Ralská pahorkatina
Ralská pahorkatina je geomorfologický celok na západe Severočeskej tabule. Zaberá prevažnú časť okresu Česká Lípa, východ okresu Litoměřice, sever okresu Mělník, juhozápad okresu Liberec a malú severozápadnú časť okresu Mladá Boleslav. Najvyšším vrchom je Ralsko (696m). V západnej časti pahorkatiny sa nachádza CHKO Kokořínsko.
Ralská pahorkatina | |||
geomorfologický celok | |||
Ralská pahorkatina, vrch Ralsko | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Severočeský | ||
Okresy | Česká Lípa, Mělník, Litoměřice, Liberec, Mladá boleslav | ||
Nadradená jednotka |
Severočeská tabule | ||
Susedné jednotky |
Jičínská pahorkatina Ještědsko-kozákovský hřbet Lužické hory České středohoří Dolnooharská tabule Jizerská tabule[1] | ||
Podradené jednotky |
Dokeská pahorkatina Zákupská pahorkatina | ||
Súradnice | 50°36′30″S 14°36′21″V | ||
Najvyšší bod | Ralsko | ||
- výška | 696 m n. m. | ||
Rozloha | 1 354,9 km² (135 490 ha) | ||
Geologické zloženie | pieskovec, kremenec, slieňovec, čadič, znelec, trachyt | ||
Ralská pahorkatina na mape Česka
| |||
Wikimedia Commons: Ralská pahorkatina | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Charakteristika územia
Je to členitá pahorkatina na vrchnokriedových kvádrových kremenných, miestami ílovitých a vápnitých pieskovcoch, v menšej miere na slieňovcoch, piesočnatých slieňovcoch a ílovcoch, s početnými drobnými telesami treťohorných sopečných hornín (žily, výplne sopúchov, lakolity). Vznikol štruktúrne denudačný reliéf sedimentárnych stupňovín, plytkých kotlín s riečnymi terasami a rašeliniskami, rozsiahlych zarovnaných povrchov typu kryopedimentov. V kvádrových pieskovcoch sú kaňonovité a tiesňavovité údolia a početné tvary zvetrávania a odnosu horniny. Charakteristické sú početné vrchy na neovulkanitoch, vypreparovaných čadičových, znelcových a trachytových horninách, ktoré vytvárajú krajinné dominanty. Do povodia horného toku Panenského potoka prenikol cez Jítravské sedlo v dobe halštrovského a sálskeho zaľadnenia pevninský ľadovec. Na severovýchode sú rozsiahle montánne antropogénne tvary.[1]
Poloha
Ralská pahorkatina sa tiahne v smere juhozápad - severovýchod. Na severovýchode je ohraničená Ještědsko-kozákovským chrbtom. Na severe sa stýka s Lužickými horami, línia medzi nimi je vedená medzi Novým Borom, Svorom, Mařenicami, Heřmanicami v Podještedí a obcou Kněžice.[2] Na severozápade medzi Novým Borom a Litoměřicami nadväzuje na České středohoří, s ktorým má vôbec najdlhšiu hranicu z okolitých celkov. Na západe pozvoľna klesá k Labe, blízko ktorého pravého brehu sa medzi Liběchovom a Litoměřicami stýka s Dolnooharskou tabuľou. Na juhovýchode celok plynule prechádza do Jizerskej tabule a dosahuje takmer k mestu Mělník. Na východe pri meste Český Dub susedí s druhým celkom Severočeskej tabule, Jičínskou pahorkatinou, s ktorou má najkratšiu hranicu z okolitých celkov.[1]
Členenie
Celok Ralskej pahorkatiny (podľa Demka VIA-1) má v geomorfologickom členení dva podcelky. Prevažnú časť tvoria na juhozápade Dokeská pahorkatina (VIA-1A), na severovýchode je Zákupská pahorkatina (VIA-1B). Tieto podcelky sa ďalej členia do celkom deviatich okrskov[1]:
Geomorfologické členenie Ralskej pahorkatiny | ||
---|---|---|
ČESKÁ VYSOČINA • Česká tabule • Severočeská tabule | ||
DOKESKÁ PAHORKATINA |
Polomené hory | Vlhošť (614 m) |
Úštěcká pahorkatina | Hořidla (371 m) | |
Jestřebská kotlina | Borný (446 m) | |
Provodínská pahorkatina | Dub (458 m) | |
Bezdězská vrchovina | Velký Bezděz (604 m) | |
ZÁKUPSKÁ PAHORKATINA |
Cvikovská pahorkatina | Ralsko (696 m) |
Českolipská kotlina | Českolipský Špičák (459 m) | |
Podještědská pahorkatina | Stříbrník (507 m) | |
Kotelská vrchovina | Mazova horka (569 m) | |
PROVINCIA • Subprovincia • Oblasť / Celok / PODCELOK • Okrsok • Vrchol |
Väčšie mestá
Na území celku leží okresné mesto Česká Lípa a sčasti tiež Litoměřice, z ďalších menších miest tu sú Nový Bor, Cvikov, Jablonné v Podještědí, Zákupy, Mimoň, Stráž pod Ralskem, Doksy, Dubá, Úštěk, Ralsko a z menšej časti Štětí.
Najvyššie vrcholy
Uvedené sú všetky s aktuálnou výškou nad 500 metrov. Výška u niektorých vrchov sa časom znižuje ťažbou kameňa (napr. Maršovický vrch, Tlustec).
- Ralsko (696 m), Zákupská pahorkatina
- Jezevčí vrch (665 m), Zákupská pahorkatina
- Vlhošť (613 m), Dokeská pahorkatina
- Velký Bezděz (604 m), Dokeská pahorkatina
- Tlustec (591 m), Zákupská pahorkatina
- Zelený vrch (586 m), Zákupská pahorkatina
- Malý Bezděz (578 m), Dokeská pahorkatina
- Mazova horka (569 m), Zákupská pahorkatina
- Holubník (562 m), Zákupská pahorkatina
- Ortel (554 m), Zákupská pahorkatina
- Ostrá horka (552 m), Zákupská pahorkatina
- Ronov (552 m), Dokeská pahorkatina
- Tisový vrch (540 m), Zákupská pahorkatina
- Slavíček, (535 m), Zákupská pahorkatina
- Velký Jelení vrch (514 m), Zákupská pahorkatina
- Vrátenská hora (508 m), Dokeská pahorkatina
- Stříbrník (507 m), Zákupská pahorkatina
- Jelínka (504 m), Zákupská pahorkatina
- Činkův kopec (502 m), Zákupská pahorkatina
- Zábrdský kopec (501 m), Zákupská pahorkatina
- Kostelní vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
- Malý Jelení vrch (500 m), Zákupská pahorkatina
Hydrografia
Územie je odvodňované riekou Ploučnicou a menšími pravostranným prítokmi Labe (Pšovka, Liběchovka, Obrtka a Úštěcký potok). Na druhej strane potom prítokmi Jizery (Zábrdka, Mohelka).
Fotogaléria niektorých vrchov
- Jezevčí vrch
- Svahy Vlhoště
- Malý a Velký Bezděz
- Tlustec od Brništského rybníka
- Zelený vrch nad Cvikovom
- Ortel neďaleko Cvikova
- Ronov z Vlhošťa
- Slavíček a Tisový vrch
Referencie
- DEMEK, Jaromír; MACKOVČIN, Peter, a kolektív. Zeměpisný lexikon ČR: Hory a nížiny. 2. vyd. Brno : AOPK ČR, 2006. 582 s. ISBN 80-86064-99-9.
- HOLEČEK, Milan. Lužické hory. Praha 1 : Olympia, 2004. ISBN 80-7033-832-6. Kapitola Všeobecná část - Povrch, s. 16.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ralská pahorkatina na českej Wikipédii.