Doping

Doping je v športe pravidlami zakázané používanie farmakologických stimulačných látok či prostriedkov pred súťažou alebo počas nej.

Doping sa objavuje vo vrcholových športových súťažiach od antiky, známejší je od poslednej štvrtiny 20. storočia. Býva pravidelne príčinou množstva škandálov. Z dôvodu možnému dopingu sú vrcholoví športovci povinní ihneď po skončení súťaží odovzdávať vzorky moču na analýzu. Prípadný pozitívny výsledok testu vedie spravidla k diskvalifikácii športovca zo súťaže a k odobratiu medaily.

Medzi zakázané látky patria napr. anabolické steroidy; zoznam zakázaných látok sa časom stále rozširuje.

Termín doping (pôvodom z anglického slovesa to dope, «užívanie drog») sa vo všeobecnosti používa na označenie používania zakázaných látok alebo metód v športe. Odkedy Svetová antidopingová agentúra (WADA-SAA) v roku 2003 predstavila Svetový antidopingový kódex, nová edícia vyšla v roku 2009 a ďalšia v roku 2015, sa spomínaný termín rozšíril a využíva sa pri akomkoľvek porušení antidopingových predpisov uvedenom v tomto kódexe. 1. januára 2015 sa do platnosti uviedol Svetový kódex z roku 2015, ktorý sa značne odlišuje od pôvodných dvoch verzií.

Doping je definovaný ako porušenie jedného alebo viacerých antidopingových pravidiel uvedených v kódexe.[1]:

  1. Prítomnosť zakázanej látky, jej metabolitov alebo indikátorov v tele športovca.
  2. Používanie alebo pokus o použitie zakázanej látky.
  3. Odmietnutie poskytnúť vzorku bez udania dôvodu alebo nejakým spôsobom sa vyhýbať odobratiu vzorky.
  4. Byť nezastihnuteľný na vykonanie testov mimo súťaže, nedodanie potrebnej dokumentácie alebo zatajovanie svojej polohy (trikrát za sebou po dobu 18 mesiacov).
  5. Podvádzanie alebo akýkoľvek pokus o podvádzanie počas kontroly.
  6. Držanie zakázaných látok alebo vykonávanie zakázaných metód.
  7. Predaj alebo pokus o predaj zakázaných látok.
  8. Podanie alebo pokus o podanie zakázaných látok športovcovi alebo napomáhanie, podnecovanie, zúčastnenie, zatajovanie alebo akékoľvek podieľanie sa pri porušení alebo pokuse o porušenie antidopingového predpisu.
  9. Spolupáchateľstvo. (Kódex 2015)
  10. Zakázaná spolupráca. (Kódex 2015)

O prípadnom dopingu sa dá hovoriť, ak dôjde k porušeniu niektorého z vyššie uvedených priestupkov. Ak sa preukáže, že športovec alebo jeho realizačný tím spáchali niektorý z priestupkov, stále majú nárok na postúpenie prípadu pred disciplinárnu komisiu, kde môžu prípadne dokázať svoju nevinu, taktiež majú právo podať odvolanie.

História

Nie je isté, odkiaľ slovo doping pochádza, niektorí ho spájajú so starým anglickým výrazom „dope“, ktorý označoval niečo ako pastu alebo mazivo, hoci dnes sa používa na všeobecné označenie liekov. Encyclopædia Britannica ho pripisuje flámskemu výrazu „doop“, ktorý sa používa na označenie zmesi. Taktiež sa stretneme aj s názorom, že pochádza z juhoafrického výrazu „dope“, ktorý označoval alkoholický nápoj, ktorý sa podával kvôli správnemu prevedenie slávnostných tancov.

Užívanie zakázaných látok alebo iných podporných prostriedkov s cieľom zlepšiť výkon registrujeme, odkedy vzniklo samotné súťaženie. Je známe, že pretekári, ktorí sa zúčastnili olympijských hier starovekého Grécka medzi 8. až 4. storočím pred Kr., dodržiavali osobitú životosprávu a pili špeciálne nápoje, ktoré im dodávali silu. Grécki športovci boli v tom čase bohato oceňovaní za výhru (v súčasnosti by sa dalo hovoriť o pol milióne eur), preto niektorí z nich vyhľadávali aj zakázané látky, pretože chceli za každú cenu vyhrať. Na konci 19. storočia niektorí cyklisti často používali strychnín, kofeín a alkohol. Medzinárodná atletická federácia bola prvou organizáciou, ktorá v roku 1928 zakázala používanie dopingových látok. Väčšina medzinárodných športových federácií začala vykonávať dopingové kontroly od roku 1970. Tieto kontroly sa však míňali účinku, pretože nedokázali zaznamenať prítomnosť anabolických steroidov, ktoré používali mnohí športovci už od roku 1960.

V polovici 20. storočia sa používanie anabolických steroidov (syntetizovaných od roku 1930) stalo tak bežných, že sa užívali od školských líg až po olympijské hry. Doping sa najrýchlejšie rozšíril v cyklistike, v boxe a vo vzpieraní.

Na letných olympijských hrách v Ríme v roku 1960 zomrel dánsky pretekár, Knud Enemark, na užitie amfetamínov. V roku 1967 počas pretekov Tour de France zomrel anglický cyklista, Tom Simpson, na vyčerpanie a dehydratáciu v dôsledku užitia amfetamínov a alkoholu. Práve tieto dve tragické udalosti urýchlili zavedenie opatrení proti používaniu zakázaných látok v športe. V 90. rokoch bola v centre záujmu technológia, vďaka ktorej sa detegovali látky v tele. Keďže výroba zakázaných látok neustále napredovala, bolo čoraz ťažšie ich odhaliť. V dôsledku toho sa v roku 1999 založila Svetová antidopingová agentúra (anglicky World Anti-Doping Agency, odkiaľ pochádza skratka WADA), ktorá bojuje proti dopingu.

Použitie výrazu doping

V súčasnosti sa výraz doping používa najmä v športovom prostredí, nezávisle od jeho pôvodu. Používanie prísne obmedzených alebo zakázaných látok osobami, ktoré sa nevenujú športu (napríklad užívanie psychoaktívnych látok) patrí k problémom verejného zdravotníctva a antidopingové predpisy im nevenujú pozornosť. Na druhej strane by sme si nemali mýliť problém používania dopingových látok s problémom závislosti na liekoch, ktorý má odlišný pôvod a charakter. Používanie zakázaných látok alebo metód u zvierat (napríklad u dostihových koní) nie je zahrnuté v Svetovom antidopingovom kódexe a v prípade jazdeckého športu je používanie týchto látok jeho súčasťou.

Typy používaných látok

Existuje mnoho látok, ktoré športovci využívajú. Výber dopingovej látky závisí od farmakologického účinku, ktorý chce pretekár docieliť vzhľadom na praktizovaný šport. Takže pri športoch, kde je potrebná sila prevažuje používanie androgénnych anabolických steroidov. Pri vytrvalostných športoch sa často používa krvný doping v rôznych podobách. Pri športe, kde je nevyhnutná výbušnosť a agresivita sa využívajú stimulanty.

Jednou z najpoužívanejších dopingových látok je bezpochyby erytropoetín, známy ako EPO, glykoproteínový hormón. Využívajú sa aj iné látky ako napríklad propranolol, pemolín, amfetamíny, steroidy alebo testosterón.

Niekedy je náročné odhaliť nedovolené používanie látok, ak sú endogénne tvorené aj samotným organizmom. V takýchto prípadoch je nutné využiť veľmi sofistikované analytické postupy, aby sa preukázalo, že prítomnosť danej látky má exogénny pôvod (t. j. že bola prijatá dobrovoľne) a nie endogénne (t. j. že ju vyprodukoval samotný organizmus).

Medzi tri najťažšie vystopovateľné látky patria rastový hormón, nandrolón a erytropoetín, najmä kvôli ich pulzujúcemu vylučovaniu (prerušovane a v cirkadiánnom rytme, ktorý nie je konštantný a mení sa podľa hodín dňa). Je známe, že rastový hormón (somatotropín) sa vytvára v hypofýze, najmä v noci. Niektoré faktory dokážu zvýšiť jeho množstvo, napríklad arginín.

Na odhalenie nandrolónu (19-nortestosteron), ktorého hodnota je umelo stanovená na 2 ng/ml, sa využíva prítomnosť jeho dvoch hlavných metabolitov, 19-norandrostendión a 19-norandrostenediol.

Pri erytropoetíne je detekčná doba veľmi krátka (približne 18 až 40 hodín), čo z neho robí veľmi ťažko vystopovateľnú látku. Vždy sa vyskytnú patologické prípady, pri ktorých sa hodnoty látok v tele môžu meniť alebo dokonca prekročia umelo nastavené limity ako pri dopingu, bez toho, aby osoba skutočne úmyselne prijala zakázanú látku alebo spáchala trestný čin.

Externé odkazy

Referencie
  1. Svetový antidopingový kódex 2015 [online]. WADA, [cit. 2018-11-13]. Dostupné online. str. 15
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.