Sobáš v judaizme

Po „úvodnom“ obrade (v jidiš bedekn), kedy sa hlava nevesty pokrýva závojom, odvedú ženícha s nevestou (chatan a kala) pod svadobný baldachýn (hebrejsky chupa). Chupa stojí na štyroch tyčiach, ktoré niekdy držia štyria priatelia ženícha (býva zvykom, že ju držia slobodní muži) a znázorňuje budúci domov manželov. Najskôr tancujúci a spievajúci sprievod priateľov a svadobných hostí privedie ženícha k neveste. Keď si overí, že je to tá, ktorú zvolil (aby nedošlo k tomu, že by mu bola „podstrčená“ iná, ako sa to stalo v prípade Jákoba), zakryje ženích neveste závojom tvár a ona vysloví modlitbu, v ktorej vyjadruje prianie dobrého vzťahu so svojim budúcim manželom a vysloví tiež prianie mať z tohto manželstva zdravé deti v bázni Božej. Potom doprevádza ženícha sprievod mužov k obradníkovi pod baldachýn a vyčkáva príchod žien s nevestou. Matka ženícha a matka nevesty privedú nevestu k ženíchovi a tá sedmerým obídením muža pod chupou zahajuje prvú časť svadobného obradu. Všetko sa odohráva „pod dohľadom“ dvoch spôsobilých svedkov, obradníka, ktorým nemusí byť vždy rabín, a desiatich dospelých mužov, ktorí tvoria minjan. Po požehnaní nad vínom sa snúbenci napijú z pohára. Vlastné „zasvätenie“ (kidušin) vykoná ženích, ktorý navlečie neveste prsteň na ukazovák pravej ruky a prenesie: „Buď mi zasvätená týmto prsteňom podľa zákona Mojžiša a Izraela“, načo všetci prítomní vykríknu: "mekudešet" (čiže vydatá, doslovne „zasvätená“). V tejto chvíli je sobáš uzavretý.

Pozri aj: Ketuba

Predel medzi zásnubami a sobášom tvorí predčítanie svadobnej zmluvy. Ak nie je svadobná zmluva (ketuba) podpísaná svedkami, prípadne ženíchom, už vopred, spomínaní ju podpíšu a rabín ju nahlas prečíta a v preklade (text je aramejský) vysvetlí jej obsah. Ženích sa zaväzuje, že sa bude o nevestu riadne starať a v prípade rozluky jej vyplatí dohodnutú sumu peňazí, z ktorej môže žiť najmenej jeden rok od rozluky. Ženích potom formálne príjme záväznosť ketuby a odovzdá ju neveste. Po tejto časti nasleduje nisu’in.

Následne sa vystriedajú ženíchom vybraní muži a vyslovia sedem požehnaní nad pohárom vína. Na záver je zvykom rozšliapnuť pohár, aby sa pripomenulo zbúranie chrámu v Jeruzaleme a skutočnosť, že prežívané šťastie kalí tento smútok. Ženích rozdupe pohár nohou a všetci prítomní zvolajú „Mazal tov!“, čo znamená ´dobré znamenie´, prenesene „veľa šťastia“. Novomanželia sa potom vzdialia do oddelenej miestnosti s pripraveným občerstvením, kde spolu nejakí čas nerušene zotrvajú.