Michal Maheľ

Česko-slovenskí geológovia na zjazde Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie v Ľvove v roku 1958. Maheľ sediaci v strede (4. zľava).

Narodil sa v Trhovišti v okrese Michalovce 19. augusta 1920. Reálne gymnázium absolvoval v Michalovciach v rokoch 1931 až 1939. Od roku 1939 študoval na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde neskôr získal i doktorát z geológie[1]. Bol žiakom profesora Dimitria Andrusova. Následne pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej a geologickom ústave Dionýza Štúra[2]. V rokoch 1949 – 1952 pôsobil ako pedagóg na prírodovedeckej fakulte, od roku 1949 ako docent. Následne sa vrátil na geologický ústav, v rokoch 1958 – 1963 bol jeho riaditeľom. Od roku 1962 bol zvolený za korešpondenta SAV, v roku 1964 získal titul profesor. Od roku 1975 bol akademikom SAV a ČSAV. V priebehu tohto obdobia až do roku 1986 pracoval i ako externý profesor na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského. O jeho prednášky bol medzi študentmi vďaka bohatým terénnym skúsenostiam a i pedagogickým kvalitám, veľký záujem.

Podieľal sa na geologickom výskume územia v rozličných častiach Slovenska. Výsledkom týchto prác bolo viacero geologických máp rôznej mierky, ako aj vedeckých štúdií o geologickej stavbe skúmaných území. Významne sa podieľal na tvorbe prehľadnej geologickej mapy ČSSR v mierke 1:200 000 ako hlavný redaktor mapového listu Banská Bystrica, Žilina a Bratislava. Pri svojej práci sa snažil spájať regionálnogeologický výskum s tvorbou geologických máp a riešením tektonických problémov. Do povedomia zahraničnej geologickej verejnosti sa vo svojej dobe dostal ako jeden z najlepších znalcov geológie Západných Karpát, hlavne vďaka Tektonickej mape karpatsko-balkánskeho regiónu a priľahlých území v mierke 1:1 000 000 vydanej spolu s rozsiahlymi vysvetlivkami v rokoch 1973 a 1974[1]. Významne sa podieľal na aktivitách Tektonickej komisie Karpatsko-balkánskej geologickej asociácie, ktorú viedol. V rokoch 1976 až 1987 bol iniciátorom a odborným garantom početných vedeckých konferencii. Medzi jeho posledné významné diela patrí práca Geologická stavba československých Karpát 1. Paleoalpínske jednotky. Ide o prvé a dosiaľ najkomplexnejšie monografické dielo zaoberajúce sa geológiou Západných Karpát vychádzajúce z princípov platňovej tektoniky. Za kontroverzné časť vedeckej verejnosti považuje to, že sa Maheľ pokúšal zaviesť množstvo nových litostratigrafických a tektonických termínov, z ktorých mnohé boli duplicitné a viaceré geologickou verejnosťou neboli akceptované. Celkovo publikoval vyše 40 vedeckých monografií, príručiek, máp a vysvetliviek k nim, asi 150 článkov v odborných časopisoch. Bol prvým šéfredaktorom časopisu Geologické práce - Správy, členom hlavnej redakcie Encyklopédie Slovenska[2].

Pre jeho vedeckú činnosť bolo príznačné spojenie usilovnej terénnej i vedeckej práce a snaha udržať krok s najnovšími vedeckými trendmi vo svete. Spočiatku bol odporcom teórie platňovej tektoniky a na rozdiel od Andrusova, v určitom období popieral i existenciu príkrovov. Pri vedeckej práci často nevhodne presadzoval svoje vedecké interpretácie ako jediné správne, čo viedlo k značnej kritike a rozporuplným hodnoteniam najmä po roku 1989. Podobne ako mnoho vedcov, ktorí smeli cestovať mimo Československa, bol evidovaný ako dôverník ŠtB[3]. Zomrel na rakovinu 7. augusta 1999 v Bratislave[1].

Medzi najvýznamnejšie práce M. Maheľa patria tieto monografie a geologické mapy:

• Geológia strednej časti Strážovskej hornatiny. (1946)
• Tektonický vývoj Československa (v kolektíve s T. Budayom, O. Kodymom, M. Máškom, A. Matějkom, J. Svobodom a V. Zoubkom)
• Regionální geologie ČSSR. Díl 2. Západní Karpaty. (1967)
• Tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
• Tectonics of the Carpathian Balkan Regions: Explanations to the tectonic map of the Carpathian-Balkan Regions and their foreland. (editor, 1974)
• Tektonické profily Západných Karpát. (editor, 1979)
• Zemská kôra a jej vzťah k nerastným surovinám. (editor, 1984)
• Tektonická mapa ČSSR. (spolu s O. Kodymom a M. Malkovským, 1984)
• Geologická stavba Strážovských vrchov. (1985)
• Geologická stavba československých Karpát 1: Paleoalpínske jednotky. (1986)