Paleocén
Paleocén je najstaršie obdobie treťohôr. Začal sa pred 65,5 mil. rokov a skončil sa pred 58,7 mil. rokov. Predchádzala mu krieda, po ňom nasledoval eocén.
Paleocén | |||
---|---|---|---|
Zaradenie | |||
Epocha paleogénu | |||
Časové rozpätie paleocénu (v miliónoch rokov) | |||
Začiatok | 65,5 (± 0,3) | ||
Koniec | 55,8 (± 0,2) | ||
Trvanie | 9,7 | ||
Paleocén zaviedol nemecko-francúzsky botanik W.P. Schimper v roku 1874 ako najstaršie obdobie paleogénu. Názov bol odvodený z gréčtiny (παλαιός, palaios – starý a καινός, kainos – nový) a mal vyjadrovať výskyt fauny, ktorá bola vyvinutejšia ako mezozoická, no bola naďalej primitívna v porovnaní s dnešnou. Neskôr rozsah paleocénu pozmenil E. Haug.
Delenie
Paleocén sa podľa svetovo platnej stratigrafickej škály delí na[1]:
- Tanet (58,7 ± 0,2 – 55,8 ± 0,2 Ma)
- Seland (61,7 ± 0,2 – 58,7 ± 0,2 Ma)
- Dán (65,5 ± 0,3 – 61,7 ± 0,2 Ma)
Charakteristika
Hranica kriedy a paleocénu známa ako hranica K-T (hranica krieda-terciér) je celosvetovo jedným z najlepšie rozpoznateľných geologických rozhraní. Na mnohých miestach ju vyznačuje irídiová vrstvička, ktorá sa pokladá za dôsledok dopadu meteoritu v oblasti polostrovu Yucatán.
V Západných Karpatoch sú sedimenty paleocénu vyvinuté hlavne vo flyšovom a pribradlovom pásme. Tu prebiehala laramská fáza alpínskeho vrásnenia.
Laramské vrásnenie prebiehalo v tejto dobe v Severnej Amerike, kde vznikali Skalnaté vrchy.
Život
Referencie
- Michalík, J. a kolektív, 2007: Stratigrafická príručka. Veda, Bratislava, 166 s.
- Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.