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Vladimirovičom Putinom v roku 2000 „za veľký osobný prínos pre rozvoj rusko-slovenských vzťahov“ a Rad Ľudovíta Štúra II. triedy udelený prezidentom SR Rudolfom Schusterom v roku 2002 „za rozvoj esteticko-antropologickej koncepcie literatúry“.[9] V roku 2008 bola symbolicky zavŕšená jeho spoločenská rehabilitácia „Pamätným listom pánovi Andrejovi Červeňákovi ako prejav vďaky za občianske a vlastenecké postoje, intelektuálne výkony, za obhajobu hodnôt demokracie a slobody Prebudenej spoločnosti r. 1968“, ktorý mu udelil predseda vlády SR Robert Fico.[2]

Za celoživotné dielo bol ocenený Pamätným listom slavistickej spoločnosti Franka Wollmana. V roku 2012 mu bola udelená in memoriam Zlatá plaketa Nitrianskeho samosprávneho kraja.[9]

1. V súvislosti s § 36 zákona č. 58/1950 Sb. (o vysokých školách) a vládnym nariadením č. 60/1953 Sb. (o vedeckých hodnostiach a o označení absolventov vysokých škôl), neskôr vyhláška č. 94/1961 Sb. (o označovaní absolventov vysokých škôl), došlo v roku 1953 k zásadnej zmene v označovaní vysokoškolských titulov. Absolventi získavali len profesijné označenie, ako napr. promovaný pedagóg, promovaný historik, promovaný právnik atď. V roku 1967 vstúpil do platnosti zákon č. 19/1966 Zb. (o vysokých školách), podľa ktorého ods. 4 § 57 bol taktiež aj Andrejovi Červeňákovi priznaný titul doktor filozofie.
2. Druhé, upravené a doplnené vydanie knihy Človek v literatúre z roku 1986.

Monografie a príspevky v monografiách

• Lomenčík, Július (2012), „Andrej Červeňák – hľadač reality v snoch umenia“, in Vladár, Jozef; Muránska, Natália, Náš jubilant Andrej Červeňák: k nedožitým 80-tym narodeninám : (22. 5. 1932 – 11. 2. 2012), Nitra: Spolok slovenských spisovateľov, str. 249 – 336, ISBN 8080616175
• Muránska, Natália (2013), Ološtiak, ed., Osobnosti Filozofickej fakulty v Prešove, Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, str. 42 – 43, http://ff.unipo.sk/osobnosti/index.html#p=42

Články a štúdie

• Sipko, Jozef (2012), „Za Andrejom Červeňákom (Hodili do neho kameňom, aby k nám stále prichádzal s chlebom)“, Jazyk a kultúra 12 (9), ISSN 1338-1148, http://www.ff.unipo.sk/jak/9_2012/sipko3.pdf

Tlačové správy

• Baka, Ján (2012), Nedožité 80-tiny literárneho vedca profesora Andreja Červeňáka, Rusyn.sk (vyd. 2012-05-27), http://www.rusin.sk/nedozite-80-tiny-literarneho-vedca-profesora-andreja-cervenaka/, dost. 2014-04-19
• Janík, Pavol (2012), Zomrel popredný literárny vedec prof. PhDr. Andrej Červeňák, DrSc., Humanisti.sk (vyd. 2012-02-12), http://www.humanisti.sk/view.php?nazevclanku=zomrel-popredny-literarny-vedec-prof-phdr-andrej-cerve%F2ak-drsc&cisloclanku=2012020019, dost. 2014-04-19
• Mravík, Jozef (2012), „Zomrel Andrej Červeňák, významný literárny vedec a spoluzakladateľ Združenia slovanskej vzájomnosti“, Slovenský rozhľad 6 (5), 2012-03-07, http://www.slovenskyrozhlad.sk/zomrel-andrej-Červeňák-významný-literárny-vedec-a-spoluzakladateľ-združenia-slovanskej-vzájomnosti,882.html, dost. 2014-04-19
• Synaková, Ľudmila (2010), „Almanach Nitra oslávil svoje desiate výročie“, Obecné noviny 3 (18), 2010-05-04, http://www.inprost.sk/almanach-nitra-oslavil-svoje-desiate-vyrocie, dost. 2014-04-19
• SITA (2012), „Zomrel literárny vedec Andrej Červeňák“, SME, 2012-02-12, http://kultura.sme.sk/c/6256436/zomrel-literarny-vedec-andrej-cervenak.html, dost. 2014-04-19

Internetové zdroje

• Litcentrum (c2014), Andrej Červeňák, Literárne informačné centrum, http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/andrej-cervenak, dost. 2014-04-19
• UK (c2013), Osoby, ktoré získali titul na UK, Univerzita Komenského v Bratislave, http://absolventi.uniba.sk/searchTop.do, dost. 2014-04-19. Do vyhľadávača zadaj „Andrej Červeňák“.

• Andrej Červeňák na stránke Literárneho informačného centra
• Andrej Červeňák na stránke Vydavateľstva Formát