Vlha obyčajná

Samec má výrazné žlté sfarbenie tela, kontrastujúce s čiernym sfarbením krídiel a chvosta. Zobák je červený, okolo oka je čierna škvrnka. Samica je vyfarbená nenápadne, jej telo je na chrbte olivovo zelené, spodina tela je šedá s pozdĺžnymi prúžkami. Mladé jedince sú zospodu biele a slabo prúžkované, krídelné perá majú svetlý lem.[6] Lieta vlnovite ako ďatle. Väčšinu času sa zdržuje v korunách stromov a zazrieme ju najčastejšie keď preletuje medzi stromami alebo sa spúšťa strmo dole k vode, prípadne keď odháňa vrany alebo dravé vtáky.[7][8]

• váha: 62 – 85 g[6]
• dĺžka tela: 23 – 25 cm[7][8]
• rozpätie krídel: 14 – 16 cm

Pravdepodobne sa v minulosti šírila zo Stredomoria (čomu napovedá výrazné sfarbenie samca) smerom na sever. V súčasnosti je severná hranica areálu v južnej Škandinávii. Prenikla aj do strednej Ázie, tamojšie populácie zimujú v Prednej Indii.

Vlha obyčajná je sťahovavý druh, ktorý do Strednej Európy prilieta na prelome apríla a mája.[5][6] Zimoviská európskych populácií sa nachádzajú v južnej a juhovýchodnej Afrike.

Dokázané hniezdenie bolo v 73 % mapovacích kvadrátov. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[5] a 2001[9] žiadny. V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][10][11] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.[5]

Vlha žije v svetlých listnatých lesoch, sadoch, hájoch, stromoradiach v parkoch, na cintorínoch a pod. V Borskej nížine sa vyskytuje aj v borovicových lesoch.[6] Potrebuje vysoké listnaté stromy v otvorenej krajine, obľubuje lužné lesy brehové porasty vôd.[5]

Hniezdenie začína koncom mája. Hniezdi len do nadmorskej výšky 600 m n. m. Hniezda si splieta z trávy v korunách stromov, vo vidlici nejakej vetvy. Samica kladie 3 – 5 bielych vajec s niekoľkými čiernymi škvrnami. Pri inkubácii vajec sa striedajú obaja rodičia. Po dvoch týždňoch sa liahnu mláďatá, ktoré za ďalších 14 dní vylietajú. Na zimovisko vlhy obyčajné odlietajú koncom augusta začiatkom septembra.[6]

Rôzne bezstavovce a dužnaté plody, napr. moruša, čremcha, vinná réva, čerešňa.[6]

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 920 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[12] Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha II) .[13]

Volanie vlhy obyčajnej je všeobecne známe flautovité melodické pískanie, rôzne variácie "strýco juró", "flüareóió"[8] alebo "dü-de-dlió". Medzi to vplieta ostré škrekľavé "kšrék"[8] či "chrää"[7] Samotný spev je málo známe tiché švitorenie.[14]

• 
  Samec
• 
  Samica
• 
  Hniezdo
• 
  Vajíčka
• 
  Mláďa

1. IUCN Red list 2019.1. Prístup 16. júna 2019
2. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
4. Atlas vtákov Slovenska
5. DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. (kap. Vlha obyčajná, str. 562 – 563, Karaska, D.). ISBN 80-224-0714-3.
6. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
7. JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
8. PETERSON, R. T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P. A. D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
9. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
10. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
11. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
12. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.
13. BirdLife International (2020) Species factsheet: Oriolus oriolus [online]. datazone.birdlife.org, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online. (En)
14. FEIGE, Klaus-Dieter. Der Pirol. Wittenberg-Lutherstadt : Ziemsen, 1985. ISBN 3-89432-247-0. (nemecký jazyk)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vlha obyčajná
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vlha obyčajná

• Hlasová ukážka z projektu Českého rozhlasu Hlas na každý den

• Hlas vlhy obyčajnej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Oriolus oriolus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Oriolus oriolus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žluva hajní na českej Wikipédii.