Peredvižnik

Peredvižnici (z rus. Товарищество передвижных художественных выставок, t. j. Združenie putovných umeleckých výstav) bolo umelecké združenie ruských výtvarníkov druhej polovice 19. storočia.

Jeden zo zakladateľov združenia peredvižnikov I. N. Kramskoj na autoportréte z roku 1867

Jeho vznik možno datovať rokmi 1870 - 1871. Za zrodom združenia stálo vytvorenie dvoch skupín reprezentujúcich vtedajšie ruské umelecké centrá - Moskvu a Sankt Peterburg.

Vznik Združenia a jeho pôsobenie

Bezprostrednou príčinou vzniku združenia bola reakcia na „mŕtve umenie“ produkované na pôde petrohradskej Akadémie výtvarných umení. V novembri 1863 štrnásť absolventov Akadémie podalo vedeniu školy žiadosť na zmenu tradičných konkurzných zadaní a žiadali umožniť mladým umelcom slobodný výber témy. Po odmietavom stanovisku vedenia akadémie sa požiadavka študentov premietla do tzv. „vzbury štrnástich“. Opustili Akadémiu a vytvorili tzv. Petrohradské združenie výtvarníkov. Do čela skupiny sa postavil významný realistický maliar a umelecký teoretik I. N. Kramskoj.

Moskva predstavovala druhé významné umelecké centrum. Tunajšiu umeleckú skupina od roku 1869 organizoval G. G. Miasojedov spolu s maliarom V. G. Perovom

V roku 1870 sa obe skupiny spojili do Združenia putovných umeleckých výstav a utvorili svoje stanovy. Prvým čelným predstaviteľom peredvižnikov sa stal I. N. Kramskoj.

Ideovým zámerom hnutia bola prezentácia ruského umenia najširšej verejnosti. Členovia združenia, ku ktorému patrili najvýznamnejší ruskí súdobí maliari, presadzovali vo svojej tvorbe ústup od oficiálneho umeleckého smeru a zameriavali sa na zachytenie života sociálne a spoločensky najnižšie postavených ľudí. Ich zámerom bolo svojimi dielami predstaviť život najprostejšieho ruského človeka s jeho radosťami i starosťami. Ich diela sa vyznačovali výrazne národným cítením.

Diela peredvižnikov tematicky predstavovali celú škálu tém: od žánrového maliarstva, cez krajinomaľbu, portrétne diela až k prácam viažúcim sa k významným historickým udalostiam. Dominujúcou však bola téma národa, života prostého ľudu, jeho zvykov a obyčajov. Významnú skupinu v rámci združenia tvorili umelci, ktorých hlavný záujem smeroval k zachyteniu vidieckeho života roľníkov. Svoju pozornosť upriamili nielen na zachytenie každodenného strastiplného života ruských nevoľníkov, no zároveň dali divákovi nahliadnuť do prostej ruskej duše poukázaním na jej čistotu a šľachetnosť.

Iľja Jefimovič Repin, Burlaci na Volge, 1870 - 1873, olej na plátne, Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg

Záujem inej skupiny združenia smeroval k zobrazeniu jedinečného čara ruskej prírody. Jej neopakovateľná krása našla odraz v dielach takých krajinárov, akými boli I. I. Šiškin, F. A. Vasiljev, V. D. Polenov a ďalší.

Jedným z najvýznamnejších predstaviteľov združenia bol I. J. Repin so svojimi dielami tematicky čerpajúcimi zo života ľudu a z významných historických období Ruska: Krížová procesia v Kurskej gubernii, Ivan Hrozný a jeho syn Ivan, Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi, Burlaci na Volge a iné.

Napĺňajúc ideový zámer „priniesť umenie k ľuďom“, zorganizovalo združenie v rokoch 1871 až 1923 takmer päťdesiat výstav obrazov nielen v Moskve a Petrohrade ale aj na tzv. periférii krajiny: v Kyjeve, Charkove, Kazani, Rige či v Odese. Rok 1923, kedy sa uskutočnila posledná výstava, je považovaný za rok, v ktorom združenie zaniklo. Ideový a umelecký odkaz peredvižnikov prebralo novovzniknuté združenie s názvom Asociácia umelcov revolučného Ruska (Ассоциация художников революционной России).

Význam Združenia

Obdobie pôsobenia Združenia umeleckých putovných výstav sa považuje za kľúčové vo vývoji ruského maliarstva. Maliari-peredvižnici sa stali symbolom ruského umenia 19. storočia. Združenie, ktoré vzniklo ako odpor proti vtedajšiemu umeniu, sa stalo najmasovejším a najvplyvnejším umeleckým zoskupením v histórii Ruska. Nikdy predtým, a ani neskôr, umenie ruských maliarov nebolo tak blízko potrebám ľudových más. V radoch peredvižnikov sa objavili „najjagavejšie“ hiezdy ruského maliarstva. Títo umelci zodvihli úroveň ruského maliarstva do dovtedy nevídaných výšav. Napriek tomu že Združenie v roku 1923 zaniklo, jeho umelecký a ideový vplyv pretrváva v rozličných obmenách dodnes. Žiadna ďalšia umelecká epocha nedosiahla ľudské a umelecké hodnoty obdobia peredvižnikov.

Mnoho z diel peredvižnikov predstavujú vo svojich expozíciách Štátna Tretiakovská galéria či Štátne ruské múzeum.

Významní predstavitelia peredvižnikov
Členovia Združenia na snímke z obdobia okolo roku 1880. Sediaci (zľava doprava): S. N. Ammosov, A. A. Kiseljov, N. V. Nevrev, V. J. Makovskij, A. D. Litovčenko, I. M. Prianišnikov, K. V. Lemoch, I. N. Kramskoj, I. J. Repin a N. J. Makovskij. Stojaci (zľava doprava): G. G. Miasojedov, K. A. Savickij, V. D. Polenov, J. J. Volkov, V. I. Surikov, I. I. Šiškin, N. A. Jarošenko, P. A. Briulov a A. K. Beggrov

Zdroje

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pieriedwiżnicy na poľskej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.