İstanbul Park

Zákruta číslo 8

Na trati s dĺžkou 5,338 km je naprojektovaných šesť pravotočivých a osem ľavotočivých zákrut. Vďaka veľkorysej šírke v rozmedzí 14 až 21,5 metra ponúka dobré možnosti na predbiehanie. Na jazdcov čaká aj niekoľko náročných úsekov. Jedným z nich je veľká zákruta označená číslom osem, v ktorej monoposty menia smer o 180°. Na tom by nebolo nič neobvyklého. Táto zákruta však nie je plynulá, pretože ju tvorí niekoľko priamych segmentov, takže sa v nej veľmi ťažko hľadá ideálna stopa. Piloti tu jazdia prakticky na plný plyn. So štyrmi rôznymi vrcholmi sa podobá jednej sekcii na starej verzii Nürburgringu. Niektorí jazdci ju dokonca porovnávajú s legendárnou Eau Rouge alebo 130R.

Zaujímavá je i prvá zákruta, ktorá nasleduje po cieľovej rovinke. Tá je ľavotočivá a relatívne ostrá, pričom jazdci prekonávajú výrazné klesanie. Táto zákruta sa často nazýva „Turkish Corkscrew (turecká vývrtka)“, podľa slávnej „Corkscrew (vývrtky)“ z okruhu Laguna Seca.

A napokon nesmieme zabudnúť na mierne stúpanie uprostred zadnej rovinky, ktoré sa kvôli svojej podobnosti s Eau Rouge posmešne nazýva „Faux Rouge.“ Ideálnu príležitosť na predbiehanie poskytuje koniec dlhého rovného úseku, na ktorý nadväzuje záverečná kombinácia zákrut pred cieľovou rovinkou. Práve tam jazdci dosahujú maximálne rýchlosti prevyšujúce 300 km/h.

Istanbul Park, okruh rešpektujúci architektúru na pomedzí Európy a Ázie, už od svojich premiérových pretekov zápasí s nízkou návštevnosťou. Malý záujem miestnych obyvateľov a tribúny zívajúce prázdnotou sú typickým obrazom Grand Prix Turecka. Príčinou týchto problémov určite nie je zázemie trate, ktoré je na vynikajúcej úrovni. Hlavná tribúna ponúka 25 tisíc miest na sedenie a keď k tomu pripočítame priestory „zelených“ tribún, celková kapacita okruhu dosiahne 155 000 divákov. Okrem toho sa nad garážami tímov nachádzajú ďalšie priestory s kapacitou 5 000 návštevníkov a na oboch stranách paddoku stoja veže pre VIP.

Ďalším problémom je slabá infraštruktúra, z čoho vyplýva dopravný chaos, ktorý ovláda mesto dvoch kontinentov prakticky permanentne. Najslabším článkom miestnej dopravy je most spájajúci európsku a ázijskú časť mesta. Po skúsenostiach z premiérového ročníku si preto väčšina tímov zaistila ubytovanie v hoteloch na ázijskej strane – bližšie k okruhu. Takisto aj pre divákov je výhodnejšie cestovať z ázijskej časti Istanbulu. V blízkosti sa tu nachádza veľké letisko Sabiha Gökçen International Airport a transeurópska diaľnica.

Fakty a údaje

Zákruta číslo 1

• Dĺžka trate: 5 338 m
• Počet kôl pretekov: 58
• Dĺžka pretekov: 309,396 km

• Rozdiel medzi štart. a cieľovou čiarou: 208 m
• Počet zákrut: 14 (6 vpravo a 8 vľavo)
• Šírka trate: 14 - 21,5 m
• Dĺžka cieľovej roviny: 655,5 m
• Prevýšenie: 46 m

• Traťový rekord: 1:24,770 (226,693 km/h) - Juan Pablo Montoya/McLaren-Mercedes (2005)
• Najrýchlejšie kolo kvalifikácie: 1:26,797 (221,482 km/h) - Kimi Räikkönen/McLaren-Mercedes (2005)
• Maximálna rýchlosť: 315 km/h
• Prvá GP: 2005 (víťaz Kimi Räikkönen (FIN) - McLaren MP4-20)
• Počet GP: 6

• Priemerná spotreba paliva: 2,4 kg / kolo
• Jazda na plný plyn: 63 %
• Sekcia trate s jazdou na plný plyn: 1 200 m
• Spomalenie množstvom paliva: 0,39 s / 10 kg
• Počet preradení rýchlostných stupňov: 42 / kolo

• Opotrebenie pneumatík: vysoké
• Opotrebenie bŕzd: nízke
• Úroveň priľnavosti: stredná

• Stratégia
  • 1 zastávka: 27. - 33. kolo
  • 2 zastávky: 12. - 15. a 33. - 37.
  • 3 zastávky: 6. - 12. a 20. - 27. a 37. - 45.

• Architekt: Hermann Tilke

• Kapacita tribún: 155 000

Cieľová rovinka a hlavná tribúna

Turecko so svojim novým okruhom zažilo 21. augusta 2005 premiéru vo formule 1. Vtedy Bernie Ecclestone vyhlásil, že je to najlepší okruh na svete. Felipe Massa, ktorý vyhral tri turecké preteky systémom štart–cieľ a získal tu najväčší počet bodov v porovnaní s ostatnými jazdcami, by s ním určite súhlasil.

Turecko usilovalo o Veľkú cenu už dlhšiu dobu, pretože jediným vrcholným motoristickým podujatím v krajine boli preteky rely. Najprv sa uvažovalo aj o tom, že okruh sa môže postaviť v Antalyi či Izmire, no nakoniec predsa len zvíťazilo to, že v blízkom okolí Istanbulu býva 20 miliónov obyvateľov, čo je neprehlasovateľný argument. Stavbári pracovali na výstavbe okruhu v dvoch 10,5 hodinových smenách. V rámci projektu pracovalo 27 inžinierov, 1450 robotníkov a viac než 140 strojov. Turecká trať bola navrhnutá nemeckým architektom Hermannom Tilkem a za realizáciu výstavby je zodpovedná spoločnosť EVREN Enginnering and Construction. Celý projekt vyšiel na 80 miliónov dolárov a bol kompletne financovaný tureckou obchodnou komorou sídliacou v Istanbule.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému İstanbul Park

• Istanbul Park
• Satelitné snímky z Google Maps
• Údaje okruhu na Formula1.com