Kalyke (mesiac)

Kalyke alebo Jupiter XXIII, je retrográdny prirodzený satelit Jupitera. Bol objavený v roku 2000 skupinou astronómov z Havajskej univerzity vedených Scottom S. Sheppardom a dostal dočasné označenie S/2000 J 2 až do októbra 2002, kedy bol pomenovaný podľa gréckej postavy Kalyké.

Kalyke má v priemere asi ~5,2 km, jeho priemerná vzdialenosť od Jupitera je 23,181 Mm, ktorú obletí každých 721,021 dní, s inklináciou 166° k ekliptike (165° k Jupiterovmu rovníku) a excentricitou 0,2140. Kalyke patrí do rodiny Carme.

Pozri aj

Externé odkazy

Mesiace Jupitera (po anglicky)
S/2000 J 2, S/2000 J 3, S/2000 J 4, S/2000 J 5, S/2000 J 6 (po anglicky)
Satelity Jupitera (po anglicky)

Prirodzené satelity Jupitera (79)
Zoradené podľa narastajúcej vzdialenosti od Jupitera. Dočasné názvy sú napísané kurzívou.
Vnútorné satelity – Rodina Amalthea (4)	Metis Adrastea Amaltea Téba
Galileove mesiace (4)	Io Európa Ganymede Kalisto
Rodina Themisto (1)	Themisto
Rodina Himália (7)	Léda Himália Ersa Pandia Lysitea Elara Dia
Rodina Carpo (1)	Carpo
Rodina Valetudo (1)	Valetudo
Rodina Ananka (21)	S/2003 J 12 Euporie S/2003 J 3 S/2003 J 18 S/2010 J 2 Thelxinoe Euanthe Helike Orthosie S/2017 J 7 S/2016 J 1 S/2017 J 3 Iocaste S/2003 J 16 Praxidike Harpalyke Mneme Hermippe Thyone S/2017 J 9 Ananka
Rodina Karma (22)	S/2011 J 1 Herse Aitne Kale Taygete S/2003 J 19 Chaldene S/2003 J 10 Erinome Kallichore S/2017 J 5 S/2017 J 8 Kalyke Karma S/2017 J 2 Pasithee S/2010 J 1 Eukelade Arche Isonoe S/2003 J 9 S/2003 J 5
Rodina Pasiphae (18)	S/2017 J 6 S/2003 J 15 S/2003 J 23 Aoede Callirrhoe Eurydome Kore Cyllene S/2011 J 2 S/2017 J 1 S/2003 J 4 Pasiphae Hegemone Sinopa Sponde Autonoe Megaclite S/2003 J 2
Prstence Jupitera

Slnečná sústava

Slnko Merkúr Venuša Zem Mesiac Mars Ceres Jupiter Saturn Urán Neptún Pluto Cháron Haumea Makemake Eris
planétky kométy mesiace Pásmo planétok Kuiperov pás transneptúnske telesá Oortov mrak komét slnečný vietor vznik a vývoj slnečnej sústavy dejiny výskumu slnečnej sústavy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.