Zoznam panovníkov Ruska
Toto je zoznam kniežat, cárov a imperátorov Ruska.
Kniežatá Kyjevskej Rusi – Rurikovci
- Oleg (882 – 912) – pokračovanie zhora
- Igor I. Rurikovič (913 – 945)
- Oľga (945 – 957)
- Sviatoslav I. Igorevič (945 – 972)
- Jaropolk I. Sviatoslavič (972 – 978/980)
- Vladimír I. Sviatoslavovič Veľký (978/980 – 1015)
- Sviatopolk I. Vladimírovič (1015 – 1016)
- Jaroslav I. Múdry (1016 – 1018)
- Sviatopolk I. Vladimírovič (1018 – 1019) – druhý raz
- Jaroslav I. Múdry (1019 – 1054) – druhý raz
- Izjaslav Jaroslavič (1054 – 1068)
- Česlav (1068 – 1069)
- Izjaslav Jaroslavič (1069 – 1073) – druhý raz
- Sviatoslav II. Jaroslavič (1073 – 1076)
- Vsevolod I. Jaroslavič (1076 – 1077)
- Izjaslav Jaroslavič (1077 – 1078) – tretí raz
- Vsevolod I. Jaroslavič (1078 – 1093) – druhý raz
- Sviatopolk II. Jaroslavič (1093 – 1113)
- Vladimír II. Vsevolodovič Monomach (1113 – 1125)
- Mstislav Vladimírovič Veľký (1125 – 1132)
- Jaropolk II. Vladimírovič (1132 – 1138)
- Viačeslav (Václav) Vladimírovič (22.2 1139 – 4.3. 1139)
- Vsevolod II. Oľgovič (1139 – 1146)
- Igor II. (1146)
- Izjaslav II. Mstislavič (1146 – 1149)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1149 – 1151)
- Viačeslav (Václav) Vladimírovič (júl 1150; apríl 1151 – december 1154) – znova; podľa iných zdrojov vládol nominálne 1146 – 1155
- Izjaslav II. Mstislavič (1151 – 1154) – druhý raz
- Rostislav Mstislavič (1154 – 1155)
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1155 – 1157)-druhý raz
- Izjaslav III. Davidovič (1154 – 1155, 1157 – 1158; 1162)
- Rostislav Mstislavič (1159 – 1167)-druhý raz
- Mstislav II. Izjaslavič (1167 – 1169)
- Gleb Jurievič (1169, 1170 – 1171)
- Vladimír II. Mstislavič (1171)
- Michal I. Jurievič (1171)
- Roman I. Rostislavič (1171 – 1173, 1175 – 1177)
- Vsevolod III. Jurievič Veľké Hniezdo (1173)
- Rurik Rostislavič (1173, 1180 – 1182, 1194 – 1202, 1203 – 1205, 1206, 1207 – 1210)
- Jaroslav II. Izjaslavič (1174 – 1175, 1180)
- Sviatoslav III. Vselovodovič (1174, 1177 – 1180, 1182 – 1194)
- Ingvar I. Jaroslavič (1202, 1214)
- Roman II. Mstislavič Veľký (1203 – 1205)
- Rostislav II. Rurikovič (1204 – 1206)
- Vsevolod IV. Sviatoslavič (1206 – 1207, 1210 – 1212)
- Mstislav III. Romanovič Starý (1214 – 1223)
- Vladimir III. Rurikovič (1223 – 1235)
- Izjaslav IV. Vladimirovič (1235 – 1236)
- Jaroslav III. Vsevolodovič (1236 – 1238, 1246)
- Michal II. Vsevolodovič (1238 – 1239, 1241 – 1246)
- Rostislav III. Mstislavič (1239)
- Daniel I. (Daniil) Haličský (1239 – 1240)
Po roku 1132 došlo k rozpadu Kyjevskej Rusi na menšie samostatné kniežatstvá, medzi ktorými popredné postavenie zaujímalo kniežatstvo Vladimírsko-suzdaľské kniežatstvo (=Suzdaľské kniežatstvo, Vladimírska Rus; hlavné mesto bolo od roku 1093 v Rostove, potom cca od roku 1125 v Suzdale a potom od roku 1157 vo Vladimíri), kam okolo 1125 preniesol svoje sídlo kyjevskoruské knieža Juraj Dlhoruký (to je spojnica medzi Vladimír-Suzdaľom a Kyjevskou Rusou).
Kyjevská Rus úplne zanikla až pri mongolskom vpáde roku 1240, ale Rurikovci ešte vládli v severoruských kniežatstvách do začiatku 17. storočia.
Kniežatá Vladimírsko-suzdaľského kniežatstva (Vladimírskej Rusi) – Rurikovci
- Juraj Dlhoruký (Jurij Vladimirovič Dolgorukij) (1125 – 1157) – preniesol centrum moci Ruska z Kyjeva do Suzdaľu a Suzdaľského kniežatstva
- Andrej I. Bogoľubskij (1157 – 1174) – preniesol hlavné mesto do Vladimíra
- Michal I. Jurievič (1174 – 1176)
- Vsevolod III. (1176 – 1212)
- Juraj II. Vsevolodovič (1212 – 1216)
- Konštantín I. Vsevolodovič (1216 – 1218)
- Juraj II. Vsevolodovič (1218 – 1238) –druhý raz
- Jaroslav II. Vsevolodovič (1238 – 1246)
- Sviatoslav III. Vsevolodovič (1246 – 1248) – nie je identický s kyjevskoruským Sviatoslavom III.
- Michal II. Jaroslavič Chrabrý (1248) – tiež prvé knieža moskovské (1246 – 1248)
- Andrej II. Jaroslavič (1249 – 1252)
- Alexander Nevský Jaroslavič (1252 – 1263)
- Jaroslav III. Jaroslavič (1263 – 1271) – tiež prvé knieža tverské (Tverské kniežatstvo)
- Vasilij I. Jaroslavič (1272 – 1276)
- Dmitrij Alexandrovič Pereslavský (1277 – 1293)
- Andrej III. Alexandrovič (1293 – 1304)
- Michal III. Jaroslavič Tverský (1304 – 1318) – ako prvý vládca sa označil ako "veľkoknieža celej Rusi"
- Juraj III. (Jurij Daniilovič) (1317 – 1325)
- Dmitrij II. Michajlovič Tverský, Hrozné oči (1322 – 1326)
- Alexander II. Michajlovič Tverský (1326 – 1327)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1328 – 1340)
- ďalej vládli kniežatá Moskovského kniežatstva
Kniežatá Moskovského kniežatstva – Rurikovci
Od 14. storočia mali titul "knieža moskovské a celej Rusi"
- Michal Jaroslavič Chrabrý (1246 – 1248)
- ?
- Daniel (Daniil) Alexandrovič (1263 – 1303) – do roku 1276 zaňho vládli poručníci Jaroslava III. Jaroslaviča
- Juraj (Jurij Daniilovič) (1303 – 1325)
- Ivan I. Danipovič Kalita (1325 – 1340)
- Semion Ivanovič Hrdý (1340 – 1353)
- Ivan II. Ivanovič Krásny (1353 – 1359)
- Dmitrij Ivanovič Donský (1359 – 1389)
- Vasilij I. Dmitrijevič (1389 – 1425)
- Vasilij II. Vasilievič Temný (1425 – 1462)
- Ivan III. Vasilievič Veľký (1462 – 1505)
- Vasilij III. Ivanovič (1505 – 1533)
- Ivan IV. Vasilievič Hrozný (1533 – 1584) – od roku 1547 cár; do roku 1538 zaňho vládla regentka Jelena Glinská (1533 – 1538) z inej dynastie
Cári a imperátori Ruska
Titul cár sa používal od roku 1547, titul imperátor ("Z milosti božej, MENO, všeruský Imperátor/Imperátorka a Samovládca/Samovládkyňa") od roku 1721. Neformálne a úplne nesprávne sa aj namiesto "imperátor" používa výraz "cár", ktorý v tom čase ale mal iný význam.
Rurikovci (pokrač.)
Godunovci
- Boris Fiodorovič Godunov (1598 – 1605)
- Fiodor II. Borisovič (1605)
Rôzne dynastie
Romanovci
- Michal III. Fiodorovič Romanov (1613 – 1645)
- Alexej I. Michajlovič (1645 – 1676)
- Fiodor III. Alexejevič (1676 – 1682)
- Peter I. Alexejevič Veľký (máj 1682 – 1725) – od roku 1721 titul "imperátor"; ako spoluvládca bol "druhý cár"; spoluvládci:
- Ivan V. Alexejevič (jún 1682 – 1696) – ako "prvý cár"
- Natalia Kirillovna Naryškinová – regentka máj-jún 1682
- Sofia Alexejevna Romanová – regentka 1682 – 1686, titul "samovládkyňa" 1686 – 1689
- Katarína I. Alexejevna (1725 – 1727) – iná dynastia (Skavronskij)
- Peter II. Alexejevič (1727 – 1730)
- dočasná vládna rada (30. 1. 1730 – 13. 2. 1730)
- Anna I. Ivanovna (1730 – 1740)
- Ivan VI. Antonovič (1740 – 1741) – iná dynastia (Braunschweig-Lüneburg):
- Ernest Johann Biron – regent 1740
- Anna Leopoldovna – regentka 1740 – 1741
- Alžbeta I. (1741 – 1762)
Alžbetou I. Petrovnou vymrela dynastia Romanovcov po praslici (Petrom II. už v roku 1730 po meči).
Dynastia Romanov-Holstein-Gottorp (ľudovo Romanovci)
- Peter III. Fiodorovič (1762)
- Katarína II. Alexejevna Veľká (1762 – 1795) – iná dynastia (Anhalt-Zerbst)
- Pavol I. (1796 – 1801)
- Alexander I. Pavlovič (1801 – 1825)
- Konštantín I. (december 1825) – vyhlásený za imperátora, ale potom funkciu neakceptoval
- Mikuláš I. Pavlovič (1825 – 1855)
- Alexander II. Nikolajevič (1855 – 1881)
- Alexander III. Alexandrovič (1881 – 1894)
- Mikuláš II. Alexandrovič (1894 – 1917)