Anaximenes z Milétu
Anaximenes z Milétu alebo Anaximenés z Milétu/Mílétu (* asi 585 pred Kr. – † asi 524 pred Kr.) bol starogrécky filozof, predstaviteľ milétskej školy.
| Anaximenes z Milétu | |||
| Západná filozofia Staroveká filozofia | |||
 | |||
| Biografické údaje | |||
|---|---|---|---|
| Meno | Anaximenes (Άναξιμένης) | ||
| Narodenie | asi 585 pred Kr. | ||
| Úmrtie | asi 524 pred Kr. | ||
| Dielo | |||
| Škola/tradícia | milétska škola | ||
| Oblasť záujmu | kozmológia | ||
| Význačné myšlienky | arché je vzduch | ||
| Odkazy | |||
 | Anaximenes z Milétu (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Zo zachovaných informácií tohto predstaviteľa iónskej filozofie možno súdiť, že sa zaujímal aj o špeciálnovedné poznanie. Tak v tejto oblasti, najmä v astronomických názoroch (v ktorých nadviazal na Anaximandra), ale aj vo filozofii bol pri výklade jasnejší, pochopiteľnejší a určite tiež menej hlboký než jeho predchodca. Bol však veľmi populárny, keď sa milétska škola, zahŕňajúca určite väčší počet žiakov, nazývala vraj jeho menom.
V základnej otázke filozofie o podstate sveta, uvedomujúc si naznačené problémy spojené s Anaximandrovým apeironom, hľadá prijateľnejšie, schodnejšie riešenie. Spočívalo v tom, že vysokú abstraktnosť apeironu ako aj konkrétnosť Tálesovho arché syntetizuje do "kompromisného riešenia". Ide akoby o konkretizáciu Anaximandrovej predstavy o apeirone a abstraktizáciu Tálesovej predstavy o vode ako počiatkoch skutočnosti. Výsledkom mu bola predstava, že arché je vzduch. Je dostatočne abstraktný voči Tálesovej vode a dostatočne konkrétny voči apeironu.
Anaximenes je obzvlášť podnetný v tom, že sa viac ako jeho predchodcovia zaoberá problematikou mechanizmu vzniku vecí z arché. Základom tohto mechanizmu je zhusťovanie a zrieďovanie vzduchu. Všetky veci vznikajú týmito procesmi. Podľa svedectva Hyppolita, Anaximenes tvrdil, "že počiatkom je neobmedzený vzduch, z neho vzniká čo je, bolo a bude... Rozdielne sa javí ak je zhustený alebo zriedený. Keď sa totiž zriedi, stáva sa ohňom, zhustený sa však stáva zase vetrom, po silnejšom zhustení sa stáva zemou a pri najväčšom zhustení kameňom" Okrem uvedených filozofických dôvodov u Anaximena pri výbere povahy arché vystupuje aj biologický dôvod, sformulovaný v zlomku Aetia takto: "Ako nás duša, ktorá je vzduch ovláda, tak dych a vzduch objíma celý svet." Teda vzduch je "zodpovedný" za život, je jeho nositeľom.