Jelena Glinská
Jelena Vasilievna Glinská (rus. Елена Васильевна Глинская) (* okolo 1508, Litva – † 4. apríla 1538) bola veľkokňažná moskovská, dcéra litovského veľkokniežaťa Vasilija Ľvoviča Glinského. Od roku 1526 bola druhou ženou moskovského veľkokniežaťa Vasilija III., ktorému porodila dvoch synov — Ivana a Juraja. V rokoch 1533-1538 bola regentkou svojho neplnoletého syna Ivana na tróne moskovského kniežaťa.
| Jelena Vasilievna Glinská | |||
| veľkokňažná moskovská | |||
 | |||
 | |||
| Panovanie | |||
|---|---|---|---|
| Dynastia | Glinskí | ||
| Panovanie | 1533 - 1538 | ||
| Predchodca | Vasilij III. | ||
| Nástupca | Ivan IV. | ||
| Biografické údaje | |||
| Narodenie | 1508 | ||
| Úmrtie | 4. apríla 1538 Moskva | ||
| Pochovanie | Moskva, Kremeľ | ||
| Rodina | |||
| Manžel |
cár Vasilij III. | ||
| Potomstvo |
Ivan IV., Juraj Vasilievič | ||
| Otec | Vasilij Ľvovič Glinskij | ||
| Matka | Anna Jakšič | ||
| Odkazy | |||
 | Jelena Glinská (multimediálne súbory na commons) | ||
| |||
Dejiny
Rod Glinských s obľubou odvodzoval svoj pôvod od tatárskeho emira Mamaja, ktorého vnuci vládli v meste Glinsk. Podľa dochovaných historických dokumentov sa Glinskí prvýkrát spomínajú v písomných prameňoch z roku 1437. Knieža Michail Ľvovič Glinskij, Jelenin strýko, bol diplomovaným lekárom a rytierom Svätej rímskej ríše a spolu s Jeleninym otcom, litovským kniežaťom Vasilijom Ľvovičom Glinským sa zúčastnili na organizovaní jedného z mnohých prevratov v Litovskom kniežatstve. Prevrat však bol zmarený a Glinskí s rodinami museli utiecť do Ruska. Vasilij Glinskij s rodinou prišli do Moskvy v roku 1508.
Manželka
V Moskve mal v čase príchodu panujúci veľkoknieža Vasilij III. veľké starosti so zabezpečením svojho nástupcu, keďže jeho manželka Solomonija Saburovová bola pravdepodobne neplodná. V tejto situácii bol príchod krásnej a vznešenej kňažnej pre Vasilija veľmi vítaný. Svoju prvú manželku zapudil a napriek nesúhlasu predstaviteľov pravoslávnej cirkvi a niektorých predstaviteľov bojarstva sa po druhýkrát oženil s litovskou kňažnou Jelenou Glinskou.
Regentka
Po smrti svojho manžela v decembri 1533 Jelena uskutočnila prevrat, vďaka ktorému odstavila od moci regentov určených zosnulým cárom a urobila zo seba vládkyňu Moskovského kniežatstva. Po veľkokňažnej Oľge sa stala prvou vládkyňou Ruska. Strýka, Michaila Ľvoviča Glinského, Jelena dala uväzniť pre jeho nezhody s jej favoritom Ivanom Fiodorovičom Telepnev-Ovčina-Obolenským.
Medzi jej najvýraznejšie úspechy v zahraničnopolitickej oblasti patrí uzavretie pre Rus veľmi výhodného mieru s poľským kráľom Žigmundom I. v roku 1536 a to, že zaviazala Švédsko nepomáhať Livónskemu rádu a Litve. Počas panovania Jeleny Glinskej bolo postavené obranné opevnenie husto obývaného centra Moskvy - štvrte "Kitaj-gorod".
Najdôležitejším vnútropolitickým krokom vlády Jeleny Glinskej bola peňažná reforma z roku 1535. Vďaka nej bola na celom území Rusi zavedená jednotná mena - strieborná kopejka (rus. копейка) s hmotnosťou 0,68 g; a štvrtina kopejky, tzv. poluška (rus. полушка). Tento krok sa pokladá za rozhodujúci moment stabilizácie hospodárstva Rusi.
Regentka však nebola obľúbená ani medzi ruskými bojarskými rodmi, ani medzi pospolitým ľudom, keďže otvorene vystupovala ako žena s „európskymi“ a nie „moskovskými“ mravmi a výchovou. V tom čase kvôli častým vojenským konfliktom s Litvou boli Litovci, ale aj cudzinci všeobecne v Moskovskom kniežatstve vnímaní ako nepriatelia či špióni. Jelena zomrela 4. apríla 1538. Najčastejšie uvádzanou príčinou smrti Jeleny Glinskej je otrava; údaje z ostatných výskumov pozostatkov ukazujú, že najpravdepodobnejšou príčinou smrti bola otrava jedom (ortuť)[1]. Avšak otrava dodnes nie je vo vedeckých kruhoch prijímaná jednoznačne a vyvoláva pochybnosti. Jelena bola pochovaná v Moskovskom kremli vo Voznesenskom ženskom kláštore.
Výzor
Presný výzor Jeleny Glinskej pochopiteľne nie je známy. Všetci jej súčasníci ju však opisujú ako neobyčajne krásnu ženu, ba často usudzujú, že išlo o jednu z najkrajších žien sveta. Nedávna rekonštrukcia vonkajšej podoby Jeleny Glinskej odhalila pobaltský výzor. Tvár veľkokňažnej sa vyznačovala mäkkými rysmi. Na ženy v tom období bola pomerne vysoká, merala okolo 165 cm. V zachovaných ostatkoch boli nájdené zvyšky vlasov ryšavej farby s odtieňom červenej medi.[2].
Zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Глинская, Елена Васильевна na ruskej Wikipédii.
- ХАРЛАМОВА, Татьяна. Женщины Кремлевских подземелий [online]. Moskva : Аргументы и факты, 13.09.2000, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online. (v ruštine)
- ПАНОВА, Татьяна. Олицетворение средних веков [online]. Moskva : Вокруг Света, 01.03.2006, [cit. 2012-10-23]. Dostupné online. (v ruštine)
Iné projekty
 |
Ruský portál Biografický portál Politický portál |