Transneptúnsky objekt

Transneptúnsky objekt (TNO) alebo objekt Edgeworthovho–Kuiperovho pásu (najvnútornejšia časť Oortovho oblaku Slnka, objekt Kuiperovho pásu = KBO, Edgeworthov–Kuiperov pás = EKP). Pre takýto objekt musí platiť, že väčšina jeho dráhy musí byť za dráhou planéty Neptún. V podstate ide o akýkoľvek objekt, či už planétku alebo kométu. V tejto vzdialenosti od Slnka sa tieto objekty správajú takmer identicky a preto ich nie je možné od seba rozlíšiť, iba na základe excentricity dráhy a vzdialenosti perihélia. Doteraz sa nepodarilo pozorovať kométu za dráhou Neptúnu, preto sa planétky za dráhou Neptúna nazývajú objekty Edgeworthovho–Kuiperovho pásu. Najznámejším predstaviteľom týchto objektov je trpaslíčia planéta Pluto. O týchto objektoch veľa nevieme (hmotnosti a veľkosti iba tušíme), iba to že sú, preto NASA rozbieha misiu New Horizons ktorá má za úlohu navštíviť Pluto, možno aj niektorý z objektov KBO. Sonda odštartovala 19. januára 2006. Prvý registrovaný TNO (okrem Pluta a jeho mesiaca Cháron) je transneptúnsky objekt (15760) 1992 QB1. Tento objekt doteraz nemá meno pridelené Medzinárodnou Astronomickou úniou. Transneptúnske objekty sa delia do troch skupín:

1. Skupina kubewano – klasické KBO
2. Skupina plutino – KBO s dráhovou rezonanciou 2:3 s Neptúnom
3. Skupina twotino – KBO s dráhovou rezonanciou 1:2 s Neptúnom

Pomerné veľkosti niektorých TNO

S pribúdajúcim časom narastá aj počet objavených KBO. V roku 2005 presiahol ich počet 200 a každý štvrťrok pribudne do zoznamu asi 6 nových objavov. Je to zásluha mnohých pozorovacích programov a zdokonalenia sledovacích techník. V objavoch môžeme nájsť aj objekty s veľkosťou porovnateľnou ako Pluto (prípadne väčšou) a nie je pochýb, že v dohľadnej dobe týchto objavov ešte pribudne. To nakoniec viedlo k strate štatútu planéty pre Pluto.