Anna Leopoldovna

Anton Ulrich Brunšvický, manžel Anny Leopoldovny

Podľa želania Petra I. vydali najstaršiu z troch dcér Petrovho spoluvládcu Ivana V. Katarínu Ivanovnu v roku 1716 za vojvodu meklenbursko-šverínskeho Karla Leopolda. Bola to politická svadba, ktorou chcel Peter I. dosiahnuť spojenectvo s Meklenburgovcami proti Švédsku, aby tým zaistil morskú obchodnú cestu medzi Ruskom a západnou Európou. Rovnako mal Peter I. v úmysle využívať prístavy v Meklenbursku ako doky pre ruskú flotilu a využiť meklenburské odbytiská na predaj ruského tovaru. Karl Leopold sa uchádzal spočiatku o Kataríninu sestru Annu Ivanovnu, vdovu po kurónskom vojvodovi (budúca ruská imperátorka Anna I.). Peter I. mu však za nevestu vybral práve Katarínu Ivanovnu.

Alžbeta Katarína Kristína Meklenbursko-Šverínska sa narodila vojvodovi Karlovi Leopoldovi Meklenburskému a jeho žene Kataríne Ivanovne 18. decembra 1718 v meklenburskom meste Rostock (dnes Nemecko). Manželstvo nebolo šťastné, Katarína Ivanovna dlho nevydržala znášať manželovo hrubé až brutálne správanie a spolu s dcérou Alžbetou v roku 1722 opustila manžela a vrátila sa do Ruska. Manželstvo nebolo nikdy oficiálne rozvedené, ale manželia sa už nikdy nestretli. Malá Alžbeta s matkou žila u príbuzných v Moskve, Petrohrade a v rodinných sídlach v okolí týchto miest. Po nástupe matkinej sestry Anny Ivanovny na trón ako imperátorky Anny I. bola od roku 1730 Alžbeta Meklenburská vychovávaná na cárskom dvore. Keďže imperátorka nemala žiadnych potomkov a chcela zanechať trón v rukách rodiny, v roku 1732 vyhlásila za dediča ruského trónu a svojho následníka budúceho mužského potomka svojej netere (dcéry Kataríny Ivanovny), Alžbety Meklenburskej. V máji 1733 prestúpila Alžbeta Meklenburská na pravoslávie a podľa tradície prijala pravoslávne meno Anna Leopoldovna. Krátko po krste jej matka a sestra cárovnej zomrela, čo ešte viac zblížilo Annu Leopoldovnu s cárovnou Annou I.

Vo svojich 21 rokoch sa v roku 1739 Anna Leopoldovna vydala za vojvodu Antona Ulricha Brunšvického a v auguste 1740 sa im narodil vytúžený následník trónu Ivan VI. O dva mesiace neskôr – 17. (28. októbra) 1740 – cárovná Anny I. umiera. Na smrteľnej posteli potvrdila svoje dávnejšie želanie a podpísala listiny o následníctve dvojmesačného Ivana Antonoviča a za regenta ustanovila svojho milenca Ernesta Birona.

Rodičia nového imperátora si s regentom Bironom už počas prvých dní vlády nerozumeli. Viacerým mocenským táborom nevyhovoval bývalý cárovnin milenec a cudzinec s neobmedzenou mocou na ruskom cárskom tróne. Аnna Leopoldovna získala na svoju stranu silného spojenca – poľného maršala grófa Christopha von Münnicha. Münnich za pomoci armády v noci 8. (19. novembra) 1740 zatkol a uväznil regenta Birona aj s jeho manželkou. Následne Birona zbavili regentstva a poslali do vyhnanstva na Sibír.

Novou regentkou a faktickou vládkyňou Ruského impéria sa stala matka imperátora Ivana VI., Anna Leopoldovna. Anna Leopoldovna však nebola vôbec spôsobilá spravovať krajinu a postupne odovzdala svoju moc grófovi Münnichovi, ktorého zo scény následne vytlačil Ostermann.

Všeobecná nespokojnosť, ale i neustále intrigy a boj o moc sa stupňovali a o rok neskôr, v noci na 25. novembra (6. decembra) 1741 sa uskutočnil ďalší prevrat a na trón sa posadila dcéra Petra I. Veľkého ako Alžbeta I. Na cársky trón sa tak dostáva druhá dedičská línia – línia potomkov Petra Veľkého.

Alžbeta I. po svojom nástupe na cársky trón najprv vypovedala zvrhnutého imperátora Ivana VI. s jeho rodičmi (Annou Leopoldovnou a Antona Ulricha Brunšvického) z Ruska, ale nakoniec sa rozhodla celú rodinu uväzniť. Anna Leopoldovna zomrela na následky vyčerpania krátko po pôrode svojho piateho dieťaťa v Cholmogorách pri Archangeľsku v marci 1746.

Telo Anny Leopoldovny bolo prevezené do Petrohradu a pochované v Blagoveščenskom chráme lavry Alexandra Nevského. Manžel Anny Leopoldovny Anton Ulrich Brunšvický zomrel v Cholmogorách o 29 rokov. Jej najstarší syn, bývalý imperátor Ivan Antonovič bol ako „štátny väzeň“ premiestnený v roku 1756 do väznice pevnosti v Šlisseľburgu pri Petrohrade, kde bol neskôr zavraždený. Zostávajúce štyri deti prežili vo vyhnanstve vyše 36 rokov. Až počas vlády imperátorky Kataríny II. im po dlhom vyjednávaní s dánskou kráľovnou (sestrou Antona Ulricha) bolo dovolené v roku 1780 odísť z Ruska do dánskeho mesta Horsens. Katarína II. im vyplatila „odškodné“ 200.000 rubľov a každoročne posielala po 8.000 rubľov na každého[1]. V Horsense žili deti Anny Leopoldovny až do svojej smrti – princezná Alžbeta zomrela v októbri 1782, v novembri 1787 princ Alexej a vo februári 1798 Peter. Ako posledná zomrela v roku 1807 princezná Katarína, ktorá už hluchá a nevládna, hovoriaca iba po rusky žiadala o umožnenie návratu do Ruska, aby tu mohla dožiť[1]. Návrat jej však nebol z ruskej strany nikdy umožnený.

V článku sú uvádzané dvojité zápisy dátumov udalostí spätých s územím Ruského impéria. Je to z dôvodu, že do februára 1918 platil na území Ruska juliánsky kalendár. Dátumy podľa juliánskeho kalendára sú o niekoľko dní „posunuté dozadu“ oproti dnes používanému gregoriánskemu kalendáru. Odchýlka dátumov sa s pribúdajúcimi rokmi zväčšovala (približne 1 deň za 128 rokov), preto rozdiel v historických dátumoch nemusí byť stále rovnaký. V období života Anny Leopoldovny a jej syna Ivana VI. bol tento rozdiel 11 dní.

1. Анна Леопольдовна [online]. Chronos.ru, [cit. 2011-11-18]. Kapitola книгa О.В.Сухарева: Кто был кто в России от Петра I до Павла I, Москва, 2005. Dostupné online. (v ruštine)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anna Leopoldovna

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Анна Леопольдовна na ruskej Wikipédii.

Ruský portál Biografický portál