Burlaci na Volge

Burlaci na Volge (rus. Бурлаки на Волге) je názov obrazu ruského maliara Iliu Jefimoviča Repina.

Burlaci na Volge
Základné informácie
Autor	Ilia Jefimovič Repin
Rok	1870 - 1873
Technika	olej na plátne
Rozmery	131,5 × 281 cm
Galéria	Štátne ruské múzeum, Sankt Peterburg

I. J. Repin, významný predstaviteľ umeleckého združenia ruských výtvarníkov peredvižnici, bol známy svojimi žánrovými scénami a námetmi vychádzajúcimi z historických udalostí svojej vlasti. K jeho všeobecne najznámejším dielam patrí obraz Burlaci na Volge.

Myšlienkou na vytvorenie tohto diela sa Repin začal zaoberať už v roku 1868. Podnetom mu bola scéna, ktorej bol svedkom pri jednom z výletov parníkom po rieke Neve. Tu sa prvý raz mal možnosť stretnúť s tzv. burlakmi. Tak nazývali tých, ktorí po brehu rieky ťahali lode proti jej prúdu. Rozsiahly materiál na tento obraz zhromaždil Repin v rokoch 1870 - 1872 (jeho súčasťou bola aj skica ceruzkou vystavená dnes v Tretiakovskej galérii).

Z postáv, ktoré sú na obraze zachytené, upútajú pozornosť predovšetkým traja muži v popredí, pravdepodobne akýsi predáci. Jeden z nich pripomína svojou mohutnou postavou a sklonenou hlavou so strapatými vlasmi bohatiera či hrdinu starých ruských bylín. Uprostred je muž, ktorého Repin namaľoval podľa niekdajšieho kňaza, človeka veľmi rozhľadeného, s neuveriteľnou hĺbkou a bohatstvom svojho duševného sveta. Predák, ktorý je k divákovi najbližšie je bývalý námorník. Muži sa zo všetkých síl zapierajú do hrubých popruhov a ich pohľady plné vzdoru a nenávisti najlepšie vypovedajú o ich ťažkom údele.

Interpretácia námetu prekročila u Repina rámec žánrového diela. Maliar tu dosiahol skvelé výtvarné a spoločenské zovšeobecnenie zobrazovanej témy. Viacerí z Repinových súčasníkov videli v tomto obraze ostrú morálnu výčitku za život ľudí na periférii spoločnosti, no súčasne presvedčenie, že úcta k prostému ľudu nie je iba frázou.

Po dokončení bol obraz vystavený v roku 1873 na umeleckej výstave v Petrohrade a hneď nato opustil územie krajiny, aby mohol byť prezentovaný na Svetovej výstave vo Viedni. Ako doma tak aj v hlavnom meste Rakúsko-Uhorska zožal veľký úspech. Ešte na výstave ho za tritisíc rubľov kúpil veľkoknieža Vladimir Alexandrovič a zavesil ho v biliardovom salóne svojho paláca. Tu obraz visel až do roku 1917, kedy sa v rámci konfiškácií umeleckých predmetov po Októbrovej revolúcii dostal do Štátneho ruského múzea.