Štátne ruské múzeum

Prvé poschodie múzea je venované kolekcii starého ruského umenia, patriaceho k najvýraznejším prejavom v dejinách svetovej kultúry. Svoju špecifickú a neopakovateľnú podobu získalo vďaka skĺbeniu pôvodného byzantského umenia a silných východoslovanských umeleckých tradícií. Jeho ďalší vývoj je bezprostredne spojený s existenciou Kyjevskej Rusi, prvého štátneho útvaru východných Slovanov.

Zbierka starého ruského maliarstva patrí k najrozsiahlejším a najkvalitnejším umeleckým kolekciám svojho druhu v celom Rusku. Staré ruské ikony, mozaiky, často diela neznámych majstrov, podávajú návštevníkom obraz o najstarších umeleckých prejavoch Ruska. Medzi najcennejšie exponáty z kolekcie prác neznámych umelcov, vystavené v múzeu, patrí jedna z najstarších výtvarných pamiatok na území Ruska, ikona Anjel so zlatými vlasmi z 12. storočia. K umelcom známym podľa mena, diela ktorých vystavuje Štátne ruské múzeum, patrí napr. Andrej Rubľov, Dionisius a Simon Ušakov. K najznámejším Rubľovovým prácam v múzeu patria ikony Apoštol Pavol a Apoštol Peter, pochádzajúce pôvodne z ikonostasu vladimirského Uspenského chrámu. Z diela maliara Simona Ušakova, významného ruského umelca 17. storočia, múzeum vlastní ikonu Trojica.

Dmitrij Grigorjevič Levickij, Katarína II. - zákonodarkyňa, 1783, olej na plátne

Karl Pavlovič Briullov, Talianske poludnie, 1827, olej na plátne

Prelom 17. a 18. storočia je v ruskom umení charakterizovaný obrovskými zmenami súvisiacimi s prerodom ruskej spoločnosti. Nastal očividný ústup od náboženských tém a obrat k „zosvetšteniu“ umenia. Významný podiel na tomto prerode mali reformy cára Petra I., ktoré nasmerovali Rusko k európskemu ponímaniu výtvarného umenia. Diela umelcov tvoriacich na prelome uvedených storočí (napr. I. N. Nikitina) sa stali akousi oslavou doby Petra I. Jedným z významných umelcov tvoriacich pre Petra I. bol taliansky sochár Carlo Bartolomeo Rastrelli.

Obdobie 18. storočia je pre ruské maliarstvo charakterizované nástupom klasicizmu. K jeho najvýraznejším predstaviteľom v ruskom umení patrili A. P. Losenko (obraz Vladimir a Rogneda), D. G. Levickij, ktorého obraz Katarína II. - zákonodarkyňa z roku 1783 sa stal vzorom slávnostného portrétu, portrétista V. L. Borovikovskij a sochári F. I. Šubin a M. I. Kozlovskij. Obrazmi čerpajúcimi námet z ruských dejín sa v galérii prezentuje tvorba G. I. Ugriumova (napr. diela Dobytie Kazane vojskami Ivana Hrozného v roku 1552, Korunovácia Michaila Fjodoroviča či Skúška sily Ivana Usmara).

Významnú časť zbierkového fondu predstavuje ruské umenie prvej polovice 19. storočia. Umenie tejto epochy odzrkadľovalo spoločenské zmeny prebiehajúce na pozadí významných dejinných udalostí - vlasteneckej vojny ako aj nárastu revolučného vystúpenia ľudových más. Významnými umelcami tohto obdobia, ktorých diela prezentuje múzeum boli A. I. Ivanov, F. A. Bruni, K. P. Briullov (diela tohto umelca sú sústredené v Benuovom pavilóne v sále zvanej Briullova) či krajinkár I. K. Ajvazovskij.

V prvej polovici 19. storočia nastalo pod vplyvom francúzskeho romantizmu jeho udomácňovanie sa i v ruskom výtvarnom umení. Múzeum uchováva viacero diel ruských romantikov, napr. S. F. Ščedrina, O. A. Kiprenského a ďalších.

Polovica 19. storočia znamenala nástup kritického realizmu, ktorého začiatok je spojený s menom P. A. Fedotova Galéria vystavuje o. i. jeho najznámejšie dielo, obraz Majorove pytačky.

Veľmi početné zastúpenie v galérii, nielen čo do množstva ale aj kvality, má umenie druhej polovice 19. a začiatku 20. storočia. Návštevník získa ucelený obraz o vývine umenia v tejto etape ruských dejín. Naplno sa v umení udomácnil kritický realizmus. Umenie sa postupne dostávalo spod vplyvu oficiálnych umeleckých inštitúcií (napr. petrohradskej Akadémie umení) a vznikali nezávislé združenia výtvarníkov; najznámejším bolo Združenie putovných umeleckých výstav, tzv. peredvižnici, v ktorom sa spojili najdemokratickejší umelci Ruska. Galéria spomedzi predstaviteľov tohto združenia predstavuje diela I. N. Kramského (portrétne diela), V. G. Perova, nádherné krajinomaľby I. I. Šiškina a V. D. Polenova, I. J. Repina (napr. diela Burlaci na Volge či Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi) a ďalších.

Oľga Vladimirovna Rozanovová, Kováčska dielňa, 1912, olej na plátne

Umenie 20. storočia, charakterizované najmä námetmi viažúcimi sa k veľkým historickým epochám ruských dejín (Októbrová revolúcia, pád cárizmu, občianska vojna v Rusku, Veľká vlastenecká vojna, nástup socializmu a i.), je rovnako bohato zastúpené v zbierkovom fonde múzea. Medzi najvýznamnejších zástupcov umenia tohto obdobia patrí napr. N. A. Kasatkin (Zberačky uhlia), V. A. Serov, A. P. Rjabuškin, významný predstaviteľ tzv. národného štýlu; múzeum vlastní aj niekoľko prác jednej z najvýznamnejších sochárskych osobností začiatku 20. storočia A. S. Golubkinovovej.

V prízemí Benuovho pavilónu je sústredená posledná expozícia maliarskych diel - sovietske umenie od 20. storočia až do súčasnosti. Vzhľadom k faktickej prítomnosti tejto epochy a neustáleho rozširovania zbierkových fondov, si táto expozícia vyžaduje časté úpravy a zmeny. Expozícia sovietskeho umenia umožňuje návštevníkom galérie zoznámiť sa z najvýznamnejšími etapami a vývojovými smermi socialistického realizmu v umení a s tvorbou umelcov, tvoriacich v tomto duchu.

Štátne ruské múzeum sa môže pochváliť unikátnou expozíciou ľudového umenia, tvoriaceho dôležitú časť jeho zbierkového fondu. Ľudové umenie predstavuje jeden z najvýznamnejších javov ruského kultúrneho dedičstva a jeho záchrana pre nasledujúce generácie je nevyhnutným predpokladom pozdvihovania národného povedomia. I keď sa najmä v období cárskeho Ruska na umenie ľudových más hľadelo s nedôverou, napriek tomu si jeho hmotný prejav našiel trvalé miesto v kultúrnom odkaze ruského národa.

Mark Matvejevič Antokoľskij, Ivan Hrozný, 1871, bronz

Zbierka ľudového umenia sa vyvíjala dlhú dobu a jej základom sa stali exponáty pochádzajúce ešte z predrevolučných čias. Pôvodne boli súčasťou komplexnej umeleckej kolekcie múzea, no ich kvantitatívny nárast v 30-tych rokoch 20. storočia podnietil vytvorenie samostatného oddelenia.

Vynikajúce výtvory kováčskeho, keramického, rezbárskeho remeselného umenia ale aj napr. doklady o výrobe tradičných perníkov svedčia o kultúrnej vyspelosti a zručnosti prostých ľudí.

Zvláštne oddelenie Ruského múzea uchováva hmotné doklady dekoratívneho a úžitkového umenia, pochádzajúceho z obdobia od 17. storočia do súčasnosti. Poskytuje prehľad o vývoji umeleckých remesiel, ktorých výtvory slúžili každodennej potrebe. Rozširujúce sa obchodné kontakty Ruska so zahraničím, rozvoj ktorých nastal najmä v období vlády Petra I. a neskôr, dali impulz mohutnému rozmachu nových technológií a tým i zhotovovaniu vysoko umelecky hodnotných predmetov. V oblasti dekoratívneho a úžitkového umenia vznikali výrobky na takej umeleckej úrovni, že v konečnom dôsledku možno hovoriť o vzniku samostatného umeleckého druhu.

Expozície umiestnené v prístavbe medzi Michajlovským palácom a Benuovým pavilónom, zvanej Rossiho vilka, dokumentujú výrobu porcelánu (napr. výrobky Cárskej porcelánky), starožitného nábytku, gobelínov pochádzajúcich z významných manufaktúrnych dielní, ale aj kovolejárstva alebo tkáčstva.

Unikátnu kolekciu z porcelánu predstavuje tzv. Arabeskový servis pochádzajúci z roku 1784. Ide o súbor deväťstosedemdesiatich troch vysoko hodnotných umeleckých predmetov, ktorý svoj názov dostal podľa typu ornamentov, tvorených arabeskami. Vznikol na objednávku cárovnej Kataríny II.