Tour de France

	Tour de France
Ročník	107. (2020)
Krajina	Francúzsko a susedné krajiny
Termín	Z pôvodne plánovaného termínu (jún/júl 2020) odložené na 29. august - 20. september 2020
Typ	Etapové preteky (Grand tour)
Organizátor	Amaury Sport Organisation
Riaditeľ preteku	Christian Prudhomme
Vzdialenosť	3 360 km (2015)
História
Prvý ročník	1903
Etapy	21
Prvý víťaz	Maurice Garin (FRA)
Najviac víťazstiev	5: Jacques Anquetil (FRA); Eddy Merckx (BEL); Bernard Hinault (FRA); Miguel Indurain (ESP)
Posledný víťaz	Tadej Pogačar (Slovinsko)

Tour de France (doslova: Okružná jazda po Francúzsku) sú etapové preteky profesionálnych cyklistov, trvajúci asi tri týždne v júli, v roku 2020 sa uskutočnili v septembri kvôli pandémii Covid 19. Uskutočňuje sa každoročne už od roku 1903 vo Francúzsku, výnimkou bola prvá svetová vojna a druhá svetová vojna. Dnes je jednou z najdôležitejších športových udalostí roka. V hodnotení cyklistických pretekov ProTour podľa Medzinárodnej cyklistickej únie (UCI) sú ako jediné cyklistické preteky zaradené do najvyššej kategórie A.

História a opis

Preteky boli založené ako propagačné preteky novín L'Auto (predchodca dnešných l'Equipe) ich vydavateľom Henrim Desgrangom. Mal byť konkurenciou pre preteky Paríž-Brest a späť sponzorované Le Petit Journal a preteky Bordeaux-Paríž sponzorované novinami Le Vélo. Najprv to boli takmer nepretržité vytrvalostné preteky. Jazdci spali okolo ciest a mali zakázané prijímať cudziu pomoc. V súčasnosti sú Tour de France etapové preteky rozdelené do mnohých etáp, pričom každá z nich trvá jeden deň. Po cestách sa pohybuje aj niekoľko sprievodných vozidiel (automobily a motocykle) poskytujúcich informácie, jedlo, pitie a prístup k mechanikom. Niektoré z vozidiel sú „neutrálne“, slúžia pre všetkých jazdcov, a niektoré sú tímové.

Väčšina etáp vedie cez Francúzsko, ale je bežné, že niektoré etapy zavítajú aj do okolitých štátov, napríklad do Talianska, Španielska, Švajčiarska, Belgicka, Luxemburska a Nemecka, ale aj do nesusediacich krajín, napríklad do Írska, Spojeného kráľovstva alebo Holandska. Tri týždne trvajúce preteky zvyčajne zahŕňajú dva dni voľna, ktoré sa často využívajú na presun medzi etapami.

V posledných rokoch predchádza prvej etape krátka časovka jednotlivcov (1 – 15 km) nazývaná Prológ. Tradičným cieľom je parížska ulica Champs–Elysées (Elyzejské polia). Medzitým sa konajú rôzne etapy, napríklad horské etapy, časovky jednotlivcov a časovky tímov. Ostatné etapy vedú rovinatým terénom. Vzhľadom na rozmanitosť pretekov, vyhrávajú jednotlivé etapy často šprintéri, ale celkovým víťazom je obvykle "kráľ" hôr a časoviek.

Champs–Elysées, 2004

Medzi ďalšie dôležité etapové preteky patrí Giro d´Italia (Okružná jazda po Taliansku) a Vuelta a España (Okružná jazda po Španielsku).

Dopingové škandály

Počas rokov dobré meno Tour de France pokazili mnohé dopingové škandály.

13. júla 1967 zomrel pri výjazde na Mont Ventoux britský cyklista Tom Simpson. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

8. júla 1998 vypukol veľký škandál, keď francúzska colnica zatkla Willyho Woeta, doktora cyklistického tímu Festina, ktorého hlavným jazdcom bol Richard Virenque, za držbu nelegálneho množstva liekov na predpis a narkotík, vrátane erytropoetínu (EPO), rastových hormónov, testosterónov a amfetamínu. Neskôr odkryl mnoho praktík používaných v cyklistike vo svojej knihe Massacre a la Chaîne (Pásový masaker). Richard Virenque odmietol podozrenie z dopingu a dodal, že ak dopoval, nerobil tak vedome.

23. júla 1998 našla francúzska polícia pri domovej prehliadke dôležité množstvo dopingových produktov v hoteli a automobiloch stajne TVM. V roku 2000 boli Richard Virenque a vedenie stajne Festina vypočúvaní.

Celkový víťaz z roku 2006 Floyd Landis bol po 17. etape pozitívne testovaný. V jeho krvi bolo objavené zvýšené množstvo testosterónu. Prípad doteraz nebol doriešený, preto je Landis stále označovaný za víťaza Tour de France 2006.

Rok 2007:

Po 11. etape bol pozitívne testovaný taliansky cyklista Cristian Moreni. V jeho krvi bolo zvýšené množstvo testosterónu. Následné celý tím Cofidis, za ktorý Moreni pretekal z Tour de France odstúpil.
Po víťazstve v 13. etape (časovke jednotlivcov) mal pozitívny dopingový test Kazach Alexandre Vinokourov. V jeho krvi boli objavené dva druhy červených krviniek, čo znamená krvný doping. Vinokourov je podozrievaný, že pred pretekmi prijal okysličenú krv od darcu s rovnakou krvnou skupinou. Celý tím Astana, za ktorý Vinokourov pretekal odstúpil z pretekov.
Po 16. etape holandský tím Rabobank vylúčil z tímu aj z pretekov dovtedy vedúceho dánskeho pretekára Michaela Rasmussena pre vyhýbanie sa dopingovým testom, ktorého sa dopustil tým, že nesprávne uvádzal miesto svojho tréningového pobytu. Za predchádzajúcich 18 mesiacov sa takto vyhol štyrom antidopingovým mimosúťažným testom, pričom už za tri vynechané antidopingové skúšky mal byť potrestaný dvojročným dištancom. Po odstúpení Rasmussena z pretekov v 17. etape nemal žiadny pretekár oblečený žltý dres vedúceho pretekára.
Španielskemu cyklistovi Ibanovi Mayovi bolo pri antidopingovej skúške, ktorej sa podrobil vo voľný deň 24. júla, dokázané používanie erytropoetínu (EPO).
Na základe šetrenia USADA (Anti-dopingová Agentúra Spojených Štátov) bol v roku 2012 dodatočne diskvalifikovaný Levi Leipheimer (všetky preteky od 1.6.1999-30.7.2006 a 7.7- 29.7.2007).

Úmrtia na TdF

11. júla 1935 Španiel Francisco Cepeda nezvládol prudký zjazd v etape z Col de Galiber a polámal si väzy. O tri dni na to zomrel v nemocnici v Grenoble.

13. júla 1967 Krátko pred cieľom etapy, ktorá sa končila 20 km dlhým stúpaním na Mont Ventoux skolaboval britský cyklista Tom Simpson. Aj napriek poskytnutiu prvej pomoci a okamžitom prevoze do nemocnice sa ho nepodarilo lekárom zachrániť. Pitva preukázala nadmerné požívanie amfetamínu.

18. júla 1995 Pri hromadnom páde v zjazde z Col de Aspet Talian Fabio Casartelli narazil hlavou do betónového obrubníka. Vážnym poraneniam krku a lebky na mieste podľahol.

Tričká

Preteky sú spojené s niekoľkými súťažami, ku ktorým je obyčajne pridružené farebné tričko. Aktuálny držiteľ ocenenia je oprávnený nosiť počas jazdy príslušné tričko.

Žlté tričko (maillot jaune) nosí vedúci jazdec celých pretekov a cení sa zo všetkých najviac. Po skončení pretekov je vedúci jazdec vyhlásený za celkového víťaza. Ocenenie získava jazdec, ktorý má najmenší súčet všetkých časov jednotlivých etáp.

Zelené tričko (maillot vert) je udeľované za šprintérske body. Na konci každej etapy sa tieto body udelia jazdcom, ktorí skončia prví, druhí atď. Počet bodov závisí od typu etapy – veľa bodov za rovinaté etapy, menej už za horské etapy a najmenej za časovky. V priebehu etapy možno získať nejaké body aj za najrýchlejší prejazd určitými kontrolnými miestami, obvykle sú dve v etape. Na týchto kontrolných miestach (rovnako ako v cieli) možno získať aj sekundy navyše pre žlté tričko, ale je ich tak málo, že výraznejšie nezasiahnu do celkového poradia. Napriek tomu hrajú úlohu v prvom týždni pretekov pred horskými etapami, kedy je celkové poradie veľmi vyrovnané. Najviac zelených dresov má Peter Sagan (7).

Bodkované tričko (maillot à pois) je určené pre kráľa hôr. Na vrchole každého výjazdu sú najrýchlejším jazdcom rozdeľované body. Výjazdy sa delia na kategórie od 1 (najnáročnejšia) do 4 (najľahšia) podľa náročnosti (strmosti). Existuje aj piata kategória (Mimo kategórie – Hors categorie), ktorá je ešte náročnejšia. V roku 2004 bol systém hodnotenia zmenený, za prvé miesto vo výjazde 1. – 4. kategórie sa udeľujú 3 body, zatiaľ čo za víťazstvo vo výjazdoch kategórie Hors je udelených 20 bodov. Body za víťazstvo v 1. – 4. kategórii sú udelené prvým trom jazdcom, kým v kategórii Hors prvým desiatim jazdcom. Umiestnenie v prvej trojke v poslednom výjazde každého dňa je navyše ohodnotené dvojnásobným počtom bodov. O vrchárske víťazstvo sa bojuje od roku 1933, bodkované tričko bolo po prvý raz predstavené v roku 1975. Farby zvolil sponzor Poulain Chocolate. Historicky najúspešnejším jazdcom je Richard Virenque, ktorý triumfoval sedem raz – v roku 1994, 1995, 1996, 1997, 1999, 2003 a 2004.

Ďalšou súťažou je súťaž o biele tričko, ktorý je obdobou žltého trička, je však určené jazdcom, ktorí 1. januára v roku, v ktorom prebiehajú preteky, nedovŕšili 25 rokov. Posledná súťaž je súťaž o najbojovnejšieho jazdca.

Každý deň sa zíde skupina rozhodcov, ktorá udeľuje body pretekárom, ktorí sa pokúsili o únik či iný podobný útok. Jazdec s najväčším počtom bodov získava biele štartovné číslo na červenom pozadí (namiesto čierneho čísla na bielom pozadí).

Poslednou súťažou je súťaž družstiev. Po každej etape sa každému tímu pridáva čas troch najrýchlejších jazdcov. V súčasnosti má Tour de France 21 tímov s 8 pretekármi, každé družstvo je sponzorované jednou či viacerými spoločnosťami.

Druhy etáp

Bežná etapa

Pelotón počas jednej z etáp Tour de France

V bežných etapách štartujú všetci jazdci naraz. Cyklistom je povolený kontakt, môžu jazdiť v zákryte (v háku). Jazda vo veternom tieni je rozhodujúca pre taktiku: osamelý jazdec má len malú šancu dohnať skupiny cyklistov, ktorí sa môžu striedať v namáhavej pozícii na čele skupiny. Väčšina jazdcov tvorí najväčšiu skupinu, pelotón, s útočiacimi skupinami na čele a odpadajúcimi skupinami na chvoste. V horských etapách býva pelotón rozdrobený, v rovinatých etapách jazdí pohromade.

Ak dorazí do cieľa viac jazdcov naraz, nezrýchľujú preto, aby si zlepšili svoj čas o pár sekúnd. Existuje totiž pravidlo, že keď jeden pretekár dorazí do cieľa so stratou menšou než jedna sekunda, pripíše sa mu rovnaký čas, ako jazdcovi pred ním. Toto platí postupne aj pre ďalších jazdcov, preto keď pelotón dorazí do cieľa pohromade, všetkým jazdcom sa pripíše rovnaký čas ako víťazovi, napriek tomu, že prejazd pelotónu cez cieľovú pásku trvá desiatky sekúnd, niekedy aj minúty. Na čele sa odohrávajú šprintérske súboje, ale nie kvôli zlepšeniu času, ale kvôli triumfu v etape a kvôli bodom na zisk zeleného trička pre najlepšieho šprintéra. Po prvej dvadsiatke jazdcov, kedy sa už nerozdeľujú šprintérske body, jazdci nesúťažia o konečné poradie. Týmto nepísaným pravidlom sa predchádza nebezpečným hromadným šprintom. Uprostred niektorých etáp alebo na ich koncoch je možné získať časový bonus, ale to platí len pre prvých troch jazdcov, ktorí dosiahnu určité kontrolné miesto. Tento bonus je maximálne 20 sekúnd.

Existuje aj pravidlo, že keď jazdec spadne menej než tri kilometre pred cieľom etapy, čo sa signalizuje červenou trojuholníkovou zástavkou nad traťou, potom sa mu pripisuje rovnaký čas ako je čas dojazdu skupiny, ktorej členom bol v čase, keď spadol. Toto pravidlo zamedzuje tomu, aby boli šprintéri potrestaní za nehodu, ktorá nereflektuje ich skutočný celkový výkon na trati. Tento šprintér síce nevyhrá etapu, ale nie je penalizovaný v celkovom poradí.

Časovka jednotlivcov

Časovku jednotlivcov jazdia cyklisti samostatne. Jazdci štartujú v intervale dvoch minút, v obrátenom poradí v celkovej klasifikácii. Najvyššie postavení jazdci, štartujúci nakoniec, vyrážajú na trať v intervaloch troch minút. Toto pravidlo však neplatí vždy. Tour v roku 2004 ponúkla časovku (dlhú asi 15 km) s cieľom na vrchole legendárnej L’Alpe-d’Huez, v ktorej jazdci štartovali v rozmedzí jednej minúty, tí najlepší v rozmedzí dvoch minút.

Pretože je časovka jednotlivcov skúškou individuálnych schopností, jazdci sa v priebehu etapy nemôžu dohovárať. Ak jazdec dobehne pretekára idúceho pred ním, čo sa vďaka rôznym schopnostiam cyklistov často stáva, nesmú jazdiť títo pretekári ako skupina. Predovšetkým nesmú jazdiť v zákryte.

V priebehu Tour de France sa obvykle uskutočňuje najmenej jedna časovka jednotlivcov, ale časovky môžu byť aj 2, 3, či 4. Pred prvou etapou sa jazdí krátka časovka, nazývaná prológ, ktorá rozhoduje o tom, kto bude mať v prvej etape žlté tričko a zamedzuje tomu, aby boli jazdci umiestnení v celkovej klasifikácii s rovnakými časmi (v prvom týždni zaznamená mnoho jazdcov rovnaký čas vďaka pravidlu, o ktorom je zmienka vyššie). Nasleduje rovinatá časovka, horská časovka a pred koncom pretekov ďalšia rovinatá časovka.

Tradične je posledná časovka predposlednou etapou, ktorá rozhoduje o víťazovi ešte pred štartom poslednej etapy, ktorá sa už nejazdí súťažne. Pri niektorých príležitostiach však organizátori pretekov zmenili poslednú etapu s dojazdom v Paríži na časovku. Poslednými pretekmi, kedy sa toto stalo, bola Tour v roku 1989, povestná najtesnejším víťazstvom Grega LeMonda pred Laurentom Fignonom. Fignon šiel do poslednej etapy ako vedúci jazdec s náskokom 50 s, ale nakoniec bol porazený o osem sekúnd po skvelom časovkárskom výkone LeMonda.

Časovka tímov

Pomerne často, avšak nie vždy, sa počas Tour de France jazdí aj časovka tímov. Je podobná časovke jednotlivcov, ale celý tím jazdí pohromade. Tím jazdí ako skupina, jazdci sa striedajú na čele, ale nemôžu spolupracovať s ostatnými tímami. Každému členovi tímu je pripočítaný konečný čas štvrtého (do r. 2017 piateho) jazdca osemčlenného (do r. 2017 deväťčlenného) tímu. Ak sa však odtrhne jazdec od skupiny a dôjde na šiestej či nižšej pozícii oddelene od tejto skupiny, je mu pripočítaný horší čas, než aký skutočne dosiahol. Preto ak vodca skupiny dostane defekt alebo spadne, tím musí obetovať svoj čas v prospech času svojho lídra.

Slávne etapy

Posledná etapa končí na bulvári Champs-Elysées, ktorý je pre svoje dlažobné kamene pre jazdcov veľmi nepríjemný. Táto etapa sa väčšinou nejazdí v súťažnom duchu, pretože o víťazovi je už spravidla rozhodnuté. Napriek tomu sa v minulosti objavili výnimky. V roku 1987, kedy Stephen Roche viedol po poslednej časovke o 40 s pred Pedrom Delgadom, sa Delgado v poslednej etape odtrhol od pelotónu a pokúsil sa na poslednú chvíľu strhnúť víťazstvo na svoju stranu. Roche Delgada ho však dohonil a obaja dojazdili v hlavnom pelotóne.

V ostatných rokoch organizátori experimentovali s presunutím poslednej časovky jednotlivcov do poslednej etapy namiesto etapy predposlednej. Najznámejšou sa týmto stala Tour v roku 1989, kedy Greg LeMond prevzal žlté tričko v poslednej časovkárskej etape pred Laurentom Fignonom a zvíťazil o osem sekúnd. Je pravdepodobné, že táto úprava sa bude v budúcnosti opakovať.

Známou je etapa s cieľom na L’Alpe-d’Huez. V roku 2004 sa organizátori rozhodli uskutočniť ďalší experiment a usporiadali časovku jednotlivcov s cieľom na L’Alpe-d’Huez. Táto zmena však pretekármi nebola prijatá príliš dobre a pravdepodobne sa už nebude opakovať.

Hostiteľstvo začiatku alebo konca etapy prináša dotyčnému mestu prestíž a veľa publicity. Kým kedysi začínala každá etapa na mieste, kde predchádzajúca etapa končila, a preteky boli preto kontinuálne, teraz začínajú etapy o niekoľko kilometrov ďalej. Tým je zaistené, že si svoj kúsok slávy užije viac miest. Niekedy sa začiatok etapy posunie o obrovskú vzdialenosť a na presun jazdcov je potrebný jeden deň voľna.

Veľmi prestížne je hostiť prológ a začiatok prvej etapy. Keďže je prológ príliš krátky na prejazd medzi dvomi mestami, odohráva sa prológ a začiatok prvej etapy v rovnakom meste. Tour de France sa striedavo otvára vnútri a mimo Francúzska, často sa začiatočné etapy jazdia v okolitých štátoch.

Bodovacie súťaže

Šprintérske bodovanie

V roku 2015 sa zmenil bodovací systém[1]

	1.	2.	3.	4.	5.	6.	7.	8.	9.	10.	11.	12.	13.	14.	15.
Rovinatá	50	30	20	18	16	14	12	10	8	7	6	5	4	3	2
Kopcovitá	30	25	22	19	17	15	13	11	9	7	6	5	4	3	2
Horská	20	17	15	13	11	10	9	8	7	6	5	4	3	2	1
Individuálna časovka	20	17	15	13	11	10	9	8	7	6	5	4	3	2	1
Rýchlostná prémia	20	17	15	13	11	10	9	8	7	6	5	4	3	2	1

Vrchárske bodovanie

Rozdelenie bodov je nasledovné:[2]

	1.	2.	3.	4.	5.	6.	7.	8.	9.	10.
Kategórie Hors	25	20	16	14	12	10	8	6	4	2
Prvej Kategórie	10	8	6	4	2	1
Druhej Kategórie	5	3	2	1
Tretej Kategórie	2	1
Štvrtej Kategórie	1

Rozdelený počet bodov je dvojnásobný ak je to zároveň cieľom etapy. Platí od kategórie 2 a viac.

Zoznam celkových víťazov

T our	Rok	Víťaz	Národnosť		Národnosť		Národnosť		Národnosť
108	2021	-	-	-	-	-	-	-	-
107	2020	Tadej Pogacar	Slovinsko	Sam Bennett	Írsko	Tadej Pogacar	Slovinsko	Tadej Pogacar	Slovinsko
106	2019	Egan Bernal	Kolumbia	Peter Sagan	Slovensko	Romain Bardet	Francúzsko	Egan Bernal	Kolumbia
105	2018	Geraint Thomas	Spojené kráľovstvo	Peter Sagan	Slovensko	Julian Alaphilippe	Francúzsko	Pierre Latour	Francúzsko
104	2017	Chris Froome	Spojené kráľovstvo	Michael Matthews	Austrália	Warren Barguil	Francúzsko	Simon Yates	Spojené kráľovstvo
103	2016	Chris Froome	Spojené kráľovstvo	Peter Sagan	Slovensko	Rafał Majka	Poľsko	Adam Yates	Spojené kráľovstvo
102	2015	Chris Froome	Spojené kráľovstvo	Peter Sagan	Slovensko	Chris Froome	Spojené kráľovstvo	Nairo Quintana	Kolumbia
101	2014	Vincenzo Nibali	Taliansko	Peter Sagan	Slovensko	Rafał Majka	Poľsko	Thibaut Pinot	Francúzsko
100	2013	Chris Froome	Spojené kráľovstvo	Peter Sagan	Slovensko	Nairo Quintana	Kolumbia	Nairo Quintana	Kolumbia
99	2012	Bradley Wiggins	Spojené kráľovstvo	Peter Sagan	Slovensko	Thomas Voeckler	Francúzsko	Tejay van Garderen	USA
98	2011	Cadel Evans	Austrália	Mark Cavendish	Spojené kráľovstvo	Samuel Sánchez	Španielsko	Pierre Rolland	Francúzsko
97	2010	Andy Schleck*	Luxembursko	Alessandro Petacchi	Taliansko	Anthony Charteau	Francúzsko	Andy Schleck	Luxembursko
96	2009	Alberto Contador	Španielsko	Thor Hushovd	Nórsko	bez víťaza***		Andy Schleck	Luxembursko
95	2008	Carlos Sastre	Španielsko	Óscar Freire	Španielsko	bez víťaza****		Andy Schleck	Luxembursko
94	2007	Alberto Contador	Španielsko	Tom Boonen	Belgicko	Mauricio Soler	Kolumbia	Alberto Contador	Španielsko
93	2006	Óscar Pereiro	Španielsko	Robbie McEwen	Austrália	Michael Rasmussen	Dánsko	Damiano Cunego	Taliansko
92	2005	Mucooo*		Thor Hushovd	Nórsko	Michael Rasmussen	Dánsko	Yaroslav Popovych	Ukrajina
91	2004	bez víťaza**		Robbie McEwen	Austrália	Richard Virenque	Francúzsko	Vladimir Karpets	Rusko
90	2003	bez víťaza**		Baden Cooke	Austrália	Richard Virenque	Francúzsko	Denis Menchov	Rusko
89	2002	bez víťaza**		Robbie McEwen	Austrália	Laurent Jalabert	Francúzsko	Ivan Basso	Taliansko
88	2001	bez víťaza**		Erik Zabel	Nemecko	Laurent Jalabert	Francúzsko	Óscar Sevilla	Španielsko
87	2000	bez víťaza**		Erik Zabel	Nemecko	Santiago Botero	Kolumbia	Francisco Mancebo	Španielsko
86	1999	bez víťaza**		Erik Zabel	Nemecko	Richard Virenque	Francúzsko	Benoît Salmon	Francúzsko
85	1998	Marco Pantani	Taliansko	Erik Zabel	Nemecko	Christophe Rinero	Francúzsko	Jan Ulrich	Nemecko
84	1997	Jan Ullrich	Nemecko	Erik Zabel	Nemecko	Richard Virenque	Francúzsko	Jan Ulrich	Nemecko
83	1996	Bjarne Riis	Dánsko	Erik Zabel	Nemecko	Richard Virenque	Francúzsko	Jan Ulrich	Nemecko
82	1995	Miguel Indurain	Španielsko	Laurent Jalabert	Francúzsko	Richard Virenque	Francúzsko	Marco Pantani	Taliansko
81	1994	Miguel Indurain	Španielsko	Djamolidine Abdoujaparov	Uzbekistan	Richard Virenque	Francúzsko	Marco Pantani	Taliansko
80	1993	Miguel Indurain	Španielsko	Djamolidine Abdoujaparov	Uzbekistan	Tony Rominger	Švajčiarsko	Antonio Martín Velasco	Španielsko
79	1992	Miguel Indurain	Španielsko	Laurent Jalabert	Francúzsko	Claudio Chiappucci	Taliansko	Eddy Bouwmans	Holandsko
78	1991	Miguel Indurain	Španielsko	Djamolidine Abdoujaparov	ZSSR	Claudio Chiappucci	Taliansko	Álvaro Mejía	Kolumbia
77	1990	Greg LeMond	USA	Olaf Ludwig	NDR	Thierry Claveyrolat	Francúzsko	Gilles Delion	Francúzsko
76	1989	Greg LeMond	USA	Sean Kelly	Írsko	Gert-Jan Theunisse	Holandsko	Fabrice Philipot	Francúzsko
75	1988	Pedro Delgado	Španielsko	Eddy Planckaert	Belgicko	Steven Rooks	Holandsko	Erik Breukink	Holandsko
74	1987	Stephen Roche	Írsko	Jean-Paul van Poppel	Holandsko	Luis Herrera	Kolumbia	Raúl Alcalá	Mexiko
73	1986	Greg LeMond	USA	Eric Vanderaerden	Belgicko	Bernard Hinault	Francúzsko	Andrew Hampsten	USA
72	1985	Bernard Hinault	Francúzsko	Sean Kelly	Írsko	Luis Herrera	Kolumbia	Fabio Parra	Kolumbia
71	1984	Laurent Fignon	Francúzsko	Frank Hoste	Belgicko	Robert Millar	Spojené kráľovstvo	Greg LeMond	USA
70	1983	Laurent Fignon	Francúzsko	Sean Kelly	Írsko	Lucien Van Impe	Belgicko	Laurent Fignon	Francúzsko
69	1982	Bernard Hinault	Francúzsko	Sean Kelly	Írsko	Bernard Vallet	Francúzsko	Phil Anderson	Austrália
68	1981	Bernard Hinault	Francúzsko	Freddy Maertens	Belgicko	Lucien Van Impe	Belgicko	Peter Winnen	Holandsko
67	1980	Joop Zoetemelk	Holandsko	Rudy Pevenage	Belgicko	Raymond Martin	Francúzsko	Johan Van der Velde	Holandsko
66	1979	Bernard Hinault	Francúzsko	Bernard Hinault	Francúzsko	Giovanni Battaglin	Taliansko	Jean-Rene Bernaudeau	Francúzsko
65	1978	Bernard Hinault	Francúzsko	Freddy Maertens	Belgicko	Mariano Martínez	Francúzsko	Henk Lubberding	Holandsko
64	1977	Bernard Thévenet	Francúzsko	Jacques Esclassan	Francúzsko	Lucien Van Impe	Belgicko	Dietrich Thurau	Nemecko
63	1976	Lucien Van Impe	Belgicko	Freddy Maertens	Belgicko	Giancarlo Bellini	Taliansko	Enrique Martinez-Heredia	Španielsko
62	1975	Bernard Thévenet	Francúzsko	Rik Van Linden	Belgicko	Lucien Van Impe	Belgicko	Francesco Moser	Taliansko
61	1974	Eddy Merckx	Belgicko	Patrick Sercu	Belgicko	Domingo Perurena	Španielsko	-
60	1973	Luis Ocana	Španielsko	Herman Van Springel	Belgicko	Pedro Torres	Španielsko	-
59	1972	Eddy Merckx	Belgicko	Eddy Merckx	Belgicko	Lucien Van Impe	Belgicko	-
58	1971	Eddy Merckx	Belgicko	Eddy Merckx	Belgicko	Lucien Van Impe	Belgicko	-
57	1970	Eddy Merckx	Belgicko	Walter Godefroot	Belgicko	Eddy Merckx	Belgicko	-
56	1969	Eddy Merckx	Belgicko	Eddy Merckx	Belgicko	Eddy Merckx	Belgicko	-
55	1968	Jan Janssen	Holandsko	Franco Bitossi	Taliansko	Aurelio Gonzalez	Španielsko	-
54	1967	Roger Pingeon	Francúzsko	Jan Janssen	Holandsko	Julio Jimenez	Španielsko	-
53	1966	Lucien Aimar	Francúzsko	Willy Planckaert	Belgicko	Julio Jimenez	Španielsko	-
52	1965	Felice Gimondi	Taliansko	Jan Janssen	Holandsko	Julio Jimenez	Španielsko	-
51	1964	Jacques Anquetil	Francúzsko	Jan Janssen	Holandsko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
50	1963	Jacques Anquetil	Francúzsko	Rik Van Looy	Belgicko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
49	1962	Jacques Anquetil	Francúzsko	Rudi Altig	Nemecko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
48	1961	Jacques Anquetil	Francúzsko	André Darrigade	Francúzsko	Imerio Massignan	Taliansko	-
47	1960	Gastone Nencini	Taliansko	Jean Graczyk	Francúzsko	Imerio Massignan	Taliansko	-
46	1959	Federico Bahamontes	Španielsko	André Darrigade	Francúzsko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
45	1958	Charly Gaul	Luxembursko	Jean Graczyk	Francúzsko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
44	1957	Jacques Anquetil	Francúzsko	Jean Forestier	Francúzsko	Gastone Nencini	Taliansko	-
43	1956	Roger Walkowiak	Francúzsko	Stan Ockers	Belgicko	Charly Gaul	Luxembursko	-
42	1955	Louison Bobet	Francúzsko	Stan Ockers	Belgicko	Charly Gaul	Španielsko	-
41	1954	Louison Bobet	Francúzsko	Ferdi Kübler	Švajčiarsko	Federico Bahamontes	Španielsko	-
40	1953	Louison Bobet	Francúzsko	Fritz Schär	Švajčiarsko	Jesús Loroño	Španielsko	-
39	1952	Fausto Coppi	Taliansko	-		Fausto Coppi	Taliansko	-
38	1951	Hugo Koblet	Švajčiarsko	-		Raphaêl Géminiani	Francúzsko	-
37	1950	Ferdinand Kubler	Švajčiarsko	-		Louison Bobet	Francúzsko	-
36	1949	Fausto Coppi	Taliansko	-		Fausto Coppi	Taliansko	-
35	1948	Gino Bartali	Taliansko	-		Gino Bartali	Taliansko	-
34	1947	Jean Robic	Francúzsko	-		Pierre Brambilla	Francúzsko	-
neuskutočnili sa kvôli 2. svetovej vojne
33	1939	Sylvere Maes	Belgicko	-		Sylvere Maes	Belgicko	-
32	1938	Gino Bartali	Taliansko	-		Gino Bartali	Taliansko	-
31	1937	Roger Lapébie	Francúzsko	-		Félicien Vervaecke	Belgicko	-
30	1936	Sylvere Maes	Belgicko	-		Julian Berrendero	Španielsko	-
29	1935	Romain Maes	Belgicko	-		Félicien Vervaecke	Belgicko	-
28	1934	Antonin Magne	Francúzsko	-		René Vietto	Francúzsko	-
27	1933	Georges Speicher	Francúzsko	-		Vicente Trueba	Španielsko	-
26	1932	André Leducq	Francúzsko	-		Vicente Trueba	Španielsko	-
25	1931	Antonin Magne	Francúzsko	-		Joseph Demuysere	Belgicko	-
24	1930	André Leducq	Francúzsko	-		Benoît Fauré	Francúzsko	-
23	1929	Maurice de Waele	Belgicko	-		Victor Fontan	Francúzsko	-
22	1928	Nicolas Frantz	Luxembursko	-		Victor Fontan	Francúzsko	-
21	1927	Nicolas Frantz	Luxembursko	-		Giovanni-Michele Gordini	Taliansko	-
20	1926	Lucien Buysse	Belgicko	-		Lucien Buysse	Belgicko	-
19	1925	Ottavio Bottecchia	Taliansko	-		Ottavio Bottecchia	Taliansko	-
18	1924	Ottavio Bottecchia	Taliansko	-		Ottavio Bottecchia	Taliansko	-
17	1923	Henri Pélissier	Francúzsko	-		Henri Pélissier	Francúzsko	-
16	1922	Firmin Lambot	Belgicko	-		Jean Alavoine	Francúzsko	-
15	1921	Léon Scieur	Belgicko	-		Hector Heusghem	Belgicko	-
14	1920	Philippe Thys	Belgicko	-		Firmin Lambot	Belgicko	-
13	1919	Firmin Lambot	Belgicko	-		Honoré Barthélemy	Francúzsko	-
neuskutočnili sa kvôli 1. svetovej vojne
12	1914	Philippe Thys	Belgicko	-		Firmin Lambot	Belgicko	-
11	1913	Philippe Thys	Belgicko	-		Philippe Thys	Belgicko	-
10	1912	Odile Defraye	Belgicko	-		Odiel Defraeye	Belgicko	-
09	1911	Gustave Garrigou	Francúzsko	-		Paul Duboc	Francúzsko	-
08	1910	Octave Lapize	Francúzsko	-		Octave Lapize	Francúzsko	-
07	1909	François Faber	Luxembursko	-		François Faber	Luxembursko	-
06	1908	Lucien Petit-Breton	Francúzsko	-		Gustave Garrigou	Francúzsko	-
05	1907	Lucien Petit-Breton	Francúzsko	-		Emile Georget	Francúzsko	-
04	1906	René Pottier	Francúzsko	-		René Pottier	Francúzsko	-
03	1905	Louis Trousselier	Francúzsko	-		René Pottier	Francúzsko	-
02	1904	Henri Cornet	Francúzsko	-		-	-	-
01	1903	Maurice Garin	Francúzsko	-		-	-	-

* dodatočne po odobratí víťazstva Floydovi Landisovi (2006) a Albertovi Contadorovi (2010) za doping
** víťaz Lance Armstrong (USA) bol zbavený titulov pre užívanie dopingových látok

*** Franco Pellizotti bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok

**** Bernhard Kohl bol zbavený víťazstva pre užívanie dopingových látok

Rekordy

Lance Armstrong na Tour de France, 2004

Štyria jazdci vyhrali Tour päťkrát:

Jacques Anquetil (Francúzsko) v rokoch 1957, 1961, 1962, 1963 a 1964;
Eddy Merckx (Belgicko) v rokoch 1969, 1970, 1971, 1972 a 1974;
Bernard Hinault (Francúzsko) v rokoch 1978, 1979, 1981, 1982 a 1985;
Miguel Indurain (Španielsko) v rokoch 1991, 1992, 1993, 1994 a 1995 (ako prvý vyhral päťkrát po sebe).

Lance Armstrong (USA) síce vyhral Tour de France sedemkrát (v rokoch 1999 – 2005), no tituly mu boli kvôli dopingu odobrané a ročníky tak zostali bez víťaza.

Čo sa týka národnosti, najviac pretekov vyhrali Francúzi (36 pretekov), nasledovaní Belgičanmi (18), Talianmi (10), jazdcami Španielska (8), Veľkej Británie (5), Luxemburska (4), USA (3), Švajčiarska a Holandska (2) a Írska, Dánska, Nemecka, Kolumbie a Austrálie (1).

Česi a Slováci na Tour

Tour de France sa doteraz zúčastnilo trinásť Čechov a Slovákov, pričom Ján Svorada vymenil v roku 1996 slovenské občianstvo za české. Ako prvý Slovák štartoval na pretekoch Milan Jurčo. Najúspešnejšími jazdcami sú Peter Sagan s ôsmimi účasťami, dvanástimi individuálnymi etapovými víťazstvami (2012 1., 3. a 6. etapa, 2013 7. etapa, 2016 2. 11. a 16. etapa, 2017 2. etapa, 2018 2., 5. a 13. etapa a 2019 5.etapa) a ziskom siedmich zelených dresov. Česi Ján Svorada s ôsmimi štartmi a tromi individuálnymi etapovými víťazstvami a Pavel Padrnos so šiestimi štartmi a tromi víťazstvami v tímovej časovke. V ročníku 2012 bolo Slovensko rekordne zastúpené bratmi Petrom a Martinom Velitsovcami a Petrom Saganom. Sagan vyhral 3 etapy a zelený dres pre víťaza bodovacej súťaže. V roku 2013 Peter Sagan obhájil víťazstvo v bodovacej súťaži o zelený dres a pridal jedno etapové víťazstvo. Aj v rokoch 2014 a 2015 získal zelený dres, ale bez vyhratej etapy.

1987 Květoslav Palov (103.), Milan Jurčo (nedokončil)
1988 Milan Jurčo (139., 3. miesto v časovke jednotlivcov)
1993 Ján Svorada (nedokončil)
1994 Ján Svorada (103., vyhral etapu)
1995 Ján Svorada (nedokončil)
1996 Ján Svorada (nedokončil)
1998 Ján Svorada (nedokončil, vyhral etapu)
1999 Ján Svorada (nedokončil), Pavel Padrnos (nedokončil)
2000 Pavel Padrnos (85.)
2001 Ján Svorada (129., vyhral etapu)
2002 Tomáš Konečný (65.), Pavel Padrnos (69.), Ján Svorada (131.)
2003 René Anderle (83.), Pavel Padrnos (102., vyhral tímovú časovku)
2004 Pavel Padrnos (79., vyhral tímovú časovku), Jan Hruška (117.)
2005 Pavel Padrnos (95., vyhral tímovú časovku)
2006 Pavel Padrnos (65.)
2008 Roman Kreuziger (13.), Peter Velits (57.)
2009 Roman Kreuziger (9.), Peter Velits (32.)
2010 Roman Kreuziger (9.)
2011 Roman Kreuziger (112.), Peter Velits (19.)
2012 Peter Sagan (42.) (vyhral tri etapy, získal zelené tričko ), Peter Velits (27.), Martin Velits (88.)
2013 Peter Sagan (82.) (vyhral jednu etapu, štyrikrát bol druhý, dvakrát tretí, obhájil zelené tričko z roku 2012), Peter Velits (25.), Roman Kreuziger (5.)
2014 Peter Sagan (60.) (štyri druhé a jedno tretie miesto v etapách, obhájil zelené tričko z rokov 2012 a 2013), Peter Velits (27.), Leopold König (7.), Jan Bárta (71.)
2015 Peter Sagan (46.) (5x 2. a 2x 3. miesto v etapách, opäť získal zelené tričko ), Roman Kreuziger (17.), Jan Bárta (25.), Leopold König (70.), Zdeněk Štybar (103.) (vyhral 6. etapu)
2016 Peter Sagan (získal 3 prvé, 2 druhé a 3 tretie miesta, ako aj zelené tričko ) rekord bodovacej súťaže 470 bodov.
2017 Peter Sagan (vyhral 3. etapu, no po kolízii s Cavendishom v závere 4. etapy bol diskvalifikovaný a v Tour nepokračoval)
2018 Peter Sagan (vyhral 3 etapy ,3 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 71. miesto -nový rekord bodovacej súťaže 477 bodov.
2019 Peter Sagan (vyhral 1 etapu ,1 druhé a 1 tretie miesto,), získal zelený dres a celkové 82. miesto

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tour de France

Referencie

Regulations of the race [online]. ASO/letour.fr, [cit. 2015-07-06]. Dostupné online.
Tour de France 2011 – Rules [online]. Letour.fr, [cit. 2012-02-23]. Dostupné online.

Externé odkazy

Francúzsky portál
Športový portál

Oficiálna stránka Tour de France
Slovenská stránka o Tour de France (neoficiálna)
Tour de France 2015, TdF v kocke
Tour de France 2016 – komplexný prehľad z cyklistických pretekov

This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.

[1] Regulations of the race [online]. ASO/letour.fr, [cit. 2015-07-06]. Dostupné online.

[2] Tour de France 2011 – Rules [online]. Letour.fr, [cit. 2012-02-23]. Dostupné online.