Vysoký Tribeč

Územie sa nachádza v strednej, najvyššej časti pohoria Tribeč a zaberá centrálnu časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára oválny pás územia, pretiahnutý v západo-východnom smere, severozápadne od Zlatých Moraviec. Vysoký Tribeč obklopujú len časti pohoria Tribeč, menovite na severe a severozápade nadväzuje Hornonitrianske predhorie, juhozápadným a južným smerom leží Zlatnianske predhorie, obe časti podcelku Veľký Tribeč. Na východe susedí Skýcovská vrchovina, ktorá tvorí geomorfologickú časť podcelku Rázdiel.[1]

Západné a severné úbočia Vysokého Tribča[3] patria do povodia Nitry, kde smerujú aj najvýznamnejšie prítoky tejto časti, Dršňa, Hradský potok a Vyčoma. Vodné toky z južnej časti tečú južným smerom do riečky Žitava, medzi nimi Čerešňový potok a Stránka.[2]

Celá stredná časť pohoria, vrátane Vysokého Tribča, patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie. Osobitne chránené územia sa tu nenachádzajú, v blízkosti však leží chránený areál Topoľčianska zubria zvernica na juhu, národná prírodná rezervácia Hrdovická, prírodná rezervácia Kovarská hôrka a Solčiansky háj západným smerom.[2]

Turisticky atraktívne územie je prístupné značenými chodníkmi z okolitých obcí v podhorí. Najnavštevovanejší je hlavný hrebeň v úseku Veľký Tribeč – Malý Tribeč – Medvedí vrch, s pokračovaním na Javorový vrch. Obľúbené lokality sú tiež ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno a okolité chránené územia.

• Veľký Tribeč
• Tribeč
• Geomorfologické členenie Slovenska