We Are the World

Michael Jackson v roku 1984, niekoľko mesiacov pred tým, ako s Richiem dokončil písanie piesne „We Are the World“.

Pred písaním skladby „We Are the World“, Harry Belafonte mal myšlienku nahrať song, na ktorom by sa podieľalo čo najviac umelcov, ktorí boli v hudobnom priemysle tej doby najpopulárnejší. Výťažok z tejto akcie chcel použiť na podporu organizácie United Support of Artists for Africa (skrátene USA for Africa). Šlo o neziskovú organizáciu, ktorá mala ambície zo svojich nadačných prostriedkov zásobovať a tým zmierniť utrpenie v hladujúcej Afrike, špeciálne v Etiópii, kde v rokoch 1983 – 85 umrelo počas hladomoru okolo jedného milióna ľudí.[1][2] Nápadom vlastne Belafonte nasledoval príklad, o ktorom sa dozvedel a ktorý spolu s projektom nahrávky „Do They Know It's Christmas“, zrealizovali v Spojenom kráľovstve Band Aid. Nahrávka „We Are the World“ mala byť teda akousi americkou odozvou k projektu „Do They Know It's Christmas“.[3][4] Podľa plánov aktivisov sa počítalo, že časť prostriedkov by mohlo byť použitých pre hladujúcich obyvateľov Spojených štátov. Napríklad ešte aj v roku 2011 14,9% amerických domácností čelilo problémom s nedostatkom potravín. Belafonte sa skontaktoval s ďalším manažérom zábavného priemyslu, Kenom Kragenom, ktorý na pomoc pri spolupráci na nahrávke oslovil svojich klientov, spevákov Lionela Richieho a Kennyho Rogersa. Kragen a dvaja hudobníci súhlasili s pomocou a zaistili spoluprácu s ďalšou osobnosťou, ktorou bol Stevie Wonder.[1] K projektu sa pripojil aj Quincy Jones, ktorý na tú dobu prerušil svoju prácu na filme The Color Purple.[1][5] Lionel Richie telefonicky skontaktoval Michaela Jacksona, ktorý v tom čase slávil úspechy po vydaní albumu Thriller a práve spolu so súrodencami končil ich spoločné Victory Tour.[1]

Jackson sa pred Richiem vyjadril, že nie je jeho záujmom len v piesni spievať, ale sa aj autorsky na nej podieľať.[1][6] Spočiatku mala byť pieseň „We Are the World“ dielom trojice: Jackson, Richie a Wonder. Nakoľko bol pre túto prácu Wonder časovo limitovaný, song nakoniec skomponovali Jackson a Richie.[6] Začali s tvorbou v Hayvenhurste, dome rodiny Jacksonovcov v Encine (Los Angeles, Kalifornia). Týždeň strávili každú noc spolu pri tvorbe textu a melódie. Chceli napísať ľahko zapamätateľnú na spev nenáročnú pieseň. Považovali za vhodné aby mala hymnickú kompozíciu. Jacksonova staršia sestra La Toya, ktorá videla ako dvojica na piesni pracovala neskôr konštatovala, že Richie je autorom iba niekoľkých riadkov nahrávky.[5] Uviedla, že Michael skomponoval 99% textu, no nikdy nevyjadril pocit, že by mal o tom hovoriť.[5] La Toya ďalej komentoval vznik piesne v rozhovore s americkým časopisom People, že ak vošla do izby v čase keď písali tú skladbu bolo tam ticho, čo bolo neobvyklé, lebo Michael v čase písania piesní býval skôr veselý. Táto práca na nich pôsobila veľmi emotívne.[6]

Richie mal pre pieseň „We Are the World“ pripravené dve melódie. Tieto Jackson vzal a spojil ich so slovami. Jackson vtedy poznamenal, že má rád rýchlu prácu. Nechcelo sa mu čakať a postupoval bez konzultácie s Lionelom. Začal a skončil počas jedného dňa: skompletizoval bicie, sláčiky, a mal aj text do refrénu.[7] Potom Jackson odprezentoval demonahrávku Richiemu a Jonesovi. Boli vraj obaja šokovaní z toho, že neočakávali, že si popová hviezda dokáže predstaviť štruktúru piesne tak rýchlo. Ďalšie stretnutia dvojice Jackson a Richie boli bezvýsledné. Nedokázali spolu vyprodukovať ďalší obsah textu a dokončiť prácu na kompozícii. Až v noci dňa 21. januára 1985 za dva a pol hodiny skompletizovali text a melódiu skladby „We Are the World“. Bola to posledná noc pred jej prvým nahrávacím dňom.[7]

Quincy Jones bol kľúčovou osobnosťou nahrávania „We Are the World“.

Prvé nahrávanie dňa 22. januára 1985 sa odohrávalo za prísnych bezpečnostných podmienok. Konalo sa za prítomnosti Richieho, Jacksona, Wondera a Jonesa v Kalifornii na Beverly Boulevard u Kennyho Rogersa v jeho štúdiu Lion Share Recording. Produkčné priestory boli plné hudobníkov, technikov, filmárov, sprievodných asistentov a ďalších členov organizačného štábu. Ako pomoc pre interpretov, ktorí navštívili štúdio, boli pre začiatok vopred Richiem a Jacksonom nahraté a na páskach zduplikované vokálne nahrávky skladby „We Are the World“. Táto vzorka bola šiestou verziou, ktorú Quincy oproti predošlým považoval za príliš prešpekulovanú.[8]

Pri práci na vokálnej vzorke Jackson a Jones začali uvažovať o alternatíve pre časť textu kde sa spieva „There's a chance we're taking, we're taking our own lives“ („Je tu šanca, berieme, berieme naše vlastné životy...“), lebo mali pocit, že by si tieto slová niekto mohol vykladať ako návod na samovraždu. Keď skupina počúvala nahrávku refrénu, Richie poznamenal, že posledná časť textu by sa mohla zmeniť na „We're 'saving' our own lives“ („chránime naše životy...“). Táto verzia sa u ostatných kolegov stretla so súhlasom. Po viacerých ďalších, menej či ešte menej duchaplných obmenách obsahu piesne sa zoskupeniu podaril o pol druhej v noci novú nahrávku skompletizovať.[9][9] Jones nakoniec dodal, že „ak už nemá kto čo do skladby dodať, bolo by dobré nájsť niekoho, kto ju začne hrať v rádiách“.[9]

Dňa 24. januára 1985 po jednom dni odpočinku Jones rozposlal nahrávku vzorky piesne každému z umelcov, ktorého považoval za vhodného na to, aby sa zúčastnil výroby singlu „We Are the World“. Súčasťou balenia bol list, ktorý bol adresovaný „Mojim kolegom umelcom“:[9]

Kazety s nahrávkou sú číslované a ja ani nedokážem vysloviť, aké je dôležité aby ste žiadnu z nich nepustili zo svojho dohľadu. Prosím nerobte si z nich kópie a vráťte ich do večera dňa 28. januára. Po rokoch, keď sa vás vaše deti spýtajú, že čo ste vy ich mamy, otcovia urobili pre vojnu proti svetovému hladomoru (?), vy budete môcť povedať, že práve toto bolo vašim prispením.[9]

Dňa 25. januára 1985 sa na Sunset Boulevard konal produkčný míting pod vedením Kena Kragena. V Kragenovom bungalove tím diskutoval o mieste na ktorom by bolo so superskupinou vhodné zorganizovať finálne nahrávanie. Podľa Kenovho názoru bolo pre projekt tým najdeštruktivnejším riešením oznámiť verejnosti, kde sa bude výroba konať. Ak sa tam objavia Prince, Michael Jackson, či Bob Dylan tak dav okolo nich nepustí nikoho dovnútra.[9] Tej noci aranžér a producent Quincyho Jonesa, Tom Bahler, dostal za úlohu od každého účinkujúceho nahrať na pásku v tom najdokonalejšom hlasovom prevedení jeho sólovú líniu. Podľa Bahlera sa takéto aranžovanie podobalo práci v perfektnom svete.[9] Pre zmenu podľa Quincyho sa takéto metóda podobala snahe vopchať vodný melón do fľaše Coca-Coly.[9] Nasledujúci večer Lionel Richie sa zaoberal vo svojom dome akousi choreografiou, pri ktorej sa rozhodoval na tému vhodného delenia jednotlivých časti textu účinkujúcim.[9]

Posledná noc nahrávania bola 28. januára 1985. Konala sa v štúdiách A&M Recording v Hollywoode.[3][9] Michael Jackson sa do štúdia dostavil o deviatej hodine večer. Bol tam skôr ako ďalší umelci. Nahral svoju sólovú časť a súčasť zborového refrénu.[9] Potom sa spojil s ostatnými účinkujúcimi, ktorí postupne prichádzali. Medzi nimi boli Ray Charles, Billy Joel, Diana Rossová, Cyndi Lauper, Bruce Springsteen a Smokey Robinson. Súčasne prišli aj piati členovia Jackson family: Jackie, La Toya, Marlon, Randy a Tito.[10] Mnohí z účastníkov dorazili priamo z ceremónii udeľovania American Music Award, ktoré sa konalo počas tej istej noci.[5] Prince, ktorý do štúdia vtedy aj prišiel svoj part v skladbe nenahral.[11] Dôvody prečo tak urobil udával rôzne. Niektoré noviny tvrdili, že zámerne nechcel nahrávať spolu s ostatnými umelcami.[12] Iná správa z nahrávania „We Are the World“ hovorí, že sa nechcel pripojiť k ostatným preto, lebo organizátor akcie Bob Geldof ho označil za „podlízavca“.[13] Prince nakoniec exkluzívne daroval projektu na album We Are the World pieseň „4 The Tears In Your Eyes“.[12] Aj bez neho sa na projekte podieľalo viac ako 45 špičkových hudobníkov a ďalších 50 muselo byť odmietnutých.[11][14] Pred vstupom do štúdia boli účinkujúci vítaní na dverách prišpendleným zoznamom s nadpisom: „Skontrolujte si, prítomnosť svojho ega na dverách“.[15] Boli taktiež vítaní Stevie Wonderom, ktorý vyhlásil, že ak neurobia nahrávku na prvýkrát, tak on a Ray Charles, obidvaja slávni slepci, ich osobne autom odvezú domov.[16]

Myslím, že to čo sa deje v Afrike je trestným činom historických rozmerov ... vôjdete do chatrče z vlnitého plechu a vidíte tam meningitídu, maláriu a týfus bzučať okolo vás vzduchom. Vidíte mŕtve telá ležiace vedľa seba spolu so živými. V niektorých táboroch vidíte 15 balíkov múky pre 27 000 ľudí. A predpokladám, že toto je dôvod, prečo sme tu dnes večer.
-- odkaz Boba Geldofa jeho kolegom z USA for Africa dňa 28. januára, 1985 počas jedného z nahrávacích dní singlu „We Are the World“.[17]

Na svoje miesta sa účinkujúci vo finále postavili okolo 22,30 hod a začali spievať. Počas nahrávania vznikol spor o tom, že by bolo dobré nahradiť jednu vetu, ktorá mala byť v Svahilštine: „sha-lum sha-lin-gay“.[17][18] Po protestnom odchode country speváka Waylona Jenningsa, nasledovala vášnivá debata, ktorá skončila nahradením pre väčšinu spevákov nezrozumiteľného popevku slovami „One world, Our children“ („Jeden svet, naše deti“).[17]

Pred koncom stretnutia, v skoré ranné hodiny prišli do štúdia dve etiópske ženy. Boli hosťami Stevie Wondera. Bolo to vtedy, keď už bolo definitívne rozhodnuté, že časť výnosov, ktoré z projektu vzniknú, použijú na pomoc ľuďom postihnutým hladomorom v Etiópii.[18][19] Pri odchode účinkujúcich z miestnosti tieto ženy v mene svojej krajiny poďakovali spevákom, čím niektorých z nich dojali až k slzám.[18][19]

Wonder sa vtedy pokúsil odľahčiť situáciu žartovaním o tom, že je rád že mal šancu na tomto nahrávaní sa „vidieť“ spolu s Rayom Charlesom.[16] Nahrávanie sólových častí songu bolo bezproblémové.[19] Finálna verzia piesne „We Are the World“ bola skompletizovaná o 8,00 hod ráno.[19][20]

Pieseň „We Are the World“ je spievaná v prvej osobe, čím umožňuje všetkým zúčastneným stotožniť sa s jej posolstvom: „My (všetci) sme svet“.[21] Je to vhodný spôsob ako sa dovolávať ľudského súcitu.[22] Prvé slová songu opakovane v refréne hlásajú: „My sme svet, my sme deti, my sme tí, ktorí robia svetlejší deň, tak ho začnime dávať.“[22]

Skladbu „We Are the World“ začínajú spevom prvého veršu Lionel Richie, Stevie Wonder, Paul Simon, Kenny Rogers, James Ingram, Tina Turner a Billy Joel.[23] Michael Jackson a Diana Ross nasledujú skompletizovaním prvého spoločného refrénu.[23] Druhý verš je v podaní Dionne Warwick, Willie Nelsona a Ala Jarreaua a po nich zaspievajú druhý refrén Bruce Springsteen, Kenny Loggins, Steve Perry a Daryl Hall.[23] Spoluautor Jackson, Huey Lewis, Cyndi Lauper a Kim Carnes a pokračujú s premostením kompozície.[23] Takáto štruktúra skladby sa zvykne nazývať „vytvorenie pocitu neustáleho prekvapenia a emocionálneho nahromadenia“.[3] „We Are the World“ uzatvárajú Bob Dylan a Ray Charles spievom celého refrénu. Wonder a Springsteen spievajú duet a na všetko voľne nadviažu Ray Charles s Ingramom.[23]

Dirigent

• Quincy Jones

Singel „We Are the World“ vyšiel na trh dňa 8. marca 1985, a to v obidvoch verziách aj ako 7", a aj ako 12" vinylový nosič.[24][25]

Skladba bola jediným singlom albumu We Are the World a stala sa úspešnou vo viacerých svetových hudobných rebríčkoch. V Spojených štátoch bol singel jednotkou v rebríčku R&B, ako aj v Hot Adult Contemporary Tracks. V Billboard Hot 100 sa na vrchole udržal mesiac.[26][27] V Hot 100 najskôr debutoval na 21. pozícii, čo bolo najvyššie odvtedy ako Michael Jackson vydal skladbu „Thriller“, ktorá rok predtým začala na 20. mieste.[22] V rebríčku sa držal štyri týždne a z toho polovicu na jeho absolútnom vrchole.[28] Postupoval od 21. na 5. a potom skončil na 1. pozícii. Singel „We Are the World“ sa umiestnil aj v ďalších rebríčkoch Billboardu: Top Rock Tracks (27. miesto) a Hot Country Singles (76. miesto).[26] Táto pieseň bola prvým singlom od čias „Let It Be“ od The Beatles, ktorý sa do dvoch týždňov dostal do prvej päťky.[25] Číslom jedna sa tento singel mimo USA stal aj v Austrálii, Francúzsku, Írsku, Taliansku, Novom Zélande, Holandsku, Nórsku, Švédsku, Švajčiarsku a v Spojenom kráľovstve. Na druhom mieste bol v Rakúsku.[29][30][31][32]

Singel „We Are the World“ bol populárny nielen u mladšíchch, ale aj u starších generácií. Oslovilo ich určite aj široké spektrum obľúbených hviezd, ale aj možnosť kúpou singlu podporiť dobrú vec.[22] Našli sa aj ľudia, ktorí nekúpili jednu, ale aj päť hudobných dosiek.[33] Prvá lisovaná edícia v počte 800 000 nosičov bola vypredaná za tri dni od vydania.[24] Nahrávka sa stala najrýchlejšie predávaným americkým popovým singlom v histórii.[34] V západnom Hollywoode v jednom obchode s hudobnými nosičmi na Sunset Boulevard sa tisíc kópií „We Are the World“ predalo za dva dni.[35] Do tej doby sa podľa slov predavača z nahrávok, ktoré boli v rebríčkoch na absolútnom vrchole predávalo týždenne okolo 100 – 125 kusov.[35] Na konci roka 1985 sa singel „We Are the World“ stal absolútnym bestsellerom roka.[36]

O päť rokov sa tento singel stal najpredávanejšou hudobnou nahrávkou desaťročia.[37] Hudobná nahrávka „We Are the World“ bol vtedy označovaná za najpredávanejší nielen popový singel ale aj ako najpredávanejší singel v hudobnej histórii Spojených štátov.[38][39][40][41] Tento singel je významný aj preto, lebo bol prvým v histórii, ktorý sa stal multiplatinovým. Od RIAA má túto certifikáciu štvornásobnú.[27][42] Celosvetový predaj singla „We Are the World“ je odhadovaný na 20 miliónov nosičov.[43]

Napriek komerčnému úspechu piesne „We Are the World“ odozvy na ňu zo strany novinárov, či hudobnej kritiky, ale aj verejnosti boli protichodné. Napríklad americký novinár Greil Marcus vyjadril svoj pocit, že song má zvuk podobný reklamnému džinglu na Pepsi. Spisovateľ Reebee Garofalo s tým súhlasí a naráža na to, že interpreti sa v niektorých častiach textu stavajú do pozície samoľúbych mesiášov. Títo umelci pod hlavičkou USA for Africa proklamovali svoju schopnosť spasiť spevom vo veci, s ktorou nikdy nemali osobnú skúsenosť.[44] Oproti tomu novinár Stephen Holden z The New York Times frázy z textu chváli. Domnieva sa, že emociálna dimenzia patrí k prezentácii superstar. Má názor, že song bol umeleckým triumfom, ktorý presiahol svoj oficiálny charakter. Podľa neho v piesni „We Are the World“, na rozdiel od projektu „Do They Know It's Christmas“ od Band Aid, sa prednes v speve dokonalejšie umelecky prelína a vystihuje individualitu každého interpreta. Dodal, že pieseň vďaka svojej kompozícii má potenciál byť úspešnou, pritiahla by záujem širokého publika aj keby nebola naspievaná toľkými popovými hviezdami.[3]

Podľa hudobného kritika a životopisca Bruce Springsteena, Dave Marsha, pieseň „We Are the World“ nebola v širšej miere akceptovateľná pre vkus rockového publika.[45] Spisovateľ poukazuje, že song bol opovrhovaný, preto lebo nebol rockovou nahrávkou ktorá by kritizovala politické udalosti, ktoré umožnili hladomor. Neukázala spôsob ako zistiť, kedy hladomory hrozia a v podstate bola iba akousi all inclusive prezentáciou post-Presleyovskej garnitúry populárnej hudby. Marsh tiež poukázal na to, že niektoré kritiky sú na mieste, zatiaľ čo iné sú bezvýznamné. Potvrdil, že napriek sentimentalite songu, „We Are the World“ bol širokospektrálnym popovým projektom, ktorý mal seriózny politický podtext.[45]

Song „We Are the World“ po svojom vydaní získal viacero ocenení. Len na Grammy Award roku 1986 získal štyri ceny: Nahrávka roka, Pieseň roka, Najlepšie vokálne vystúpenie dvojice, alebo skupiny a cenu Grammy za najlepší videoklip[46] Na MTV Video Music Awards v roku 1985 dostala pieseň dve ocenenia: Najlepšie video skupiny a Cenu diváka.[47][48] People’s Choice Awards uznali v roku 1986 skladbu „We Are the World“ ocenením Najobľúbenejšia nová pieseň.[46] V tom istom roku na American Music Awards skladbu „We Are the World“ označili za „Pieseň roka“ a jej organizátor Harry Belafonte dostal „Cenu uznania“. Pri preberaní ceny Belafonte poďakoval Kenovi Kragenovi, Quincymu Jonesovi a autorom skladby: Lionelovi Richiemu a Michaelovi Jacksonovi.[46] Po jeho prejave sa väčšina účastníkov projektu USA for Africa zišla na pódiu a ceremóniu odovzdávania cien bol ukončený ich spoločným spevom piesne „We Are the World“.[46][49]

vinylový singel

1. „We Are the World“ – 7:14

Súčasťou edície piesne „We Are the World“ bolo mediálne promo na hudobnom videu na video kazete, vrátane ďalších prezentácií ovplyvnených jej motívom na plagátoch, tričkách, odznakoch a v knihách.[50][51] Celý výťažok z predaja týchto produktov, ktorý bol úspešný, šiel priamo na konto určené pre boj s hladomorom. Videokazeta s nahrávkou We Are the World: The Video Event, bola dokumentom o práci na výrobe nahrávky sa stala deviatou najpredávanejšou vo svojej kategórii.[50] Jej producentmi boli Howard G. Malley, Craig B. Golin a April Lee Grebb. S kritickým ohlasom sa u videa stretol fakt, že Jacksonov spev bol nahratý v jeho sólovom prevedení, čím sa vizuálne prezentoval ako líder celej snímky.

Promo k singlu bolo uvedené aj špeciálnym vydaním časopisu Life. V publikácii sa nachádzali vstupy z nahrávacieho štúdia A&M počas nahrávania dňa 28. januára 1985. Magazín Life mal exkluzivitu a všetky ďalšie médiá boli z prístupu k informáciám o „We Are the World“ oficiálne vylúčené. Life publikovali článok o projekte v mesačnom čísle vydanom na apríl 1985. Na titulke tohto čísla bolo sedem účastníkov projektu: Bob Dylan, Bruce Springsteen, Cyndi Lauper, Lionel Richie, Michael Jackson, Tina Turner a Willie Nelson. Vnútri sa nachádzali niektoré pracovné snímky ďalších zúčastnených.[50]

Celosvetový rádiový prenos piesne „We Are the World“ bol neskôr v tom istom roku simultánny. Na nápad pustiť skladbu simultánne v rádiách po celom svete prišli spíkeri rádií v americkom štáte Georgia, Bob Wolf a Don Briscar.[52] Obvolali vtedy stovky rozhlasových a satelitných staníc a zariadili, aby dopoludnia dňa 5. apríla 1985, v tom roku to bol Veľký piatok, okolo 10,25 hodiny viac ako 8 000 rádií celého sveta simultánne zahratím piesne prejavili podporu hladujúcej Etiópii.[27] V tom čase aj stovky ľudí Katedrále svätého Patrika v New Yorku povstali a súčasne s vysielaním zaspievali tento song.[33][53] Simultánne vysielanie skladby bolo konané aj vo Veľký piatok nasledujúceho roku.[27]

Skladba „We Are the World“ spojila zúčastnených dňa 25. mája 1986, kedy bola hraná počas veľkej benefičnej akcie, konanej naprieč Spojenými štátmi.[54][55] Šlo o projekt Hands Across America—USA for Africa, v ktorom milióny jej účastníkov prejavilo snahu spojením rúk vytvoriť ľudskú reťaz naprieč USA.[56] Akcia sa konala na to aby obrátila pozornosť na hladujúcich občanov a bezdomovcov v Spojených štátoch.[57] Spoluautor piesne „We Are the World“, Michael Jacskon chcel aby song bol oficiálnou témou celej akcie, no ostatní účinkujúci ho prehlasovali a rozhodli, že pre túto udalosť treba vyprodukovať novú skladbu, ktorá by mala mať názov „Hands Across America“.[46] Táto nová nahrávka nedosiahla úspech, ktorý by sa dal porovnať s úspechom „We Are the World“, načo Jackson z predstaventstva USA for Africa odstúpil.[46][58]

Royal Air Force/ C-130 Hercules: vojenské lietadlo zhadzuje humanitárnu pomoc počas etiópskeho hladomoru v rokoch 1985 – 86.

Štyri mesiace po realizácii nahrávky „We Are the World“, združenie USA for Africa už malo na účte takmer 10,8 milióna dolárov.[59][60] Najväčší podiel zisku pochádzal z predaja na území Spojených štátov.[59][60] V rovnakom čase sa aj verejnou zbierkou podarilo nahromadiť 1,3-milióna dolárov. V máji roku 1985 v USA for Africa odhadli, že na celom svete majú predaný tovar v hodnote 45-47-miliónov dolárov. Organizátor Ken Kragen oznámil, že by nemali poskytnúť všetky peniaze naraz, ale poukázal na to, že nadácia by sa mala zamerať na dlhodobé riešenie afrického problému.[59] Povedal: „Mohli by sme tam ísť a minúť všetko naraz. V krátkodobom horizonte by sme mali výhľad, že by sme tým zachránili niekoľko životov, ale principiálne by to bol efekt podobný tomu ako keby sme dali náplasť na hlbokú ranu.“[59] Kragen k tomu ešte dodal, že experti predpovedali, že to bude trvať najmenej 10 – 20 rokov, kým sa aspoň nepatrne prejaví zlepšenie dlhodobých problémov Afriky.[59]

V júni roku 1985 prvé prúdové nákladné lietadlo USA for Africa priviezlo do Sudánu a Etiópie jedlo, lieky a ošatenie. Cestou sa zastavilo v New Yorku, kde naň bolo naložených 15 000 tričiek. K humanitárnej pomoci boli pribalené aj vysokoproteínové sušienky, vitamíny, lieky, stany, prikrývky a chladiace zariadenia.[61] Harry Belafonte v tom istom mesiaci ako zástupca hudobníkov z USA for Africa tiež navštívil Sudán. Táto cesta bola jeho poslednou zastávkou počas turné za štyrmi národmi Afriky. Tanzánsky premiér Salim Ahmed Salim vtedy pozdravil a pochválil Belafonteho a dodal: „Ja spolu s ľudom Tanzánie cítim veľké pohnutie nad takým obrovským gestom ľudskej solidarity.“[62]

Rok potom ako vyšiel singel „We Are the World“, organizátori USA fo Africa oznámili, že účet fondu stúpol na 44,5 milióna dolárov. Dodali, že sú presvedčení o tom, že ich pôvodný cieľ dosiahnuť 50 miliónový účet je reálny.[63] V októbri roku 1986 bolo oznámené, že 50 miliónový cieľ bol prekročený. Hudobný vydavateľ Sony Music vtedy daroval nadácii USA for Africa šek v hodnote 2,5 miliónov a tým sa hodnota účtu vyšplhala na 51,2 miliónov. V roku 2014 tento účet dosiahol 108 miliónov.[64] Účet nadácie USA for Africa pre akciu Hands Across America, určený pre hladujúcich občanov USA, sa tiež vyšplhal na 24,5 milióna dolárov.[64]

Od vydania singlu „We Are the World“ bolo na humanitárne účely nadáciou využitých 63 miliónov dolárov.[65] Asi 90% z nich bolo na krátkodobú, ale aj dlhodobú pomoc pre Afriku.[64][66] Dlhodobé programy boli zamerané hlavne na plánované rodičovstvo a rozvoj potravinárskeho priemyslu.[66] Zvyšný 10% z fondu bolo použitých pre program na podporu domácich amerických hladujúcich a bezdomovcov.[64][66] Z afrického fondu bolo realizovaných viac ako 70 rozvojových projektov, ktoré boli naštartované v siedmych afrických krajinách. Tieto projekty zahŕňali hlavne pomoc v poľnohospodárstve, rybárstve, vodnom hospodárstve, výrobe a zalesňovaní krajiny. V krajinách ako Mozambik, Senegal, Čad, Mauritánia, Burkina Faso a Mali boli z projektov nadácie zrealizované tréningové programy.[64]

Jeden z tých čo prežili hladomor v Etiópii, Elias Kifle Maraim Beyene, si na tieto udalosti spomína:

Neviem nikdy zabudnúť na Michaela Jacksona. Jeho podiel na piesni „We are the World“ mal veľmi významný dopad na môj život. Veľa ľudí vtedy ochorelo, veľmi veľa ich vtedy umrelo... v roku 1984 spolu s ďalšími významnými hudobníkmi prišiel aj Michael Jackson. Aby poskytol peniaze Afrike, vyrobil song „We are the World“. Z tých peňazí sme piekli špeciálny chlieb... ak ste prežili také ťažké časy, nikdy na takéto zážitky nezabúdate. Ak sa stretnete a rozprávate s niekým, kto v tých časoch žil v Addis Abebe dodnes vie čo to bol za chlieb, ktorý sme volali „Michael Bread“ a som si istý, že ja si to budem pamätať celý zvyšok svojho života.[67]

Pieseň „We Are the World“ zanela v podaní členov USA for Africa, v spoločnom vystúpení, ale aj individuálne, pri mnohých príležitostiach. Jedno z absolútne prvých verejných vystúpení bolo v roku 1985 počas rockovej akcie Live Aid, ktorá bola ukončená tým, že túto skladbu zaspievalo na pódiu viac ako 100 jej účastníkov.[68][69] Harry Belafonte a Lionel Richie boli vtedy veľmi prekvapení živým stvárnením tohto songu.[70] Nezúčastnil sa ho vtedy Michael Jackson, ktorý, ako sa vyjadril jeho vtedajší tlačový agent Norman Winter, bol v štúdiu, kde mal vopred dohodnutú akciu.[71]

V januári roku 1993 boli inauguračné oslavy prezidenta Billa Clintona.[72] Udalosť sa konala pred očami stoviek tisícov ľudí na pódiu pri Lincolnovom pamätníku.[72] Medzi množstvom hostí z radov amerických celebrít boli na pódiu aj Aretha Franklin, LL Cool J, Michael Bolton a Tony Bennett.[72][73] V rámci osláv si zaspievali spolu skladbu „We Are the World“: Clinton, jeho dcéra Chelsea a jeho manželka Hillary spolu s Kenny Rogersom, Dianou Ross a Michaelom Jacksonom.[72]

Michael Jackson použil fragment videa zo skladby „We Are the World“ ako predohru počas dvoch svojich svetových koncertných turné, Dangerous World Tour (1992 – 93) a HIStory World Tour (1996 – 97), pred jeho oficiálnou piesňou „Heal the World“ z albumu Dangerous.

Počas koncertu venovanému obetiam tsunami zo dňa 26. decembra 2004 vznikla verzia skladby „We Are the World“, ktorá bola v Hongkongu pod titulom „Send Love to South Asia“ kolektívne naspievaná kantónskou a mandarínskou čínštinou hongkonskými a taiwanskými spevákmi.[74][75] Nakoľko interpreti nemali autorské práva, nebolo možné toto ich spoločné vystúpenie oficiálne publikovať na DVD nosičoch.

Jedna zo státisícov obetí, ktoré boli zranené počas zemetrasenia na Haiti

Dňa 12. januára 2010 bolo územie Haiti postihnuté silným zemetrasením, ktoré bolo najsilnejším za posledných 200 rokov.[76] Epicentrum zemetrasenia bolo v blízkosti centra hlavného mesta Port-au-Prince.[77] Pri tomto zemetrasení zahynulo viac ako 230 000 ľudí a 300 000 ľudí bolo zranených. Asi 1,2 milióna ľudí zostalo bez strechy nad hlavou a bolo skonštatované, že krajine hrozí humanitárna katastrofa..[78][79]

Dňa 1. februára 2010 nahratá a 12. februára vyšla na singli nová nahrávka piesne „We Are the World“. Pre podporu obetí tohto zemetrasenia ju nahrali novodobé celebrity. Bolo ich viac ako 75 a nahrali ju v identickom hudobnom štúdiu v ktorom bola pred 25. rokmi realizovaná pôvodná nahrávka.[80] Nová verzia piesne má upravený text a rapovanú sekvenciu, ktorá sa vzťahuje k Haiti.[80][81] Na želanie matky Katherine, mladšia sestra Michaela Jacksona, Janet, v tejto piesni spieva duet so svojim vtedy už zosnulým bratom. Vo videu je použitý archívny materiál Michaela Jacksona, pochádzajúci z roku 1985.[82]

Dňa 20. februára 2010 sa na YouTube dostalo video, na ktorom je táto pieseň vo verzii, ktorú nenaspievali žadne celebrity. Táto verzia má oficiálny názov „We Are the World 25 for Haiti (YouTube Edition)“. Internetová speváčka a skladateľka, Lisa Lavie oslovila na spoluprácu 57 neregistrovaných umelcov a nezávislých hudobníkov z nezávislých hudobných vydavateľstiev z celého sveta. Lisina coververzia „We Are the World“ neobsahuje rapovanú sekvenciu a programovanú hudbu z oficiálnej verzii z roku 2010.[83] Ďalšia veria z roku 2010 je v španielčine. Má názov „Somos El Mundo“. Napísali ju manželia Emilio a Gloria Estefanovci. Producentmi boli Emilio, Quincy Jones a Univision Communications, spoločnosť, ktorá založila tento projekt.[84]

Pieseň „We Are the World“ je uznávaná ako politicky dôležitá skladba, ktorá zamerala pozornosť verejnosti na Afriku, krajinu v bezprecedentnom stave.[44] Je považovaná za príklad toho, ako s pomocou hudobníkov celého sveta vytvoriť atmosféru spolupatričnosti.[44] Podľa novinára The New York Times', Stephena Holdena, vydanie „We Are the World“ sa stalo významným v populárnej hudbe, lebo dokázalo produkciou pesničky účinne upozorniť na potrebu humanitárnej pomoci.[85] Projekt „We Are the World“ ovplyvnil aj spôsob ako sa dá dokázať, aby umelecky, či rasovo odlišní umelci produktívne a kreatívne spolupracovali na dobrej veci.[45] Časopis Ebony označuje deň 28. január ako nahrávanie počas ktorého Quincy Jones doviedol skupinu odlišných umelcov a dokázal vytvoriť moment v svetovej hudbe, ktorý ukázal že spoločne dokážeme meniť svet.[86] „We Are the World“ spolu s Live Aid a Farm Aid demonštrovali, že rocková hudba sa stáva viacej ako iba obyčajnou formou zábavy. Je aj politickým a sociálnym hnutím.[87]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku We Are the World na anglickej Wikipédii.