Čert
Čert (alebo neskôr aj diabol) bol pôvodne u pohanských Slovanov démon (boh) symbolizujúci zlé sily; po príchode kresťanstva bol u Slovanov jednak stotožňovaný s diablom ako vládcom pekla a jednak to bola mytologicko-rozprávková polymorfná (ale najčastejšie tvarom Panovi podobná) postava "zastupujúca" rôznych starých slovanských démonov a bôžikov v kresťanskom folklóre, fungujúca ako stelesnenie zla a obyčajne bývajúca v pekle (teda obyčajne nie priamo ako vládca pekla).
V hlavnej podobe má rohy, chvost a kopyto, ale niekedy vystupoval ako zviera (čierny cap, pes atď.) a inokedy ako človek (pekný čierny pán, lesník atď.). Peklo opúšťa, aby získala duše hriešnikov. Väčšinou sa ich snaží získať formou úpisu. Ponúkne človeku na určitý čas nejaké služby alebo výhody, ale ten mu musí vlastnou krvou upísať dušu. Až určený čas vyprší, čert príde k človeku a odnesie jeho dušu do pekla. Tam odnáša duše aj hriešnych ľudí, kde budú na veky trýznené. V pekle sú podľa rozprávkových tradícií duše vážené, pre istotu, aby neprišlo k nejakej chybe. Na zámene zlej duše je založených mnoho rozprávok. Čistým dušiam sa opustiť peklo, hoci i cez odpor pekelných mocností, podarí. Iná rozprávková zápletka je, ako hlavná postava čerta oklame, alebo nahnevá. Podľa týchto rozprávok sú čerti bytosti nie veľmi bystré, no nikdy sa neoplatí ich podceňovať. Čert je schopný lietať a premiestňovať sa z miesta na miesto. Kvalita kúziel je závislá na úrovni čerta.
