Reinhard Heydrich

Narodil sa v Halle nad Sálou neďaleko Lipska. Jeho otec bol hudobný skladateľ a riaditeľ konzervatória v meste Halle an der Saale neďaleko Drážďan. V období po skončení prvej svetovej vojny sa stal v roku 1920 členom dobrovoľníckeho Freikorpsu ako 16 ročný kde mal funkciu udavača (Melder Dienst) ale nebojoval. Po absolvovaní gymnázia nastúpil 1. apríla 1922 k námorníctvu.[1] Slúžil na viacerých lodiach, ale dôležitá pre jeho ďalší osud bola loď Braunschweig, ktorej ako kapitán velil Wilhelm Canaris. Z námorníctva bol v roku 1931 prepustený (po predchádzajúcej milostnej afére s dcérou istého dôstojníka). Heydrich vo voľnom čase hrával na husle a šermoval. V šerme bol neskôr niekoľkonásobný majster SS.

Koncom roka 1931 sa oženil s Linou von Osten. Jeho manželka bola už v tom čase presvedčená nacistka a prehovárala aj jeho, aby vstúpil do nacistickej strany. Pre problémy so zháňaním zamestnania nakoniec súhlasil a stretol sa s Heinrichom Himmlerom. [1] Od roku 1931 bol teda členom NSDAP a SS.

Podieľal sa na organizovaní SS v Hamburgu. Presťahoval sa z Hamburgu do Mníchova. SS mala vtedy v Bavorsku  približne 1000 členov. Na vybudovanie nacistickej spravodajskej bezpečnostnej služby Sicherheitsdienst (SD) bol Heydrich v roku 1932 prakticky sám, mal k dispozícii len troch spolupracovníkov a plat 180 mariek. Pre porovnanie, ako inštruktor jachtingu mohol dostávať v Hamburgu až 300 mariek mesačne. Heydrich totiž okrem toho, že bol nadaný hudobník, bol aj dobrý športovec. Bol dobrý v jachtingu či v šerme. V roku 1936 sedel v organizačnom výbore berlínskych olympijských hier.[1]

Čoskoro sa osvedčil a vďaka svojmu tvrdému postoju bol prezývaný „blonďavý diabol“.[2]

V roku 1934 sa stal Heydrich aj šéfom tajnej štátnej polície, známej ako Gestapo. Roku 1934 sa zúčastnil „noci dlhých nožov“. V roku 1939 bol pod jeho vedením vytvorený Hlavný úrad ríšskej bezpečnosti (Reichssicherheitshauptamt, RSHA).

V rokoch 1939 – 1941 bol rezervným stíhacím pilotom Luftwaffe, podnikol dokonca niekoľko bojových letov, ale nebol veľmi úspešný. Hitler mu vzhľadom na nebezpečenstvo jeho zostrelenia, či zajatia ďalšie bojové lety zakázal.

V roku 1941 sa stal zastupujúcim ríšskym protektorom pre Protektorát Čechy a Morava. 20. januára 1942 predsedal konferencii vo Wannsee, na ktorej pätnásť vysokých nemeckých funkcionárov rozhodlo o konečnom riešení židovskej otázky[3].

27. mája 1942, keď sa ako obvykle viezol so svojím šoférom z letného sídla v Panenských Břežanoch do Prahy, na neho vykonali atentát slovenský parašutista v službách britskej armády Jozef Gabčík a Čech Jan Kubiš. Na jeho kabriolet si atentátnici počkali v ostrej zákrute medzi Kirchmayerovou a ulicou V Holešovičkách okolo 10:35. Po tom čo Gabčíkovi zlyhal samopal Sten, a Heydrich prikázal šoférovi zastať, hodil Kubiš po spomaľujúcom aute granát, ktorý vybuchol pri zadnom kolese a zranil Heydricha na chrbte. Najprv sa jeho zranenia nezdali vážne, dokonca sa pokúšal atentátnikov prenasledovať so zbraňou v ruke, no onedlho padol v dôsledku ťažkých vnútorných zranení na zem. Civilným nákladným autom bol prevezený do pražskej nemocnice Bulovka. Po operácii sa úspešne zotavoval, potom sa však objavila infekcia, na ktorej následky zomrel.

Poškodené Heydrichovo auto

Nemecké vraždenie, ktoré nasledovalo po atentáte, nepoznalo mieru. Ľudia boli strieľaní bez súdu a vyvraždenie obcí Lidice a Ležáky bolo len jednou z epizód v rámci nemeckého besnenia.

Heydrich mal pohreb s poctami na cintoríne invalidov v Berlíne. Jeho funkciu vedenia Hlavného úradu ríšskej bezpečnosti po ňom prevzal Ernst Kaltenbrunner.