Adrastea (mesiac)
Adrastea alebo Jupiter XV je druhý z Jupiterovych známych mesiacov (počítané od najbližších k planéte). Objavili ho David C. Jewitt a G. Edward Danielson na fotografiách odoslaných sondou Voyager 2 v roku 1979. Dostal označenie S/1979 J 1. Oficiálne bol pomenovaný podľa gréckej postavy Adrasteia. Adrastea bola prvým prírodným satelitom objaveným z fotiek privezených medziplanetárnymi sondami.
| Adrastea | |
 Adrastea, druhý z Jupiterovych známych mesiacov | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Objaviteľ | D. C. Jewitt G. E. Danielson |
| Dátum objavenia | 8. júl 1979 |
| Satelit | Jupiter |
| Poradie od planéty | 2. |
| Iné označenia | Jupiter XV |
| Orbitálne (obehové) vlastnosti | |
| Veľká polos | 129 000 km[1] |
| Excentricita | 0,0015 |
| Perióda obehu | 0,29826 dňa (7 h 9,5 min) |
| Priemerná obežná rýchlosť | 31,378 km/s |
| Uhol sklonu dráhy k rovníku planéty | 0.03° |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Rovníkový priemer | 24 km[1] |
| Rozmery | 20×16×14 km |
| Hmotnosť | ~2×1015 kg[2] |
| Priemerná hustota | 0,86 g/cm3 |
| Gravitácia na rovníku | ~0,002 m/s2 |
| Úniková rýchlosť | ~0,008 km/s |
| Perióda rotácie | synchrónna |
| Albedo | ~0,1 ± 0,045 [3] |
| Priemerná povrchová teplota | ~122 K |
 Pozri aj Portál Slnečná sústava | |
Fyzikálna charakteristika
Adrastea má nepravidelný tvar a rozmery 20x16x14 km³ pozdĺžne. Zloženie a hmota nie sú známe, ale predpokladá sa že hustota je ~0.86 g/cm³ a hmotnosť ~2×1015 kg. Podľa hustoty sa predpokladá, že je zložená z ľadu s pórovitosťou 10 – 15%. Nie sú známe žiadne povrchové útvary kvôli nízkemu rozlíšeniu dostupných fotografií.
Obežná dráha
Adrastea je najmenší a druhý najbližší člen vnútorných satelitov Jupitera. Okolo planéty obieha vo vzdialenosti ~129 000 km (1,806 Jupiter radii) vo vnútri hlavného prstenca. Obežná dráha má veľmi malú excentricitu ~0,0015 a inklináciu ~0,03° vzhľadom k rovníku Jupitera. Adrastea rotuje synchrónne s dĺžkou svojej obežnej periódy, čo znamená, že je k planéte otočená stále tou istou stranou. Jej dlhšia os je otočená smerom k Jupiteru.
Spojenie s prstencami Jupitera
Adrastea je najväčším prispievateľom materiálu do prstencov Jupitera kvôli jeho množstvu v okolí jej obežnej dráhy. Tento materiál pozostáva hlavne z častí vyvrhnutých štyrmi malými vnútornými satelitmi Metis, Adrastea, Amalthea a Thebe pri nárazoch meteoritov.
Prieskum
Adrastea bola objavená na fotografiách odoslaných sondami Voyager 1 a Voyager 2, kde sa však javila iba ako bod. Sonda Galileo bola schopná rozpoznať jej tvar ale obrázky ostávajú naďalej veľmi nezreteľné.
Pozri aj
Externé odkazy
- NASA profil – Adrastea (po anglicky)
Referencie
- 56. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, © 1999.
- PITJEVA, E. V.. Estimations of masses of the largest asteroids and the main asteroid belt from ranging to planets, Mars orbiters and landers [online]. Paríž : 35th COSPAR Scientific Assembly, júl 2004, [cit. 2013-04-16]. Dostupné online. (po anglicky)
- Thomas, P. C.; Burns, J. A. (1998 september), „The Small Inner Satellites of Jupiter“ (po anglicky), Icarus 135 (1): 360-371, http://adsabs.harvard.edu/abs/1998Icar..135..360T
