Altamira (jaskyňa)

Jaskyňa je známa od roku 1868, ale až v roku 1879 Marcelino Sanz de Sautuola spolu so svojou dcérou Máriou objavili v nižšie položenej jaskynnej hale, vzdialenej asi 30 m od vchodu do jaskyne, slávny strop, kde je maliarskymi prostriedkami vyobrazená skupina 25 zvierat, na ktoré sa v praveku poľovalo (prevažne bizóny, prabýky, divé kone, diviaky, kozorožec, jeleň a vlk). Rozmery vyobrazení jednotlivých zvierat sú pomerne značné (150 x 225 cm). Zvieratá sú naskladané do súvislej plochy v rôznych polohách, stojace, ležiace, rútiace sa, sediace na zadnej časti tela. Je až zarážajúca podobnosť zvierat so skutočnosťou, pozorovacia i abstrakčná schopnosť pravekého umelca, ktorý na zdôraznenie priestorovosti zvierat využíva i rôzne nerovnosti skál. Majstrovská je technika maľby aj farebné podanie, používajúce hlavne prírodné okry a hnedočervené tóny. Maľby sa všeobecne považujú za vrcholné dielo paleolitu (staršej doby kamennej).

Francúzsky vedec Henri Breuil nazval altamirskú jaskyňu „Sixtínskou kaplnkou praveku". Vedecky začleňujú maľby do franko-kantabrijského umeleckého okruhu a časovo do tzv. magdalénienu, pomenovaného podľa lokality La Madelaine v Dordogni (Francúzsko). Do tejto skupiny patria aj ďalšie nálezy ako v Lascaux, Combarelles, Font-de-Gaume atď. Keďže altamirská jaskyňa bola prvým náleziskom pravekých nástenných malieb, vznikli pochybnosti a viedli sa dlho spory o ich autentickosti. Až objavenie ďalších lokalít potvrdilo oprávnenosť hypotéz o existencii ďalšieho umeleckohistorického javu v dejinách výtvarného prejavu.

Nákres jaskynných malieb. Dĺžka je asi 13,9 m

Archeologické vykopávky v jaskyni odkryli bohaté usadeniny z obdobia solutréenu (asi pred 18 000 rokmi) a magdalénienu (asi pred 16 500 až 14 000 rokmi). Jaskyňa ležala na výhodnom mieste a jej obyvatelia mohli využiť hojnosť zveriny, ktorá sa pásla v okolitých údoliach, ako aj možnosť využiť blízko ležiace pobrežné oblasti. Priestory však neboli obývané nepretržite. V rôznych medziobdobiach sa sem uchyľovala zver. Asi pred 13 000 rokmi štrkový nános uzavrel vchod do jaskyne a zakonzervoval ju až do doby, keď výbuchmi v blízkom kameňolome, bol otrasmi znovu otvorený.

V jaskyni robil archeologický prieskum okrem Sautuolu po jej objavení, Herminio Alcade del Rio v rokoch 1902 – 1904, Nemec Hugo Obermaier v r. 1924 – 1925 a naposledy Joaquin González Echegaray v r. 1981.

Altamira bola pre verejnosť zatvorená v r. 1977, lebo obrazy boli poškodené vlhkosťou. V súčasnosti je možný len obmedzený prístup. Je však vybudovaná jej presná kópia v múzeu, ktoré bolo postavené v posledných rokoch neďaleko jaskyne. Presná kópia dovoľuje príjemnejší pohľad na polychromované obrazy hlavnej siene jaskyne, ako aj výber menších prác. Tu môžeme tiež vidieť skulptúry ľudských tvárí ktoré nie sú prístupné v jaskyni.

Ďalšie presné kópie môžeme vidieť v Museo Arqueologico Nacional (Madrid), a v Japonsku.

Niektoré obrazy z Altamirskej jaskyne sú v španielskej kultúre dobre známe. V logu autonómnej vlády Kantábrie je na podporu turistiky v oblasti zobrazený bizón z tejto jaskyne.

Bisonte (španielsky výraz pre bizóna) je názov pre cigarety, ktoré ako logo používajú obrázok bizóna v paleolitickom štýle.

Španielsky komiks Altamiro de la Cueva z r. 1965 je tiež obrazom slávy Altamiry.

Jaskyňa je zaradená do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

• Európa a Severná Amerika

• The story of Altamira