Vysídlenie Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska

Výcvikový priestor jednotiek SS v stredných Čechách 1942 – 45.

██ Výcvikový priestor

██ Protektorát Čechy a Morava

Po vzniku Protektorátu v roku 1939 Nemci začali s "konečným riešením českej otázky". V prvej fáze išlo o vytvorenie oblastí, z ktorých malo byť existujúce české obyvateľstvo presídlené a nahradené nemeckým. V auguste 1940 oznámili svoje rozhodnutie rozšíriť existujúce vojenské cvičiská v Miloviciach, v Brdoch a na Vyškovsku a s jeho realizáciou začali v roku 1941. Po nástupe Reinharda Heydricha do funkcie zastupujúceho ríšskeho protektora sa urýchlili prípravy vysídlenia ďalších oblastí. Ako prvý bol vybraný priestor, ktorý ležal v strede českej časti Protektorátu, a jeho germanizáciou malo vzniknúť nemecké územie uprostred súvislého českého osídlenia. Súčasťou plánu bolo aj úplné vysťahovanie Benešova, z ktorého sa malo stať SS-Stadt Böhmen.[2] Súčasne vznikli rámcové plány na vytvorenie súvislého nemeckého osídlenia od Plzne až k Jihlave, ktoré mali byť začaté následne.[3]

Vymedzovanie hraníc oblasti začalo koncom roka 1941 a obmedzené informácie o pláne unikli medzi obyvateľstvo začiatkom roka 1942. Vysídlenie veľkej oblasti bolo generálnou skúškou pre ďalšie plány. Realizácia sa začala začiatkom roku 1942, kedy sa vojnové udalosti vyvíjali pre Nemecko veľmi nádejne. Vlastné vysídľovanie začalo až po atentáte na Heydricha. Plán bol dokončený v roku 1944 za vojenskej situácie, ktorá bola úplne opačná ako pri jeho začatí.

Prvé vysídlenie bolo nariadené 14. marca 1942 vyhláškou Okresného úradu v Benešove č.j. 325 / pres. Vyhláška sa odvolávala na článok 3 zákona o práve vyvlastňovať pozemky pri zriaďovaní vojenských objektov a cvičísk zo 14. júla 1927, čo bol pôvodný česko-slovenský zákon prebraný do právneho poriadku Protektorátu. Súčasne bola zriadená presídľovacia kancelária v Benešove, ktorá potom riadila ďalšie vysídľovanie. K tomu vydávala vlastné vyhlášky, z nich niektoré sa ďalej odvolávali na zákon z 29. marca 1935 o vyvlastnení na účely obrany štátu a na ríšsky zákonník I.S.467 o získavaní pôdy pre účely brannej moci. K vyvlastneniu malo dôjsť za náhradu a výška odškodnenia mala byť určená pri zmierovacom rokovaní.[3]

Jedna z prvých vyhlášok

Vyhláškou zo 14. marca 1942 bola určená prvá etapa vysídlenia (v nemeckých textoch nazývaná zóna[4]). Aby bolo možné vysťahovanie lepšie riadiť, boli zriaďované pobočky presídľovacej kancelárie, a to najprv v Netvoriciach, po ich vysídlení v Čerčanoch a následne aj v Novákoch. Presídlenci boli povinní si nájsť nové ubytovanie sami mimo územia cvičiska. Väčšina sa snažila ubytovať niekde nablízku, ale nakoniec hľadali ubytovanie po celom Protektoráte. Najzložitejšie bolo nájsť voľnú poľnohospodársku usadlosť, či už na kúpu alebo prenájom. Na vyhľadanie ubytovania napomáhal Ústav pre starostlivosť o prisťahovalcov, ktorý bol pôvodne založený po Mníchovskej dohode pre obyvateľov, ktorí museli odísť z pohraničia. Ústav pomocou dotazníka o ubytovacom priestore zisťoval u obecných úradov voľné priestory a tieto priestory potom presídlovacia kancelária ponúkala presídlencom. V prípade záujmu vydala kancelária majiteľovi takého priestoru ubytovací príkaz. Presídlenci získali domovské právo v obci, kam sa prisťahovali prvýkrát.[3]

Priebeh vysídlenia

Podmienky vysídlenia sa líšili podľa jednotlivých etáp. Zo začiatku bolo vysídlencom povolené si so sebou odviezť všetky hnuteľné veci. Neskôr boli nútení všetok majetok ponechať na mieste. Vysídlenci mali nárok na náhradu výdavkov na sťahovanie jednej usadlosti vo výške 1500 korún (K) + 2% jej odhadnej ceny a mali byť odškodnení za ponechaný majetok. Ten bol narýchlo oceňovaný – napr. Za pozemky sa priznávalo podľa veľkosti usadlosti od 1000 do 1250 ríšskych mariek (RM) za hektár, za budovy podľa stavebného stavu od 15 do 60RM za m² zastavanej plochy. Preplácalo sa najviac 80% ceny, zvyšok zostal ako záruka za prípadné závady. Celkovo bolo priznané odškodnenie vo výške 297392367,80K.[3] V skutočnosti neboli odškodnení všetci, pretože časť občanov vyjadrila odmietnutím odškodného svoj nesúhlas s vyvlastnením.[5]

Sťahovacie plány sa často menili a dopĺňali, čo malo za následok nezrovnalosti vo vyhláškach presídľovacej kancelárie. Z obcí malo byť vyslídlené všetko obyvateľstvo, okrem ťažko nahraditeľných profesií. Tento plán bol dodržaný iba u niektorých obcí, prevažne z I.zóny. Menej kvalifikovaná pracovná sila mala byť nahradená väzňami z koncentračných táborov. Táto schéma musela byť opustená, pretože priniesla úplný hospodársky neúspech,[6] lebo vzniknutý pokles poľnohospodárskej produkcie bol vo vojnovej dobe nenahraditeľný. Preto z ďalších zón boli intenzívne vysťahované iba obce so strategickým významom. V ostatných obciach mohla zostať väčšia časť obyvateľov, ale iba ako námezdná pracovná sila. Národno-socialistický charakter okupačného režimu dokladá skutočnosť, že vysťahovaní boli predovšetkým majitelia poľností, ale robotníkov sa vysídlenie dotklo len v menšej miere.[7] Ani títo obyvatelia však nezostali vo svojich domovoch a boli nútení sa sťahovať, a to aj viackrát.[5]

Po skončení vojny sa počas mája 1945 vracali domov tí, ktorí neboli vysídlení. Väčšina ostatných sa vracala na prelome rokov 1945/1946. Časť obyvateľov, predovšetkým vlastníci úplne zničených usadlostí, sa už nevrátili a mnohí sa presťahovali do oblastí, z ktorých boli odsunutí Nemci.

Podiel vysídlených z pôvodného obyvateľstva[4]

██ 0 %

██ 0 – 25 %

██ 25 – 50 %

██ 50 – 75 %

██ 75 – 100 %

Hranice cvičiska

Hranice vysídlenia

Údaje o počtoch sa v literatúre líšia. Podľa sčítania ľudu v roku 1930 na území žilo 24 905 obyvateľov;[2] pred vysťahovaním tu bývalo 29 831 osôb,[3] t. j. 8619 rodín[4] v 5 582 domoch.[4] Priestor cvičiska počas vysídlenia opustilo 17 647 osôb.[3]

V tabuľke je uvedený zoznam všetkých sídiel, ktoré sú v prameňoch uvádzané, ide o 73 politických obcí (z toho 14 čiastočne) a 180 osád z piatich súdnych okresov. Niektoré obce boli vysťahovaním dotknuté len okrajovo (napr. Hrachov, kde bola vysťahovaná časť osady Buzice, zaniknutej po výstavbe Slapskej priehrady). Zriadené cvičisko zasahovalo okrem toho aj do katastra obcí Bezmíř, Kosova Hora, Mrač, Solopysky a Tomice, ale išlo o územie bez osídlenia. Naproti tomu neboli vôbec vysťahované osady Brodce a Zbořený Kostelec z obce Pecerady, ktoré ležali vo vnútri územia, a to preto, že väčšina ich obyvateľov pracovala v blízkej továrni Jawa, ktorá bola prevedená na zbrojnú výrobu.[8] V Novákoch[7] a Benešove (236 domov[4] v južnej časti ohraničené cestou a železničnou stanicou a k nemu priľahlému obytnému bloku[3]) boli vysťahovaní aj obyvatelia žijúci mimo hraníc cvičiska.

1. SS – Truppenűbungsplatz Beneschau bei Prag (maßstab 1:10 000). Prag : [s.n.], 1944. (po nemecky)
2. Sborník vlastivědných prací z Podblanicka. In: HERTL, Jan; TYWONIAK, Jiří. Dějiny vystěhovaného kraje mezi Vltavou a Sázavou za okupace v letech 1942 – 1945. Praha : [s.n.].
3. Sborník vlastivědných prací z Podblanicka. In: STANĚK, Stanislav. Evakuace území mezi Vltavou a Sázavou za okupace. Praha : [s.n.].
4. Obec Úročnice: Cvičište vojsk SS
5. ŠMERÁK, Václav. Mezi řekami – Vystěhování Neveklovska [online]. 2008. (po česky)
6. Obec Křečovice: Historie – druhá světová válka
7. PAVELKA, Jan. Sedlčany byly vystěhovány. Ed. Vlastimil Kundrlík. Sedlčany : Městský úřad Sedlčany, 1993. 34 s.
8. Město Týnec nad Sázavou: Kniha o Týnci

• Acta regionalia. In: HAAS, Antonín. Prameny k dějinám vysídlených území v tzv. Protektorátu Čechy a Morava / Cvičiště SS na Benešovsku, Neveklovsku a Sedlčansku. Praha : Společnost přátel starožitností. S. 128 – 135.
• NERADOVÁ, Jitka. Odnikud nikam. [s.l.] : Jalna, 2009. 181 s. ISBN 978-80-86396-39-2. Príbeh rodiny z Ouštic (centrum vysťahovanej oblasti)

• Výcvikový priestor Waffen-SS na Benešovsku
• Konečné riešenie českej otázky
• Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vysídlenie Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska

• SS - Truppenűbungsplatz Beneschau
• Stránka projektu "Zajtra sa sťahujem ..."
• Mesto Neveklov: Projekt Vysťahovanie Neveklovska za II. svet. vojny

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vysídlení Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska na českej Wikipédii.