Yekta Uzunoglu

V roku 1971 prišiel do Paríža, kde študoval francúzštinu. Medzi rokmi 1973 a 1979 študoval medicínu na Karlovej univerzite v Prahe,[5] a to vďaka štipendiu od posledného kurdského princa Celadeta Bedira Khana.

Počas štúdia sa priatelil s disidentmi a prenasledovanými ľuďmi najmä z radov adventistickej cirkvi, pre ktorú organizoval prednášky o Svätej zemi. S nimi tiež v roku 1976 založil ilegálne nakladateľstvo ARARAT (prvé kurdské nakladateľstvo vôbec),[5] ktoré vydávalo samizdatové publikácie, o.i. aj jeho vlastné diela o Kurdoch a Kurdistane v českom jazyku.

Ešte o rok skôr, teda v roku 1975, na protest proti vydávaniu kurdských študentov komunistickým režimom v ČSSR do rúk režimu irackého diktátora Saddáma Husajna, spoločne s ďalšími kurdskými študentami nelegálne vnikol na pôdu švédskeho veľvyslanectva na pražskej Malej Strane, kde zorganizovali protestnú hladovku.[5]

V roku 1979 absolvoval Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe.

Po dokončení štúdií v Prahe mu nebolo predĺžené vízum v ČSSR, a preto odišiel opäť do Paríža. Vzdal sa výskumného štipendiá v prestížnom Pasteurovom ústave a odišiel ako dobrovoľník Lekárov bez hraníc zakladať poľné nemocnice do iránskeho Kurdistanu, kde práve prebiehalo povstanie proti novovzniknutej Islamskej republike Irán.[7] Pre svoje angažmá v kurdskej otázke bol zbavený tureckého pasu.[7] V roku 1981 získal štatút utečenca v Spolkovej republike Nemecko. O dva roky neskôr bol jedným zo zakladajúcich členov Institut Kurde de Paris (kurdského inštitútu v Paríži). Zároveň založil Kurdisches Inštitút v Bonne, ktorý až do roku 1988 viedol ako riaditeľ.[8] V súčasnosti pôsobí ako zakladateľ a predseda spolku Pre Kurdistan v Česku.[8][2]

V roku 1987 projektoval kurdské vysielanie rozhlasovej stanice RADIO MONTE CARLO, s počúvateľnosťou po celom svete. Tento projekt bol realizovaný za pomoci protestantskej cirkvi. Kurdčina bola v tej dobe v Turecku zakázaným jazykom.[5] Prednášal dva roky po celej Európe o Kurdoch, o ľudských právach, o kultúrnych právach menšín, o právach Rómov, o nutnosti poskytovania psychoterapie osobám mučených v diktátorských krajinách a pod.[5]

Od konca roka 1988 sa stal terčom útokov islamských fanatikov z Iránu a Turecka, tureckej fašistickej strany a zástancov Saddáma Husajna.[5]

Krátko po Nežnej revolúcii sa vrátil do ČSFR, kde koncom roka 1990 založil pobočku svojej obchodnej spoločnosti. V roku 1990 podpísal zmluvu so spoločnosťou ŠKODA-Praha. Uzunoğluova spoločnosť sa podpisom tejto zmluvy stala výhradným zástupcom ŠKODA-Praha na celom Strednom východe.[5]

V roku 1991 organizoval v Paláci kultúry v Prahe pravidelné medzinárodné semináre k ekonomickým reformám v ČSFR. Častým lektorom bol profesor Václav Klaus. Tieto akcie boli financované jeho vlastnými prostriedkami. Publikoval v tlači desiatky článkov o ochrane a obrane ľudských práv vo svete. O rok neskôr sa výrazne podieľal na podpise bilaterálnej zmluvy medzi ČSFR a Tureckou republikou o spolupráci v oblasti boja proti organizovanému zločinu. Je spoluautorom knihy „Ekonomické perspektivy České republiky“ (spoločne s radou významných ekonómov Česka). V roku 1993 založil ďalšie obchodno-výrobné spoločnosti, a to ako v Česku, tak aj v Nemecku a v Turecku.[5]

V roku 1993 mohol po 23 rokoch prvýkrát navštíviť svoju rodinu v Turecku.[5]

13. septembra 1994 bol zadržaný príslušníkmi Útvaru pre odhaľovanie organizovaného zločinu.[5]

V októbri 2015 organizoval Uzunoglu návštevu europoslanca Jaromíra Štětinu v Kobane na pozvanie sýrskych kurdských ozbrojených síl YPG a YPJ. Spoločne prešli 800 km cez Rojavu (sýrskym Kurdistanom). Jaromír Štětina ako podpredseda parlamentného podvýboru pozval zástupcu sýrskych Kurdov a ich organizácií YPG a YP, aby prišli do Európskeho parlamentu na zasadnutí výboru informovať o situácii na mieste.[9][10]

23. apríla 2016 navštívil Uzunoglu so skupinou českých novinárov frontovú líniu Kurdov v irackom Kurdistane.[11]

V noci z 13. na 14. septembra 1994 bol Uzunoğlu spolu s tromi ďalšími Kurdami zadržaný príslušníkmi OBOZ pod osobným velením Josefa Opavy (neskôr odsúdeného ako člen takzvaného Berdychovho gangu) a až do uvalenia väzby o takmer 3 dni neskôr (s prekročením vtedajšej zákonnej lehoty 24 hodín, teda protiprávne) zadržiavaný.[6][12]

16. septembra 1994 bola na Uzunoğlua uvalená väzba. Podľa tlačovej správy detektíva OBOZ, Jiřího Gregora, Uzunoğlu „obchodoval so zbraňami a drogami“. Oficiálne bol však o mesiac neskôr obvinený z „mučenia, prípravy trojnásobnej vraždy, nedovoleného ozbrojovania a podvodov v obchodnej činnosti“.

Do 10. apríla 1995 boli všetky časti obvinenia stiahnuté späť ako bezpredmetné, s výnimkou mučenia. Toho sa mal Uzunoğlu dopustiť v noci z 8. na 9. septembra na dvoch osobách (vrátane vlastného bratranca). V obidvoch prípadoch mali Uzunoğluovi asistovať ostatné tri zadržané osoby, z ktorých jedna je jeho synovcom - ten však bol podľa spisu zatknutý už dopoludnia, teda pred údajným mučením. Ani v tejto podobe však nebola obžaloba Mestským súdom v Prahe prijatá, rozhodnutie definitívne potvrdil 14. februára 1995 Vrchný súd v Prahe.[13]

Medzitým bola šesťmesačná väzba celkom štyrikrát predĺžená, naposledy kvôli prekročeniu zákonnej hranice dvoch rokov dokonca Najvyšším súdom Českej republiky. V tom čase bol podľa vtedajšieho ministra vnútra Jána Rumla aj týraný.[5][13]

V roku 1996 dostal nemecké občianstvo, ešte vo väzbe v bezpečnostnej cele bezpečnostného poschodia Väzobnej väznice Ruzyň.[5][13]

12. marca 1997 bol Uzunoğlu prepustený z väzby a ihneď podal trestné oznámenie na Jiřího Gregora za „ohováranie a lživú správu poskytnutú ČTK“. V máji odišiel navštíviť rodinu do Turecka, odkiaľ mu v júni bolo zakázané odísť.[5]

V tom čase bol naďalej stíhaný pre údajné obmedzovanie osobnej slobody a mučenie tureckého emigranta a obchodníka Otana Göksena. Toto meno bolo počas procesu obžalovaným preukázané ako falošné a dotyčný priznal, že v Česku žije už od 80. rokov na falošný pas. Začal tvrdiť, že sa volá Gurkan Gönena, ale aj pravosť tejto identity bola obžalovaným na súde spochybnená.[14] Podľa správy Inšpekcie MV ČR pracoval Göksel Otan / Gürkan Gönen ako agent priamo pod kpt. Horákom, ktorý riadil zatknutie Uzunoğlua.[15] Göksel Otal alias Gürkan Gönentiež bol dlhodobým konfidentom ŠTB.[16][17][15]

3. marca 2006 bol na Uzunogluovu podporu uverejnený otvorený list „Žalujeme“, ktorý podpísali významné osobnosti verejného života, konkrétne: Pavel Dostál, Táňa Fischerová, František Janouch, Karel Jech, Květa Jechová, Svatopluk Karásek, Jaroslav Kořán, Dana Němcová, Karel Schwarzenberg, Jiřina Šiklová, Věněk Šilhán, Libuše Šilhánová, Jaromír Štětina a Petruška Šustrová. 

V apríli 2006 bola Uzunogluovi udelená cena Františka Kriegla Nadácie Charty 77 „za dlhoročný a neohrozený boj za ľudské práva a ľudskú dôstojnosť ako za komunistického režimu (zakončený jeho vyhostením z Československa v roku 1979)[18], tak aj po novembri 1989, keď bol v roku 1994 zatknutý a celých 31 mesiacov väznený, a už takmer 12 rokov sa u českej ponovembrovej justícii domáha spravodlivého procesu a očistenia jeho mena“.[19]

V marci 2007 Uzunoglu zahájil na protest proti vlečúcemu sa procesu hladovku, ktorú po 11 dňoch ukončil, jednodennou hladovkou ho podporilo viacero ľudí, vrátane bývalého prezidenta Václava Havla.[20]

• Yekta Uzunoglu: Láska u Kurdů; Země Kurdů; Legenda o Kurdech (vydané v samizdate v rokoch 1976-1979, dostupné v knižnici Libri prohibiti)

• Yekta Geylanî: Kurdische Alphabet (Yekta Geylanî, Bonn 1982) - „Kurdská abeceda“
• Yekta Geylanî: Mehdi Zana Muss Gerettet Werden, Bonn 1982 dostupné online. (po nemecky)
• Yekta Geylanî: Der kulturelle Völkermord an den Kurden in der Türkei (Yekta Geylanî, Bonn 1982) - „Kultúrna genocída Kurdov v Turecku[21]“
• Yekta Geylanî: Kurdische Musik-Musîka Kurdî (Kurdská hudba), Bonn, 1985, ISBN 3-925519-02-5
• Yekta Geylanî; Thomas Bois: Kurdische Volksdichtung (Kurdische Institut, Bonn 1986) - „Kurdské ľudové básne[22]“
• Yekta Geylanî; Îsa diçe Qûdisê ( Kurdîsches Institut,Bonn 1986)[23]
• Yekta Geylanî; D. N. MacKenzie: Kurdische Grammatik (Kurdische Institut, Bonn 1986) - zásadné dielo založené na práci Celadete Bedir Chána a Rogera Lescotta, ustanovilo kurdčinu ako spisovný jazyk.
• UZUNOGLU, Yekta. Kurdská přísloví. Praha : Lidové noviny, 1993. [24]
• UUNOGLU Yekta, KLAUS, Václav; KOČÁRNÍK, Ivan; DYBA, Karel; ZIELENIEC, Josef; LUX, Josef; UZUNOGLU, Yekta, ai. Ekonomické perspektivy ČR. Praha : Meridian, 1993.
• Yekta Uzunoglu: Ein Kurde im Mahlwerk des Übergangs. Ein Bericht aus Tschechien, 2007
• UZUNOGLU, Yekta. Výpověď. Praha : Akropolis, 2008. [25]
• UZUNOGLU, Yekta. Islamistický TROJSKÝ KŮŇ v České republice. Ostrava : Česká expedice, 2017. 118 s. ISBN 978-80-906487-2-2. [26]

• Karel Čapek: RUR, Bílá nemoc, Matka - vydané v roku 1974 ilegálne v Kurdistane
• Molière: Svadba z donútenia - vydané ilegálne v roku 1979 ako „Zevaca bê dil“
• Evanjelium podľa Lukáša (1985)
• Îsa Diçe Qudisê - Jesus in Jerusalem (1986)[27]
• Evanjelium podľa Marka (1987)
• Exodus (1988)