Amenhotep III.

Jeden z najznámejších staviteľov Novej ríše. Zanechal po sebe ríšu v oveľa horšom stave, ako ju zdedil od svojho otca Amenhotepa II. Bol najmárnivejší a najmárnotratnejší spomedzi všetkých egyptských kráľov. Obklopil sa neslýchaným prepychom, bez ohľadu na náklady staval paláce a chrámy, vydržiaval si hárem so stovkami egyptských a ázijských krásavíc, venoval sa výhradne radovánkam. Žil si naozaj ako kráľ a boh, a spolu so svojimi hodnostármi sa oddával ilúzii o nevyčerpateľnosti svojej ríše a neotrasiteľnosti svojej moci. Väčšmi ako na vojsko sa spoliehal na diplomaciu a dynastické sobáše. Oženil sa s dcérou babylonského kráľa a s dcérami dvoch mitannských kráľov. Navyše si pribral niekoľko dcér menej významných panovníkov. Jeho najhlavnejšou manželkou bola tá, ktorá bola z Núbie. Zo života Amenhotepa III. vieme mnoho podrobností. Vieme to hlavne z chrámov a tzv. spravodajských skarabeov. Na jednom z nich oznámil miesto svojho narodenia, vo Wésete (Téby). Na inom podal správu o svojich stavbách v Iunu. Na ďalšom dal na vedomie svoj sobáš: Nech žije Reov syn Amenhotep a vznešená jeho manželka. Meno jej rodičov poznáme sú to Juja, otec a Čuju, matka. Na skarabeovi o sobáši s mitannskou princeznou Kiripou sa uvádza, že doviedla 317 žien do jeho háremu. Jeho činy zmizli. Ostali len stavby. Hrobku si dal vytesať, ale nie v Údolí kráľov ale v Údolí opíc. Objavil ju G. B. Belzoni. Hrobka je veľmi hlboká má viac ako 10 miestností a pred hrobovou komorou je pilierová sieň.

Najrozsiahlejší komplex stavieb sa zachoval v Luxore na nílskom nábreží. Tvorí ho chrám na oslavy novoročných sviatkov. Bol postavený na mieste chrámu z 12. dynastie. Dodnes tu stojí jeho druhý pylón, ďalej veľká stĺpová dvorana so 14 stĺpmi, potom ústredný dvor lemovaný kolonádou so 64 stĺpmi a vestibulom s 32 stĺpmi a napokon vlastný chrám s bezmála 20 miestnosťami a svätyňou so svätostánkom. Jeho chrám s reliéfmi sa zachoval vďaka piesku, ktorý ho dlhé stáročia zasypával. Architektom bol Amenhotep s prímením „syn Hapuov“. V Karnaku taktiež zanechal po sebe pamiatky. Je to predovšetkým pylón široký 80 m a rad šiestich dvojíc stĺpov, ktoré tvoria ústrednú loď tamojšej slávnej veľkej stĺpovej dvorany. Pri svätom jazere stojí či skôr sedí obrovská žulová socha skarabea, ktorý váži i s podstavcom päť ton. Zádušný chrám si dal postaviť na západnom brehu Nílu oproti Luxoru. Bol to najväčší chrám tohto druhu vôbec. Zachovali sa z neho iba tzv. Memnónové kolosy, ktorí stáli pred vstupom. Boli vysoké 20 m. Dnes iba s podstavcom merajú 17,9 m. Stopy po kráľovskej rezidencii objavili na začiatku nášho storočia. Odkryli tam i múr. Ktorý ohradzoval priestor o rozmeroch asi 2260 krát 730 m. Neskôr sa zistilo, že to nebol ohradný múr palácu, ale hrádza umelého jazera, ktoré bolo postavené na potešenie jeho manželky. Hrobku si dal vytesať, ale nie v Údolí kráľov, ale v Údolí opíc. Objavil ju G. B. Belzoni. Hrobka je veľmi hlboká má viac ako 10 miestností a pred hrobovou komorou je pilierová sieň.

Múmiu objavili v roku 1875 v tajnej skrýši pri Dér el-Bahrí, kam ju ukryli králi 21. dynastie. Vyobrazení sa zachovalo pomerne mnoho. Medzi najvzácnejší patrí dvojsocha Amenhotepa III. a Teje ktorá je dnes v Káhirskom múzeu hneď oproti vstupu. Zachovalo sa aj niekoľko samostatných sôch kráľovnej Teje, medzi nimi jedna z pomaľovaného tisového dreva. Záľuba Amenhotepa III. bola žiť v prepychu a reprezentácii žičila rozvoju múzea. Dokazujú to nástenné maľby v hrobkách hodnostárov aj z nevylúpenej hrobky Tejiných rodičov Juja a Čuje, objavených v roku 1905 v Údolí kráľov.

• SPŠH Košice Zdroj, z ktorého (pôvodne) čiastočne čerpal tento článok