Maliarstvo v starovekom Egypte
Maliarstvo v starovekom Egypte podliehalo prísne rituálnym účelom (podobne ako sochárstvo), ktoré z neho robili po formálnej stránke dokonalé, štylizované ale málo realistické umenie. Dôraz sa kládol na jednoduchosť a formalitu. Už z najstarších dynastických čias máme zachované maľby a reliéfy na neuveriteľne vysokej úrovni, ktorá sa ale počas nasledujúcich 3000 rokov takmer nezmenila.
Nástenné maľby a reliéfy sa nám zachovali najčastejšie v egyptských hrobkách, takže medzi ich obvyklé motívy patria scény z tzv. Knihy mŕtvych alebo obrazy radostného života na druhom svete, tak ako si ho Egypťania predstavovali. Menej časté sú maľby, ktoré pokrývali steny domov a palácov.
Technika
Staroegyptský maliar zvyčajne používal pri maľovaní vodiace čiary, len zriedkavo prácu začínal načrtávať voľnou rukou. Hlavná os viedla zvisle v miestach pred uchom a medzi nohami, z nej sa vodorovne viedli ďalšie pomocné čiary, ktoré zahlásili s ďalšími časťami tela. Počínajúc od 12. dynastie sa používal kánon proporcii, pri ktorom sa maliarska plocha rozdelila na štvorce a tie mali slúžiť ako mierka veľkostí. V klasickom kánone, používanom od 12. až do 26. dynastie, bola mužská postava vysoká 18 štvorcov, pričom koleno bolo v 6. a rameno v 16, štvorci.
Štetce na nanášanie farieb sa vyrábali z trstiny.
Farby
Egyptské maliarstvo používalo celkom sedem farieb:
- modrá – vyrábaná z azuritu
- žltá – vyrábaná z okra zafarbeného oxidmi železa
- zelená – vyrábaná z malachitu s pridaním okra
- hnedá – vyrábaná z rôznych druhov okra
- červená – vyrábaná z rôznych druhov okra
- biela – sa vyrábala z uhličitanov vápnika alebo zo sadry
- čierna – vyrábaná z uhlíka
Farby sa len zriedkakedy konzervovali včelím voskom. To, že ich máme aj dnes zachované oslnivo jasné, je spôsobené veľmi suchým podnebím, ktoré v Egypte panuje.
Zdroj
- Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.