Vinosady
Vinosady | |||
obec | |||
Kostol sv. Martina vo Veľkom Tŕní | |||
Štát | Slovensko | ||
---|---|---|---|
Kraj | Bratislavský kraj | ||
Okres | Pezinok | ||
Región | Malokarpatský | ||
Časti | Malé Tŕnie, Veľké Tŕnie | ||
Nadmorská výška | 179 m n. m. | ||
Súradnice | 48°18′32″S 17°17′16″V | ||
Rozloha | 5,15 km² (515 ha) [1] | ||
Obyvateľstvo | 1 416 (31. 12. 2019) [2] | ||
Hustota | 274,95 obyv./km² | ||
Prvá pís. zmienka | 1208 | ||
Starosta | Ivana Juráčková[3] (nezávislá) | ||
PSČ | 902 01 (pošta Pezinok 1) | ||
ŠÚJ | 508314 | ||
EČV | PK | ||
Tel. predvoľba | +421-33 | ||
Adresa obecného úradu |
OcÚ Vinosady Pezinská 95 902 01 Vinosady | ||
E-mailová adresa | [email protected] | ||
Telefón | 033/646 36 07 | ||
Fax | 033/646 23 08 | ||
Poloha obce na Slovensku
| |||
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja
| |||
Wikimedia Commons: Vinosady | |||
Webová stránka: vinosady.sk | |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
| |||
Poloha
Obec leží pod úbočím Malých Karpát v nadmorskej výške 170 metrov medzi Pezinkom a Modrou. Od Bratislavy je vzdialená 26 km na východ a 3 km východne od okresného mesta Pezinok.
Časti
Vinosady sa skladajú z dvoch častí, ktoré boli do roku 1964 samostatnými obcami [4][5][6][7]:
- katastrálne územie Veľké Tŕnie (= základná sídelná jednotka Vinosady [v užšom zmysle])
- katastrálne územie (a zároveň základná sídelná jednotka) Malé Tŕnie
Pamiatky
V obci je rímskokatolícky Kostol svätého Martina z 19. storočia
Doložené historické názvy
Doložené sú tieto historické názvy[8][9][10][11][7]:
- pôvodná obec - názvy doložené k rokom 1208-1292: Turdune (1208), Torduna, Turna (Twrna), Thurne, Thurnie, Turne (Twrne), Sukar, Khucar, Chukaria, Chukarfalua, "villa filiorum Chukar", "villa Torduna, filiorum Chukar"
- Veľké Tŕnie: 1292: Turna Maior, 1294: Maior Turna; koniec 13. stor. - 1347: Chukarfalua (Chukarfoluua); 1323: Tyrnie, Turnye; 1326: Turne; 1357: Chukarfolua, 1338: Nogthurnye; 1339: Chukarfolva; 1340: Nogthurnye, Negthurnye, Csukarfalva, Chukarfolua, Chikarfalua, Thurnye, Turnye, Ternye; 1347: Chukarfalua, Chukarfolva; 1357: Chukarfolua; 1379: Schukastorf; 1431: Czukaria; 1433: Schukenstorff; 1437: Schukaria; 1437: Schukaria; 1510: Kutzesdorff, Kutzisdorff; 1562: Czwkaria; 1634: Czukard; 1736: Csukárd; 1773: Csukard, Zuckersdorff, Kuczischdorff; 1786: Cschukard, Zuckersdorf, 1808: Csukárd, Zuckersdorf, Kučissdorf; 1863: Csukard, Cukárd; 1873-1919: Csukárd; 1893: neoficiálne: Csukárdiak; 1920–1948: oficiálne: Kučišdorf, polooficiálne: Čukárovce, ľudovo Kučištorf, 1948–1964 Veľké Trnie (s krátkym r); maďarský názov v polovici 20. stor.: Csukárd; nemecký názov v polovici 20. stor.: Zuckersdorf, Zuckerbach.
- Malé Tŕnie: 1292: Turna Minor; 1294: Minor Turna; 1347: Terene; 1433: Tuerding; 1435: Terleng; 1437: Tording; 1438: Turding; 1438: Terling, Trlinek; 1509: Thyerding; 1553–1799: Terling; 1569: Thyerdyng; 1808: Terling, Tierling, Trlínk; 1863 –1907: Terling; 1875 –1884: Trljuk, Terlény; 1913: Terlény; 1920: Trlinok, Trlink; 1927 –1948 Trlinok; 1948 –1964 Malé Trnie (s krátkym r); maďarský názov v polovici 20. stor.: Terlény, nemecký názov v polovici 20. stor.: Terling.
Dejiny
Archeológovia na území Veľkého Tŕnia objavili zvyšky studne z 9. storočia, ktorú pravdepodobne vyhĺbili starí Slovania a tiež celé veľkomoravské sídlisko (na území Veľkého a Malého Tŕnia). Prvá historická správa o osídlení územia je z roku 1208, keď sa spomína, že Pezinok susedí s obcou Turdune. [9][7]
Z listín je zrejmé, že časť územia Turne vlastnili aj grófi zo Svätého Jura a Pezinka.
Na pôvodne jednom chotári sa už koncom 13. storočia vyvinuli dve obce: Kučišdorf (=Čukárovce, dnes: Veľké Tŕnie) a Trlinok (=dnes: Malé Tŕnie).
S Pezinkom spájali obec predovšetkým trhy a jarmoky už od 13. storočia. Trlinok mal s Pezinkom spoločného zemepána do 17.storočia. Azda už od 14. storočia bola v Kučišdorfe fara. V 16. storočí v čase reformácie sa stal Kučišdorf filiou Modry, no od roku 1759 patril k Pezinku. V danej dobe sa zväzky oboch obcí utužovali. Po zrušení Obvodného notariátu v Cajle v roku 1925 pripadli obce Kučišdorf a Trlinok opäť k Modre, no od 1. júla 1931 sa Kučišdorf vrátil do notariátu v Pezinku.
K zblíženiu oboch obcí došlo až v roku 1948, keď názvoslovná komisia Ministerstva vnútra poslovenčila názov Kučišdorf na Veľké Trnie (dnes: Veľké Tŕnie) a názov Trlinok na Malé Trnie (dnes: Malé Tŕnie). Malé Tŕnie a Veľké Tŕnie sa spojili v roku 1964, čím vznikla spoločná obec Vinosady. Obec dnes nesie meno zodpovedajúce starobylej tradícii vinohradníctva a vinárstva. Spojenej obci Vinosady bol vytvorený a pridelený v roku 1998 jeden erb.
Zaujímavosti
V obci sa nachádza Pálfiho barokový kaštieľ z roku 1776, ktorý bol v roku 1884 prestavaný. Je kultúrnohistorickou pamiatkou, v súčasnosti je však verejnosti neprístupný. Vo Vinosadoch sa nachádza rímskokatolícky kostol svätého Martina z 19. storočia, ktorý bol postavený na mieste starého gotického chrámu.
Referencie
- Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
- Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
- Katastrálna mapa Vinosady [online]. katasterportal.com, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
- Register priestorových jednotiek (REGPJ) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
- Štatistický lexikón obcí SR 2011
- História obce [online]. vinosady.sk, [cit. 2020-12-01]. Dostupné online.
- Vinosady. In: MAJTÁN, M.: Názvy obcí Slovenskej republiky. Vývin v rokoch 1773 - 1997. Bratislava: Veda. 1998.
- Vinosady. In: KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava : Veda, 1978.
- STANISLAV, J.: Slovenský juh v stredoveku. Národné literárne centrum 1999. I.: 234,II.: 115, 465
- BELÁKOVÁ, M.: Hydronymia severnej časti povodia Malého Dunaja. Trnava 2014. S. 106-107