U. S. Steel Košice

Východoslovenské železiarne, národný podnik, bol založený štátom 1. apríla 1959, výstavba kombinátu začala v roku 1960, prvý plech vyvalcovali v roku 1964, vysoká pec začala prevádzku v roku 1965, prvú oceľ vytavili v roku 1965. Podnik bol podriadený trustu Hutnictví železa v Prahe. V roku 1979 sa uskutočnila generálna oprava vysokej pece. VSŽ boli v 80. rokoch najmodernejší hutnícky kombinát v Česko-Slovensku. Vyrábal najmä plechy, oceľové pásy a mal aj rozsiahlu strojársku výrobu.[6][7]

V júli roku 1989 boli Východoslovenské železiarne transformované na štátny podnik. V novembri 1990 boli Východoslovenské železiarne premenené na akciovú spoločnosť VSŽ, akciová spoločnosť.[6]

VSŽ boli súčasťou 1. vlny kupónovej privatizácie, ktorá začala v novembri 1991.[6]

V apríli 1991 bola VSŽ, akciová spoločnosť, premenená na holding (feb. 1998 – mar. 1999 prechodne pod názvom VSŽ HOLDING, a. s.), ktorý bol v roku 2004 premenovaný na Slovenský investičný holding, a. s., a v roku 2006 na Slovenské investičné družstvo. O súčasnosti tohto holdingu pozri Slovenské investičné družstvo.[6]

Väčšinu VSŽ počas kupónovej privatizácie si ponechal Fond národného majetku, ktorý potom akcie fondu v dvoch vlnách predal skupine manažérov a aj firme, ktorá zastupovala zamestnancov.[8] V decembri 1993 dozorná rada odvolala vedenie podniku a za člena predstavenstva i za viceprezidenta zvolila Alexandra Rezeša, človeka blízkeho Vladimírovi Mečiarovi, čo potvrdzuje aj návrh HZDS v decembri 1994 na vymenovanie Rezeša za ministra dopravy, spojov a verejných prác SR, neskôr (do 14. apríla 1997) za ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Pred voľbami v roku 1998 bol A. Rezeš vedúcim volebného tímu HZDS. Od roku 1994 HZDS umožnilo Rezešovi priamo získať akcie VSŽ. Vytváraním siete navzájom spriaznených a personálne prepojených spoločností Rezešovci postupne skupovali ďalšie akcie VSŽ a koncom roku 1996 ovládli približne polovicu akcií.[9][10] Po Rezešovom odchode (do politiky) prevzal riadenie železiarní jeho syn Július Rezeš, najskôr ako viceprezident pre financovanie a neskôr pre obchod. Od konca februára 1998 do októbra 1998 bol na čele takzvaného kindermanažmentu ako prezident.[10]

Zmenu vo vlastníckej štruktúre spôsobil i výsledok volieb zo septembra 1998, keď vláda Vladimíra Mečiara po dvoch obdobiach prešla do opozície a 30. októbra 1998 vládna koalícia SDK, SDĽ, SMK a SOP vytvorila vládu na čele s Mikulášom Dzurindom. Stalo sa verejnou témou, že železiarne dlhovali viac ako 13 miliárd korún. Medzinárodní bankári podniku hrozili konkurzom (pretože VSŽ sa dostávali podľa ministra Ivana Mikloša do cross defaultu) ak vedenie nepristúpi na ich podmienky. Vláda tvrdila, že treba rázne zakročiť, a pretože Alexander Rezeš podpísal veriteľom listinu záväzkov,[11] jeho kindermanažment na čele s Júliusom Rezešom musel z VSŽ odísť a do čela spoločnosti sa dostal Gabriel Eichler.[10]

Eichlera vybrali banky a za prezidenta VSŽ ho zvolili akcionári, medzi ktorými bol štát a aj rezešovská skupina. Dlh 13 miliárd korún predstavoval v prepočte približne 431 milionóv eur (450 miliónov dolárov[12]) a preto Eichler ako krízový manažér uvažoval o záchrane železiarní ich predajom. Eichler za pol roka firmu stabilizoval natoľko, že ju bývalí rozhodujúci akcionári chceli znovu riadiť.[11] Ako prvú dostal ponuku vtedajšej indickej spoločnosti Ispat, ktorú mu prišiel osobne do Košíc oznámiť Lakshmi Mittal, majiteľ v súčasnosti najväčšej oceliarskej firmy ArcelorMittal.[11] Až neskôr sa ozvali z United States Steel Corporation (U.S. Steel) avšak ich výhodou bolo, že už mali od roku 1998 s VSŽ v Košiciach fungujúci spoločný podnik. Eichler tvrdí, že koncom roku 1999 sa mu podarilo presvedčiť odborársku akciovku, ktorá mala 11 až 12 percentný podiel a že nakoniec železiarne predal Američanom za 400 miliónov eur.[11] Iné zdroje tvrdia, že cena bola 80 mil. dolárov plus splatenie dlhov, čo bolo spolu okolo 340 mil. dolárov. 24. novembra 2000 sa spoločnosť U. S. Steel stala 100-percentným vlastníkom košických železiarní (VSŽ predala svoje oceliarske aktivity t. j. najmä podnik VSŽ Oceľ).[6] Keď sa v roku 2017 a 2018 hovorilo o opätovnom predaji inému vlastníkovi, povedal prvý šéf košického U. S. Steelu John Goodish, že 1,5 miliardy dolárov za železiarne sa mu zdá málo.[13][7]