Skýcovská vrchovina

Skýcovská vrchovina je geomorfologickou časťou Rázdiela, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej a južnej časti podcelku, v širšom okolí obce Skýcov.[2]

Skýcovská vrchovina
geomorfologická časť
Tribča
Severná časť, Vrchhora
Štát Slovensko
Regióny Trenčiansky, Nitriansky
Okresy Prievidza, Partizánske, Zlaté Moravce
Časť Rázdiela
Hranice Kolačnianska brázda, Veľkopoľská vrchovina, Lehotská planina, Žitavská pahorkatina, Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie
Mestá Skýcov, Hostie
Rieky Vyčoma, Drahožica, Hostiansky potok
Súradnice 48°32′38″S 18°26′13″V
Najvyšší bod Sokolec
 - výška 799 m n. m.
Najnižší bod južný okraj územia
 - výška cca 280 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Poloha územia v rámci Trenčianskeho kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:
 Geografický portál

Polohopis

Územie sa nachádza v severovýchodnej časti pohoria Tribeč a zaberá veľkú časť podcelku Rázdiel. V centrálnej časti vrchoviny sa nachádza Skýcov, na južnom okraji Hostie a na západnom Veľký Klíž. Na severe a východe susedia časti materského podcelku, Kolačnianska brázda a Veľkopoľská vrchovina, južne nadväzuje Lehotská planina (podcelok Pohronského Inovca) a Žitavská pahorkatina, patriaca do Podunajskej pahorkatiny. Západným smerom pokračuje pohorie podcelkom Veľký Tribeč, konkrétne geomorfologické časti Zlatnianske predhorie, Vysoký Tribeč a Hornonitrianske predhorie. Severnejšie klesá západný okraj do Tribečského podhoria, ktoré je súčasťou Podunajskej pahorkatiny.[1]

Severné a západné úbočia patria do povodia Nitry a jej prítokov, z ktorých najvýznamnejšie sú Drahožica a Vyčoma. Južne orientované oblasti sú súčasťou povodia rieky Žitava, do ktorej ústí Hostiansky potok, najvýznamnejší vodný tok tejto oblasti.

Centrálnou časťou vedie údolím Drahožice cez Veľké Uherce na Skýcov a ďalej údolím potoka Leveš do Topoľčianok cesta II/511, z ktorej v Skýcove odbočuje cesta do Bošian.[2]

Chránené územia

Okrajové časti Skýcovskej vrchoviny patria do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, centrálna oblasť je však z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v severnej časti ležiaca prírodná rezervácia Dobrotínske skaly.[2]

Turizmus

Turisticky atraktívne sú lokality v západnej časti, v blízkosti obce Veľký Klíž, ktorá je dlhodobo základňou turistov zo širokého okolia. Modro značený chodník vedie na Vrchhoru a Michalov vrch, častým cieľom výstupov je aj Veľký Vracov (609,1 m n. m.). Južnou časťou vrchoviny vedie cez Hrušovský hrad obľúbená Ponitrianska magistrála, smerujúca z Veľkého Tribča do Jedľových Kostolian. Okolie Skýcova je známou hubárskou oblasťou a v južnej časti je mimo Hrušovského hradu turisticky atraktívne (už mimo Skýcovskej vrchoviny ležiace) okolie Topoľčianok s kaštieľom, parkom a zvernicou.

Vybrané vrcholy
  • Sokolec (799 m n. m.)
  • Veľká Ostrá (745 m n. m.)
  • Lámaniny (730 m n. m.)
  • Veľký Vracov (609 m n. m.)
  • Michalov vrch (541 m n. m.)

Turistické trasy

Referencie
  1. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.
  2. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-29]. Dostupné online.

Pozri aj


This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.