Aretha Franklinová
Aretha Louise Franklinová (*25. marec 1942,[1] Memphis, Tennessee, USA - † 16. august 2018, Detroit Michigan[2]) bola americká speváčka, skladateľka a klaviristka, ktorá je často označovaná za „kráľovnú soulu“[1] či „dámu soulu,“[3] no nahrala skladby aj v ďalších hudobných žánroch ako je džez, blues, gospel, R&B, rokenrol či pop.
Aretha Franklin | |
---|---|
| |
Základné informácie | |
Popis umelca | americká speváčka, skladateľka a klaviristka |
Rodné meno | Aretha Louise Franklin |
Narodenie | 25. marec 1942 Memphis, Tennessee, USA) |
Úmrtie | 16. august 2018 (76 rokov) Detroit Michigan |
Pôsobenie | 1956–2018 |
Hrá na nástroje | spev, klavír |
Typ hlasu | mezosoprán[1] |
Vydavateľstvá | Columbia (1960–1966) Atlantic (1967–1979) Arista (1980–2003) Aretha (2004–2018) |
Webstránka | arethafranklin.net |
V roku 2008 sa ocitla na prvej priečke zoznamu Stovky najväčších spevákov všetkých čias a tiež na deviatej priečke medzi Stovkou najväčších umelcov všetkých čias mienkotvorného časopisu Rolling Stone. Je tiež dvadsaťnásobnou držiteľkou cien Grammy, vrátane „ceny žijúcej legendy“ a „ceny za celoživotné dielo“, čím sa stala druhou najúspešnejšou v poradí. Medzi najlepšie R&B single rebríka Billboard sa dostala dvadsiatka jej singlov, pričom sedemnásť z nich sa ocitlo na prvom mieste. Skladby Respect a I Knew You Were Waiting (For Me) sa tiež dostali medzi „Top 40“ rebríčka Billboard Hot 100. Akadémia cien Grammy tak uvažovala nad premenovaním kategórie R&B na kategóriu Aretha Award.[4]
V roku 1987 bola Aretha Franklin prvou ženou, ktorá bola uvedená do Rokenrolovej siene slávy.[5] V roku 2009 bola jednou z hlavných hudobných umelcov, ktorí vystupovali na inaugurácii prezidenta Baracka Obamu.
Detstvo a mladosť
Aretha Franklin sa narodila v Memphise, známemu baptistickému pastorovi Reverendovi C. L. Franklinovi a speváčke a klaviristke Barbare Siggers Franklinovej. Okrem Arethy mali ešte štyri deti: Ermu, Cecil, Carolyn a Barbarinho syna Vaughna z predošlého manželstva. Vyrastala v Detroite. Franklinovej rodičia mali problémový vzťah, čo viedlo k rozchodu, ktorý sa udial keď mala Aretha šesť rokov. Následne na to začala opustené deti vychovávať stará mama z otcovej strany, pričom o výchovu sa delila s rodinnými priateľkami akými boli aj Clara Ward či Mahalia Jackson, ktoré zvykli navštevovať jej domácnosť. Arethina mama zomrela na infarkt v čase, keď mala dcéra desať rokov.
Hudobné začiatky
Nadaná Aretha sa začala hudobne vzdelávať ako samouk hrou na klavíri. V čase raného dospievania bol zjavný aj jej spevácky dar, ktorý rozvíjala v otcovom kostole spolu so sestrami Carolyn a Ermou. Jej ranými vzormi boli babičkine priateľky Clara Ward a Mahalia Jackson, neskôr však aj James Cleveland či Dinah Washington. V r. 1956 sa jej otec rozhodol nahrať kázne a gospelové vokálne nahrávky, ktoré naspievala ako štrnásťročná a vyšli na albume Songs of Faith pod hlavičkou JVB/Battle Records. V kariére ju podporovala aj stará matka, ktorá sa chopila výchovy jej dvoch detí (prvé mala vo veku trinástich a druhé vo veku pätnástich rokov) a ktoré ju na istý čas odklonili od umeleckej dráhy. Po tom čo sa k spevu prinavrátila, urobila vážne rozhodnutie opustiť rýdzo gospelovú hudbu a stať sa popovou speváčkou. Inšpiráciu k tomuto kroku našla u speváčky Dinah Washington, pričom stará mama ju motivovala k ceste do New Yorku.
Kariéra
O hudobné ponuky nemala Franklin na východnom pobreží núdzu. Zatiaľ len začínajúcej speváčke ponúkli kontrakt spoločnosti Motown i RCA, Aretha však na jar r. 1960 podpísala zmluvu s Columbia Records. Už v tom čase sa na nahrávkach pohybovala smerom od gospelu k džezu, pričom v sebe od začiatku niesla hitový potenciál. Skladba z r. 1961 „Rock-A-Bye Your Baby With A Dixie Melody“ dosiahla 37. priečku v rebríčku popových singlov Billboardu. Úspešnými boli aj skladby „Today I Sing The Blues“, „Won't Be Long“ či „Operation Heartbreak“ ktoré sa ocitli medzi „Top 10 hitmi R&B“, avšak Arethe stále nepriniesli status skutočnej hviezdy. V tomto období sa objavili mnohé polemiky kritikov, ktorí získali pocit, že Arethine „skutočné túžby boli oslabené popovo orientovaným materiálom a produkciou.“[6] Zo strany spoločnosti išlo o pochopiteľnú snahu vytvoriť príjemné popové piesne, ktoré príležitostne zahŕňali skladby, ktoré spievala s ozajstnou vervou[6] (napr. „Lee Cross“, „Soulville“). Speváčka tiež zároveň trpela nedostatkom vedenia a chýbajúcou snahou spoločnosti o rozvoj Arethy Franklin nielen ako R&B a soulovej speváčky, ale tiež ako všestrannej varietnej umelkyne.[6]
V r. 1966 sa preto rozhodla nahrávaciu spoločnosť opustiť a dať tak prednosť producentovi Jerrymu Wexlerovi a značke Atlantic Records. Tu nahrala svoj prelomový album I Never Loved a Man the Way I Love You (1967), ktorý podľa slov kritika magazínu Time Christophera Johna Farleyho z r. 2008 „rozdrvil Top 40“[7]. Tu získala aj prvú Grammy hneď za svoj druhý singel Respect (1967), ktorý bol coververziou skladby Otisa Reddinga. V čase vydania nahrávky, keď sa taktiež potácala v problémovom manželstve, videla úspech skladby aj vo svojej interpretácii: „Ak je skladba o niečom čo som zažila, alebo o niečom čo by sa mi mohlo stať, je dobrá. Ale ak je mi cudzia, nemôžem do nej vložiť nič. Obzerám sa po niečom zmysluplnejšom.“[8] Skladba s feministickým nádychom sa stala jej najvýraznejšou podpisovou známkou na celý život a už v čase vydania dosiahla vrchol hitparád. V nasledujúcich desiatich mesiacoch vydala Aretha niekoľko hitov ktoré sa dostali medzi „Top 10“, medzi nimi aj „Baby I Love You“, „(You Make Me Feel Like) A Natural Woman“ či „Chain of Fools“.
Speváčka sa na držala na výslní až do polovice sedemdesiatych rokov, kedy začali byť soulový a džezový umelci utláčaný do úzadia vydavateľstvami ktoré začali preferovať žánre disco.[9] V neskorých sedemdesiatych rokoch jej pomohol film The Blues Brothers, v ktorom účinkovala. V osemdesiatych rokoch prešla do Artista Records, kde vydala singel „United Together“, vrátane albumov Aretha a Love All The Hurt Away. Nasledujúce skladby z pera Luthera Vandrossa ,„Jump to It“ a „Get It Right“ len potvrdili jej kvality.[10]
Diskografia
- 1956 - Songs of Faith
- 1967 - I Never Loved A Man The Way I Love You
- 1967 - Aretha Arrives
- 1968 - Lady Soul
- 1968 - Aretha Now
- 1968 - Aretha in Paris
- 1969 - Soul '69
- 1969 - Aretha's Gold
- 1970 - This Girl's In Love With You
- 1970 - Spirit In The Dark
- 1971 - Live At Fillmore West
- 1971 - Aretha's Greatest Hits
- 1972 - Young, Gifted And Black
- 1972 - Amazing Grace
- 1973 - Hey Now Hey (The Other Side Of The Sky)
- 1974 - Let Me In Your Life
- 1974 - With Everything I Feel In Me
- 1975 - You
- 1976 - Sparkle
- 1976 - Ten Years Of Gold
- 1977 - Sweet Passion
- 1978 - Almighty Fire
- 1979 - La Diva
- 1980 - Aretha
- 1981 - Love All The Hurt Away
- 1982 - Jump To It
- 1983 - Get It Right
- 1985 - Who's Zoomin' Who?
- 1986 - Aretha
- 1987 - One Lord, One Faith, One Baptism
- 1989 - Through The Storm
- 1991 - What You See Is What You Sweat
- 1994 - Greatest Hits 1980-1994
- 1998 - A Rose Is Still A Rose
- 2001 - Aretha's Best *
- 2003 - So Damn Happy
- 2007 - Jewels In The Crown: All-Star Duets With The Queen
- 2008 - This Christmas
Referencie
- Aretha Franklin
- Aretha Franklin, Queen of Soul, Dead at 76
- Last.fm Prístup: 09.05.2010
- Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 35
- Rock and Roll Hall of Fame Museum - Induction Year: 1987, Induction Category: Performer, Aretha Franklin (vocals, piano; born March 25, 1942)
- Aretha-franklin.com/bio.htm Prístup: 09.05.2010
- Time.com Prístup: 10.05.201
- Music.ninemsn.com.au Prístup: 05.05.2010
- Čiefová, K.: Prvé dámy džezu. MIAU magazín. máj 2008, s. 36-37
- Soulwalking.co.uk Prístup: 05.05.2010