Viliam I. (Anglicko)

Narodil sa ako nemanželský syn Róberta, vojvodu z Normandie, a Arletty (Harlette, Arleve), dcéry garbiara z Falaise. Napriek tomu, že bol nemanželského pôvodu, ako priamy potomok Rolla Vikinga, ktorý v roku 911 získal dohodou v Sant-Clare-Sur-Epte Normandiu od Karola III., mal veľkú nádej na trón. Ten v roku 1035 po smrti svojho otca ako sedemročný aj získal.

Keď mal Viliam osemnásť rokov, stal sa oficiálne vojvodom, bez akéhokoľvek obmedzenia či poručníka. V prvých rokoch svojej dospelosti sa preslávil ako zdatný vojak v turnajoch a rebéliách, ktoré viedol aj proti francúzskemu kráľovi Henrichovi, s ktorým susedil v Bretónsku.

V roku 1049 sa Viliam oženil s Matildou, dcérou Baldvina V. Flanderského. K uzavretiu tohto manželstva sa viaže istá príhoda, že vraj Viliam najprv musel Matildu zmlátiť, pretože sa odmietala vydať za bastarda, potom však súhlasila, pretože ju svojím činom presvedčil, že je pevný a vytrvalý vo svojich cieľoch.

Po dobytí Anglicka v roku 1066 musel čeliť mnohým rebéliám proti normanskej nadvláde. Do ich čela sa postavili anglosaskí šľachtici a tým Viliamovi uľahčili odoberanie pôdy z anglosaských rúk.

Viliam najprv odobral majetok všetkým, ktorí bojovali po boku Harolda, a potom vzbúrencom. Jednotkami majetku boli tzv. rytierske lány (knight´s fee), ktoré v dobe vojny museli dodať jedného plne ozbrojeného rytiera.

Po tejto exekúcii majetku si Viliam ponechal 1422 manstva, jeho nevlastný brat Robert z Mortrain 795 a druhý brat Odo z Bayeux 439. Asi päťtisíc normanských rytierov sa stalo zároveň vojakmi aj statkármi.

Normani v Anglicku žili ako okupačná armáda, stavali hrady na obranu proti svojim poddaným, nie proti nepriateľom zvonku. Anglosaských obyvateľov bolo asi 1,5 milióna a Normanov iba 10 000.

Roku 1070 Viliam zosadil niektorých anglických biskupov a potom už žiadni anglickí biskupi neboli menovaní. Do roku 1086 zanikla stará anglosaská šľachta a do popredia sa dostávala normanská aristokracia, ktorá hovorila iným jazykom. Dejiny Anglicka boli až do roku 1204 spojené s dejinami Normandie. Starý anglosaský jazyk sa začal miešať s francúzštinou (pease-paix, court-cour). Zaujímavý je tiež vývoj slova preux. Vo francúzštine znamená udatný, ale anglické slovo proud, ktoré z neho vzniklo, znamená pyšný. Jedno je pohľad šľachtica a druhé poddaného.

V roku 1086 nechal Viliam spísať Domesday Book, Knihu posledného súdu, kde boli zapísaní všetci držitelia pôdy. Podľa tejto knihy bolo v Anglicku 9 300 držiteľov pôdy zo strany šľachty a duchovenstva, 85 tisíc socmanov a slobodníkov, 108 tisíc poddaných, 89 tisíc cotterov a 25 tisíc otrokov, z ktorých sa v budúcom storočí stali nevoľníci. Bolo tu teda približne 300 tisíc hláv rodín, teda asi 1,5 až 2 milióny ľudí.

Vo Francúzsku sa objavovala snaha Viliama obmedzovať, hlavne zo strachu z jeho moci. V jej čele stál francúzsky kráľ Filip a Fulk Morous z Anjou. Do rebélie proti svojmu otcovi sa zaplietol aj jeho najstarší syn Róbert, hlavne preto, že nemohol využívať peniaze ani moc, ktoré mu plynuli z toho, že bol dedičom. Bojiskom sa stalo Vexin, sporné územie na brehu Seiny medzi Rouenom a Parížom. Po tom, čo do Normandie vpadla posádka pevnosti Nantes, vydal sa v júli 1087 na odvetné ťaženie, pri ktorom bol zranený a prevezený do Kláštora sv. Gervasa v Rouene. Svojim zraneniam podľahol 9. septembra 1087 a jeho pozostatky boli prevezené do Kostola sv. Štefana v Caene, kde bol pochovaný.

S manželkou Matildou z Flandier (* cca 1032 – † 1083), dcérou grófa Balduina V. Flanderského (* 1012 – † 1067) a Adely Francúzskej (* 1014 – † 1079) mal nasledujúce deti:

• Gundrade (1053 – 1085) ∞ 1070 Viliam I., gróf zo Surrey z domu de Varennes (1055 – 1088)
• Róbert III. Curthose (1054 – 1135), vojvoda z Normandie ∞ 1059 Margaréta z Maine († 1063), ∞ 1100 Sibyla di Conversano († 1103)
• Adeliza (alebo Alica) (1055 – 1065) – nevesta Harolda II. Anglického
• Cecília (1056 – 1125), opátka Holy Trinity, Caen
• Richard (1057 – 1081, neobjasnená nehoda s jeleňom na poľovačke), vojvoda z Bernay
• Viliam Rufus (1056 – 1100, nehoda na poľovačke), ako Viliam II. kráľ Anglicka
• Adela (1062 – 1138) ∞ 1080 gróf Štefan II. z Blois a Chartres (1045 – 1102)
• Agáta (1064 – 1080), zomrela ako nevesta kráľa Alfonsa VI. Kastílskeho (1040 – 1109)
• Constance (1066 – 1094) ∞ 1086 vojvoda Alan IV. Fergent z Bretagne († 1119)
• Henrich Beauclerc (1068 – 1135), ako Henrich I. kráľ Anglicka ∞ 1100 Edita (Matilda) Škótska (1080 – 1118), ∞ 1121 Adeliza z Leuven (1103 – 1151)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Viliam I. (Anglicko)