Rurik I. (Kyjevská Rus)
Rurik, (v ruských prameňoch Рюрик, v pôvodnom jazyku Hrorekr), † 878/879, bol legendárnym zakladateľom najstaršej ruskej panovníckej dynastie Rurikovcov, švédsky Varjag, vládca Novgorodu. Informácie o ňom pochádzajú z jediného zdroja, najstaršieho ruského letopisu, známeho pod názvom Povesť dávnych liet. Škandinávske pramene o ňom mlčia.
Rozprávanie o pozvaní kniežat
V pasáži nazvanej Rozprávanie o pozvaní kniežat sa v Povesti dávnych liet píše, ako kmene, žijúce na severe Ruska, vyhnali za more Varjagov, ktorí od nich vyberali daň. Potom si začali vládnuť sami, ale nemali zákony a začali medzi sebou bojovať. Preto sa rozhodli zvoliť si knieža, ktorý by im vládol a rozhodoval ich spory. Vydali sa preto za more k Varjagom a pozvali ich, aby k nim prišli vládnuť. "I vydali sa s nimi traja bratia so svojimi rodmi, prišli ku Slovanom. Najstarší Rurik sa usadil v Novgorode, druhý Sineus v Beloozere a tretí Truvor v Izborsku. Od týchto Varjagov prešlo meno - Ruská krajina ... Za dva roky zomreli Sineus a jeho brat Truvor. Celú krajinu ovládol samotný Rurik a začal deliť mestá medzi svojich mužov - tomu Polock, inému Rostov, tretiemu Beloozero. Varjagovia v týchto mestách boli cudzincami, lebo podobne ako v Novgorode bolo pôvodné obyvateľstvo slovanské, v polocku Kriviči, V Rostove Merovia, v Beloozere Vesovia, v Murome Muronovia, ale Rurik nad nimi všetkými vládol."
Historici o Rurikovi
Staršia generácia historikov, predovšetkým tzv. normanisti, považovali Rurika za zakladateľa ruského štátu a jeho panovníckej dynastie. Napriek tomu, že Povesť dávnych liet predstavuje zásadný zdroj informácií k osobe Rurika, nemožno jej rozprávanie brať doslova, pretože jej autor žil dvesto rokov po opisovaných udalostiach. Rekonštruovať, čo sa skutočne udialo, je obťažné nielen pre nedostatok informácií a úplnú absenciu súdobých prameňov – problém je navyše zaťažený sporom o normanskú teóriu.
Napriek tomu, že niektorí historici dospeli k názoru, že Rurik nie je autentickou historickou postavou (patril medzi nich aj dánsky normanista A. Stender – Peterson, ktorý žil v polovici minulého storočia), dnes sa o jeho existencii už nepochybuje. Rurik patril bezpochyby medzi Varjagov, švédskych Vikingov, ktorí prichádzali do východnej Európy za obchodom a na tento účel si budovali pozdĺž dlhých obchodných ciest opevnené základne. Medzi najstaršie a najznámejšie patril Aldeigiuborg – Stará Ladoga, kde sa Rurik pôvodne usadil. Neskôr sa Varjagovia v niektorých starých slovanských centrách zmocnili vlády a začali vyberať od miestnych obyvateľov tribút v naturáliách, ktoré boli následne využívané ako tovar v diaľkovom obchode.
Či bol Rurik do Novgorodu skutočne pozvaný (ale nie zo zámoria, ale z neďalekej Ladogy), nemožno dokázať. Je možné, že ho sem pozvala jedna zo znepriatelených skupín miestnych veľmožov, a potom ako prispel k jej víťazstvu, mu ponúkla podiel na vláde. Alebo si potom, keď zvíťazil, moc nad Novgorodom sám uzurpoval. Je však možné aj to, že prišiel nepozvaný, aby využil miestne rozbroje na vlastný prospech.
Po Rurikovej smrti ovládol severoruské centrá podľa Povesti dávnych liet ďalší varjagský bojovník Oleg, snáď Rurikov príbuzný, ktorý mal vykonávať regentskú vládu za jeho údajného syna Igora.