Zlatnianske predhorie
Zlatnianske predhorie je geomorfologickou časťou Veľkého Tribča, podcelku pohoria Tribeč.[1] Leží v strednej časti podcelku, severozápadne od Zlatých Moraviec.[2]
Zlatnianske predhorie | |||
geomorfologická časť Tribča | |||
Okolie Zlatna | |||
Štát | |||
---|---|---|---|
Región | Nitriansky | ||
Okresy | Topoľčany, Zlaté Moravce | ||
Časť | Veľkého Tribča | ||
Hranice | Skýcovská vrchovina, Vysoký Tribeč, Hornonitrianske predhorie, Tribečské podhorie, Žitavská pahorkatina, Kostolianska kotlina, Jelenec | ||
Mestá | Zlatno, Velčice, Žikava | ||
Rieky | Jarky, Čerešňový potok | ||
Súradnice | 48°26′49″S 18°17′53″V | ||
Najnižší bod | západný okraj územia | ||
- výška | cca 220 m n. m. | ||
Poloha územia v rámci Slovenska
| |||
Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |||
Freemap.sk: mapa | |||
Mapový portál GKU: katastrálna mapa | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Polohopis
Územie sa nachádza v strednej časti pohoria Tribeč a zaberá južnú časť podcelku Veľký Tribeč. Vytvára úzky pás, vedúci od Súloviec na západnom okraji pohoria, po Velčice a Žikavu na východnom okraji, severne od Zlatých Moraviec. Zlatnianske predhorie z veľkej časti susedí s časťami pohoria Tribeč, menovite na severozápade sa krátkym úsekom dotýka Hornonitrianske predhorie, severne nadväzuje Vysoký Tribeč, obe časti Veľkého Tribča. Na východe susedí Skýcovská vrchovina (časť Rázdiela) a juhozápadne podcelok Jelenec a časť Kostolianska kotlina. Na západnom okraji malým úsekom susedí Podunajská pahorkatina s časťou Tribečské podhorie a juhovýchodný okraj prechádza do Žitavskej pahorkatiny.[1]
Západné úbočia patria do povodia Nitry, kde smeruje najvýznamnejší prítok Dubnica. Strednú a východnú časť odvodňujú prítoky riečky Žitava, do ktorej ústí Čerešňový potok, Stránka či Jarky. Zo sídiel leží hlbšie v predhorí iba Zlatno, na okraji potom Velčice a Žikava na juhovýchode a Súlovce na západnom okraji.[2]
Chránené územia
Západná a stredná časť Zlatnianskeho predhoria patrí do Chránenej krajinnej oblasti Ponitrie, východná časť je z nej vyňatá. Osobitne chráneným územím je v južnej časti ležiaci chránený areál Topoľčianska zubria zvernica.[2]
Turizmus
Turisticky atraktívne lokality sú najmä Topoľčianska zubria zvernica v juhovýchodnej časti a ruiny Čierneho hradu v blízkosti obce Zlatno. Oblasťou vedie niekoľko značených turistických trás, smerujúcich do vyšších častí pohoria.
Turistické trasy
- po
červeno značenej Ponitrianskej magistrále z Kostolian pod Tribečom cez Veľký Tribeč a Zlatno na Hrušovský hrad - po
modro značenom chodníku zo Zlatna do sedla Rakyta - po
žltej trase zo Zlatna na Čierny hrad[2]
Referencie
- KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.
- mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-05-03]. Dostupné online.