Kolačnianska brázda
Kolačnianska brázda je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v severnej polovici podcelku, južne od Partizánskeho.[2]
Kolačnianska brázda | |||
geomorfologická časť Tribča | |||
Stredná časť pri Kolačnianskom rybníku | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Trenčiansky | ||
Okresy | Prievidza, Partizánske | ||
Časť | Rázdiela | ||
Hranice | Skýcovská vrchovina, Veľkopoľská vrchovina, Kolačnianska vrchovina, Vysoký Vtáčnik, Oslianska kotlina, Stredonitrianska niva, Tribečské podhorie | ||
Mestá | Veľké Uherce, Kolačno, Radobica | ||
Rieky | Drahožica, Kolačniansky potok, Drndava | ||
Súradnice | 48°35′49″S 18°25′19″V | ||
Najnižší bod | údolie Drahožice | ||
- poloha | severný okraj územia | ||
- výška | cca 200 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Územie sa nachádza na severnom okraji pohoria Tribeč a zaberá depresiu v severnej polovici podcelku Rázdiel. Predstavuje depresiu, ktorá vedie od Brodzian v blízkosti Partizánskeho na západe, cez Veľké Uherce a Kolačno v centrálnej časti, po Radobicu na východnom okraji. Kolačniansku brázdu obklopuje v rámci pohoria Skýcovská a Veľkopoľská vrchovina na juhu a dve samostatné časti Kolačnianskej vrchoviny na severe. Severovýchodným smerom nadväzuje Oslianska kotlina (podcelok Hornonitrianskej kotliny), východným smerom leží Vysoký Vtáčnik (podcelok Vtáčnika). V západnej časti susedí Podunajská pahorkatina s časťami Tribečské podhorie a Stredonitrianska niva, zasahujúca malou časťou aj v severnej časti.[1]
Územie patrí do povodia Nitry a najvýznamnejším vodným tokom je Drahožica. Odvodňuje celú strednú časť brázdy a v obci Veľké Uherce priberá Drndavu a Kolačniansky potok. V tejto časti leží Veľkouherecká a Kolačnianska priehrada. Centrálnou časťou cez Veľké Uherce vedie na Skýcov a do Zlatých Moraviec cesta II/511, na ktorú sa pripája III/1764 do Kolačna. Východný okraj obsluhuje III/1795, odbočujúca z cesty II/512 (Oslany – Žarnovica), západnú časť obsluhuje cesta II/593 (Partizánske – Bošany) a z nej vedúce miestne komunikácie.[2]
Chránené územia
Táto časť Tribča leží v Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, pričom vyňaté je územie sídiel s intenzívne poľnohospodársky využívaným okolím. Osobitne chráneným územím je len na západnom okraji ležiaci chránený areál Brodziansky park a juhovýchodne sa nachádzajúca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]
Turizmus
Oblasť Kolačnianskej brázdy patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Pohorie Tribeč je známou hubárskou oblasťou a vodné nádrže pri Kolačne a Veľkých Uherciach vyhľadávajú športoví rybári. Cieľom turistov sú najmä susedné lokality (napr. Klížske Hradište či Michalov vrch), no po
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-27]. Dostupné online.