Vŕba oštepovitolistá

Je to vŕba, ktorá má miesto svojho výskytu v severnej Eurázii a na severe amerického kontinentu. V boreálnom páse sa vyskytuje takmer súvisle, v miernom pásme len v horských oblastiach kde jednotlivé populácie rastú izolovane.

V Ázii rastie od severných oblastí Sibíri po Severné Kaukazsko, zasahuje do Kazachstanu, Mongolska, severnej Číny vrátane Ďalekého východu. V Severnej Amerike rastie na Aljaške, na západe a hlavne na severozápade Kanady a v hornatých oblastiach severozápadu USA. V Európe má takmer súvislý areál výskytu v Škandinávii a na severozápade Ruska. Ostrovčekovitovo rastie takmer v celom zvyšku Európy, kde už má iba reliktný charakter. Rastie väčšinou v tundrách a v zatápaných oblastiach blízko vodných tokov a nádrží.

Najčastejšie rastie na svetlých miestach pozdĺž potokov, okolo pramenísk a na horských až subalpínskych vlhkých lúkach, vlhkých sutiach, väčšinou na zásaditých podkladoch.[2][3]

Táto dvojdomá drevina vytvára vzhľadné kry vysoké 0,5 až 2 m, ktoré majú kmene do priemeru 3 cm so stúpajúcimi vetvami. Holé letokruhy sú niekedy lesklé, žltej farby, listové puky na nich vyrastajúce sú 4 až 7 mm dlhé. listy so stopkami dlhými do 3 mm majú dobre vyvinuté pravidelné zubaté prílistky. Eliptická listová čepeľ, na báze zaokrúhlené až srdcovitá, býva dlhá od 3,5 do 4,5 cm a široká 1,5 až 2 cm, po okrajoch je jemne pílovitá. Na líci má zelenú farbu, na rube je o niečo svetlejšia, úplne holá a má výraznú jemnú sieťovitú žilnatinu. Listy začínajú žltnúť už koncom augusta. Kôra obsahuje až 11 % tanínu, listy slúžia v severských oblastiach ako potrava sobom.

Súkvetie jednopohlavných kvetov, jahňád, je valcovité a má krátku stopku na ktorej vyrastá niekoľko malých listov. Samčie kvety v jahňadách dlhých až 5 cm obsahujú dve voľné tyčinky, dlhé až 7 mm, ktoré majú holé nitky so zlatožltými, neskôr hnedými peľnicami. Samičie kvety v jahňadách, s dĺžkou až 6 cm, majú holý stopkatý semenník s 12 až 22 vajíčkami, zreteľnú čnelku a von zakrivenú dvojlaločnú bliznu. V kvetoch je po jednej zhrubnutej nektárovej žliazke. Kvetné listene s dlhými, kučeravými chlpmi sú ružovkastej farby až svetlo hnedé. Kvitne tesne pred rašením listov v júni až júli. Opeľované sú lietajúcim hmyzom. Plody sú zelené alebo hnedé holé toboľky, dlhé takmer 7 mm, s mnohými semenami s krátkou dobou klíčivosti. Chromozómové číslo: 2n = 38.[2][3][4][5][6]

Na rozdelenie druhu na poddruhy sú rozdielne názory. Napríklad podľa[2][7][8] sa druh delí na tri poddruhy:

• (Salix hastata L. subsp. hastata) – vŕba oštepovitolistá pravá
• (Salix hastata L. subsp. vegeta) Andersson – vŕba oštepovitolistá svieža
• (Salix hastata L. subsp. subintegrifolia (Flod.) Flod.

Podľa tohto rozčlenenia sa normálny poddruh hastata vyskytuje takmer v celom areáli výskytu tohto druhu, najbližšie vo Vnútorných Západných Karpatoch. Poddruh vegeta rastie len v južnej Škandinávii a v izolovaných populáciách v horách Strednej Európy, t. j. aj v Česko-Slovensku. Tretí poddruh subintegrifolia má domov v Škandinávii.

Vŕba oštepovitolistá, podobne ako mnoho ďalších druhov vŕb, je náchylná ku kríženiu s inými druhmi. V podmienkach v akých rastie na Slovensku sa kríži s vŕbou sliezskou, s ktorou vytvára hybrid Salix × chlorophana schopný sa ďalej rozmnožovať.[2]

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vŕba oštepovitolistá

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Vrba hrotolistá na českej Wikipédii.