Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010

Zemetrasenie nastalo o 16:53 miestneho času (21:53 UTC) v utorok 12. januára 2010. Približne v hĺbke 13 km[1]. Do 24. januára bolo zaznamenaných najmenej 52 dotrasov s magnitúdom 4,5 a viac.

Dôvodom obrovských škôd, ktoré zemetrasenie spôsobilo bola predovšetkým jeho relatívna plytkosť ako aj nedostatočné stavebné štandardy. Energia uvoľnená na zlome rýchlo dorazila na povrch a nebola výrazne utlmená. Zlom, zrejme súčasť Enriquillo–Plantain Gardenského zlomového systému, ktorý vyvolal zemetrasenie je súčasťou severného okraja Karibskej platne, ktorá sa tu stýka s litosférou Atlantického oceánu patriacu k Severoamerickej platni. Platne sa voči sebe pohybujú rýchlosťou približne 2–3 cm ročne. Pohyb mal charakter smerného posunu (tzv. strike-slip)[2] až transpresie[1]. Zemetrasenia na zlomoch tohto typu sú väčšinou pomerne plytké.

Zemetrasenie vyvolalo aj tsunami, ktoré si vyžiadalo asi 4 obete.[1]

Podľa odhadov z 12. februára 2010, zemetrasenie postihlo asi 3 milióny obyvateľov ostrova. Podľa správ haitskej vlády zahynulo 217 000 až 230 000 tisíc ľudí a okolo 300 000 bolo ranených. Okolo 1 000 000 ľudí sa ocitlo bez strechy nad hlavou.[3] Predpokladá sa, že zemetrasenie spôsobilo zrútenie alebo ťažké poškodenie asi 250 000 domov a 30 000 ďalších budov.[4] Zahynulo pri tom viacero osobností, napr. arcibiskup Joseph Serge Miot alebo vodca opozície Micha Gaillard.

Zemetrasenie spôsobilo ťažké škody v hlavnom meste Port-au-Prince, Jacmele a ďalších. Bolo poškodených alebo zničených mnoho budov vrátane katedrály v Port-au-Prince, prezidentského paláca, parlamentu alebo miestnej väznice. Zrútila sa aj budova misie OSN v krajine, v budove zahynul aj jej veliteľ Hédi Annabi.

Ľudia na zničenom trhovisku v Port-au-Prince, 16. január 2010.

Na žiadosti o pomoc v krajine okamžite zareagovali viaceré krajiny ponukou humanitárnej pomoci, finančných prostriedkov, alebo poskytnutím vlastných záchranných a lekárskych tímov alebo inžinierskeho a pomocného personálu. V krajine bola výrazne narušená všetka infraštruktúra, komunikačné systémy, letecká, pozemná i námorná doprava. Zničené boli i nemocnice, elektrické a rozvodné siete, čo výrazne sťažovalo prísun a distribúciu pomoci. Hlavne zničený prístav a letisko výrazne spomalili jej prísun. V úvodných fázach záchranných prác nastali nedorozumenia pri riadení preťaženej leteckej prevádzky. Problémom bola aj nízka kapacita miestnych márnic, čo si v dôsledku teplého počasia vynútilo pochovávanie do masových hrobov.

Po rozbehnutí záchranných prác sa stalo prioritou sprevádzkovanie medicínskej starostlivosti, sanitárnych zariadení a distribúcia zásob obyvateľstvu. Výpadky tejto pomoci spôsobovali veľkú nespokojnosť nielen zo strany záchranárov, ale predovšetkým miestneho obyvateľstva. Objavili sa i prípady rabovania a násilností. Na poriadok preto všade dohliadala armáda.

22. januára, 10 dní po zemetrasení sa záchranné práce a hľadanie preživších v rozvalinách chýlili ku koncu. Nasledujúci deň haitská vláda oficiálne hľadanie preživších ukončila, aj keď boli zaznamenané prípady prežitia v rozvalinách po vyše 14 dňoch.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zemetrasenie na Haiti 12. januára 2010