Teória literatúry

Teória literatúry je súčasť vedy o literatúre, ktorá skúma momentálny prierez štruktúrou literatúry, jej vznik a vývin a nevyhnutné externé súvislosti. Teóriu literatúry tvorí predovšetkým teória literárneho diela a teória literárneho procesu.

Delí sa na tri základné časti:[1]

  • teória literárneho diela – podstata, funkcia a spôsob existencie literárneho diela ako jazykového umeleckého artefaktu
  • teória literárnohistorického procesu – literatúra z pohľadu systému noriem platných pre histrorické zadelenie literárnych diel
  • metodológia literárnej vedy – princípy a kritéria literárnej vedy a jej filozofických, estetických, etických a iných otázok.

História

Na Slovensku sa teória literatúry ako samostatný vedný odbor utvoril až po prvej svetovej vojne. V medzivojnovom období ju rozvíjali hlavne Ľudovít Šenšel, Štefan Krčméry, Milan Pišút, Mikuláš Bakoš (diela Vývin slovenského verša (1939) a Problém vývinovej periodizácie slovenskej literatúry (1944)) a ďalší.[1]

Referencie
  1. ŽILKA, Tibor; OBERT, Viliam; IVANOVÁ, Mária. Teória literatúry pre gymnáziá a stredné školy. 2.. vyd. Bratislava : OG – Vydavateľstvo Poľana, 2002. ISBN 80-89002-54-4. S. 10.

Pozri aj

Externé odkazy
  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.