Milan Mišík

Narodil sa v učiteľskej rodine v Skalici 3. novembra 1928[3]. Maturitu získal na gymnáziu v Bratislave roku 1947. Vysokoškolské štúdium učiteľstva geológie a zemepisu ukončil v roku 1951 na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde začal aj pracovať. Pôsobil na Katedre geológie a paleontológie, v rokoch 1951 – 1960 ako asistent a odborný asistent u profesora Andrusova, neskôr medzi rokmi 1960 a 1970 ako docent. Súčasne v rokoch 1963 – 1965 vyučoval na univerzite v Havane. V rokoch 1966 až 1970 pôsobil ako vedúci katedry geológie a paleontológie[4], prednášal regionálnu geológiu Západných Karpát, petrografiu sedimentárnych hornín, geotektoniku a historickú a stratigrafickú geológiu[5]. V roku 1970 získal titul DrSc. a bol menovaný za univerzitného profesora. V rokoch 1981 – 1983 prednášal na alžírskej univerzite v Constantine. Zaslúžil sa o rozvoj Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a rozvoj metodiky vyučovania, podieľal sa na výchove desiatok odborníkov a vedeckých pracovníkov[6]. Vedeckej činnosti sa venoval do vysokého veku. Poslednú monografiu publikoval vo veku 81 rokov. Zomrel 7. mája 2011 v Bratislave. Jeho pohreb sa konal 11. mája v popoludňajších hodinách v Bratislavskom krematóriu.

Svoj vedecký výskum sústredil na mikrofaciálny a stratigrafický výskum mezozoika Západných Karpát, sedimentárnu petrografiu karbonátických hornín a peloegeografický výskum. Publikoval viac ako 130 odborných prác a článkov, 34 popularizačných článkov. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patrí monografia Mikrofácie mezozoika a terciéru vápencov západných Karpát (v anglickom aj slovenskom jazyku), ktorá sa stretla s pozitívnym medzinárodným ohlasom a položila základy modernej mikrofaciálnej analýzy na Slovensku[7]. Je autorom príručky Geologické exkurzie po Slovensku, bol editorom učebnice Stratigrafická a historická geológia (1985). Autorom kapitoly o geológii Slovenska v anglickej encyklopédii Encyclopedia of European and Asian regional geology (1997). V rokoch 2003 až 2009 sa spolu s D. Rehákovou venoval publikácii monografií o karbonátických horninách Západných Karpát. Bol tiež autorom populárne náučnej knihy Štafeta vedy (1990), približujúcu vedecký výskum a vedcov širšej verejnosti. Autorsky sa podieľal na príprave niektorých geologických hesiel Encyklopédie Beliany.

Počas svojej vedeckej činnosti viedol početné domáce vedecké projekty VEGA a KEGA. Spolupracoval tiež pri riešení zahraničných vedeckých projektov IGCP UNESCO.

Bol ocenený Zlatou medailou Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, Zlatou medailou SAV za prírodné vedy, medailou Dionýza Štúra, medailou J. Slávika a medailou D. Andrusova.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Mišík