Zoznam panovníkov Ruska

Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.

Kniežatá Novgorodu – Rurikovci

Vládcovia Kyjeva

Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci

Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).

Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.

Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci

  • Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 – 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva
  • Andrej I. Bogoľubskij (1157 – 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra
  • Michal I. Jurievič (1174 – 1176)
  • Vsevolod III. (1176 – 1212)
  • Juraj II. Vsevolodovič (1212 – 1216)
  • Konštantín I. Vsevolodovič (1216 – 1218)
  • Juraj II. Vsevolodovič (1218 – 1238) –druhý raz
  • Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 – 1246)
  • Sviatoslav III. Vsevolodovič (1246 – 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Sviatoslavom III.
  • Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246 – 1248)
  • Andrej II. Jaroslavič (1249 – 1252)
  • Alexander Nevský Jaroslavič (1252 – 1263)
  • Jaroslav III. Jaroslavič (1263 – 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo)
  • Vasilij I. Jaroslavič (1272 – 1276)
  • Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277 – 1293)
  • Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304)
  • Michal III. Jaroslavič Tverský (1304 – 1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi"
  • Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317 – 1325)
  • Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322 – 1326)
  • Alexander II. Michajlovič Tverský (1326 – 1327)
  • Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340)
  • ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva

Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci

Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"

  • Michal Jaroslavič Chrabrý (1246 – 1248)
  • ?
  • Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 – 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča
  • Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 – 1325)
  • Ivan I. Danipovič Kalita (1325 – 1340)
  • Semion Ivanovič Hrdý (1340 – 1353)
  • Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 – 1359)
  • Dmitrij Ivanovič Donský (1359 – 1389)
  • Vasilij I. Dmitrijevič (1389 – 1425)
  • Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 – 1462)
  • Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 – 1505)
  • Vasilij III. Ivanovič (1505 – 1533)
  • Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 – 1538) z inej dynastie

Cári a imperátori Ruska

Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.

Rurikovci (pokrač.)

  • Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – pokračovanie zhora; do roku 1547 "knieža moskovské a celej Rusi", od roku 1547 titul "cár"
    • Simeon Bekbulatovič (1574 – 1576) – vymenovaný Ivanom IV. za veľkonieža celého Ruska
  • Fiodor I. Ivanovič (1584 – 1598) – posledný Rurikovec na tróne

Godunovci

Rôzne dynastie

  • Lžidimitrij I. (Dmitrij II.) (1605 – 1606) – Otrepjevovci (možno Rurikovci)
  • Vasilij IV. Ivanovič Šujskij (1606 – 1610)  – Šujskijovci
  • 1610 – 1612: medzivládie

Romanovci

  • Michal III. Fiodorovič Romanov (1613 – 1645)
  • Alexej I. Michajlovič (1645 – 1676)
  • Fiodor III. Alexejevič (1676 – 1682)
  • Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 – 1725) – od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci:
  • Ivan V. Alexejevič (jún 1682 – 1696) – ako "prvý cár"
    • Natalia Kirillovna Naryškinová – regentka máj-jún 1682
    • Sofia Alexejevna Romanová – regentka 1682 – 1686, titul "samovládkyňa" 1686 – 1689
  • Katarína I. Alexejevna (1725 – 1727) – iná dynastia (Skavronskij)
  • Peter II. Alexejevič (1727 – 1730)
  • dočasná vládna rada (30. 1. 1730 – 13. 2. 1730)
  • Anna I. Ivanovna (1730 – 1740)
  • Ivan VI. Antonovič (1740 – 1741) – iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg):
  • Alžbeta I. (1741 – 1762)

Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).

Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)

Externé odkazy

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.