Marco Pantani

Kariéra Marca Pantaniho sa začala na tzv. „Baby Giro“, teda na pretekoch Giro d’Italia pre amatérskych cyklistov do 26 rokov. V roku 1990 sa v celkovom poradí umiestnil na 3. mieste, o rok neskôr bol na tomto podujatí druhý a v roku 1992 "Baby Giro" vyhral. V tom istom roku prechádza k profesionálom, podpisuje zmluvu so tímom Carrera. Už v roku 1994 sa umiestňuje tretí v celkovom poradí Tour de France (získal biele tričko pre najlepšieho pretekára do 25 rokov) a druhý na Giro d´Italia.

Smoliarsky bol pre Marca rok 1995. Na Giro d’Italia, prvé veľké preteky sezóny, ho jeho družstvo nenominovalo. Tour de France sa začala pre neho úspešne - vyhral dve horské etapy (desiatu v Alpách, ktorá končila na L’Alpe-d’Huez a štrnástu v Pyrenejách, končila v Guzet Neige). O dva dni neskôr, v etape zo Saint-Girons do Cauterets (v tejto etape zahynul taliansky cyklista Fabio Casartelli) mal Pantani krízu a do cieľa prišiel so stratou 13 minút a 21 sekúnd po víťazovi etapy Richardovi Virenqueovi. V celkovom poradí sa na Tour de France ’95 umiestnil na trinástom mieste.

Jediným úspechom Pantaniho v roku 1995 bolo tretie miesto na Svetovom šampionáte v cyklistike, ktorý sa konal v meste Duitama v Kolumbii. Na konci sezóny počas pretekov Milano-Turin Pantani v prudkom zjazde z kopca spadol - dôsledkom bola dvojitá zlomenina ľavej nohy. Liečenie trvalo takmer rok, počas ktorého s ním stajňa Carrera rozviazala pracovnú zmluvu.

V roku 1996 sa Marco Pantani zúčastnil iba na jedných pretekoch, ktorými boli na konci sezóny Tour de Pologne.

V roku 1997 prechádza Marco do tímu Mercatone Uno. Úvod sezóny mu vychádza dobre - už v marci sa umiestňuje na čelných priečkach v dvoch menších pretekoch: Desiaty na Setmana Catalana a štvrtý na Critérium International. V máji skončil tretí na Vuelta al País Vasco, piaty na La Flèche Wallonne a ôsmy na Liège-Bastogne-Liège. Na Giro d´Italia získal v prvej horskej etape tretie miesto. No o tri dni neskôr za zaplietol do hromadného pádu, ktorý spôsobila zatúlaná čierna mačka. Z pretekov odstúpil. Neskôr na Tour de France skončil v celkovom poradí druhý.

Najúspešnejším rokom pre Marca Pantaniho bol rok 1998. Prvým pretekom na ktorom sa zúčastnil bola Vuelta Ciclista a Murcia v Španielsku, kde sa umiestnil na treťom mieste a získal jedno etapové víťazstvo. Na ďalšom preteku, Giro del Trentino, skončil štvrtý. Tieto preteky bral len ako prípravu na Giro d'Italia.

Na začiatku roku 1999 nič nenasvedčovalo tomu že sa blíži zlom v Marcovej kariére. V marci získal celkové aj etapové víťazstvo na Vuelta a Murcia a etapové víťazstvo na Setmana Catalana. V máji skončil ôsmy na Vuelta al País Vasco a tretí na Giro del Trentino.

Prvé dni na Giro d’Italia sa pre Pantaniho začali veľkým súbojom s francúzskym cyklistom Laurentom Jalabertom. Vo ôsmej etape Marco vyhral a získal celkové vedenie. Na druhý deň získal v časovke tretie miesto, ale oproti Jalabertovi mal stratu 55 sekúnd a tým aj prišiel o vedúcu priečku.

V prvej etape potom čo sa pelotón presunul do Álp obsadil Pantani druhé miesto, a získal celkové vedenie. O deň neskôr vyhral etapu a náskok pred Jalabertom zvýšil o 21 sekúnd. V ďalšej etape vyhral Jalabert pred Pantanim. Na ďalší deň bola časovka, v ktorej skončil Pantani siedmy so stratou 1 minútu a 38 sekúnd na víťazného Ukrajinca Sergeja Gončara, oproti druhému Paolovi Savoldellimu strácal jednu minútu a 21 sekúnd a oproti v ten deň štvrtému Jalabertovi to bolo 57 sekúnd.

Pred presunom do Dolomitov bol Pantani prvý, druhý so stratou 44 sekúnd Savoldelli a tretí Jalabert strácajúc minútu a 9 sekúnd. Devätnástu a dvadsiatu etapu Marco s prevahou vyhral, v celkovom poradí zvýšil svoj náskok na Savoldelliho na 5 minút a 38 sekúnd. Viedol aj v súťaží o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára. Celkové víťazstvo, súťaž o najlepšieho vrchára a najaktívnejšieho pretekára sa naposledy podarilo vyhrať v roku 1969 Eddymu Merckxovi.

V roku 2001 Marca Pantaniho zbavili obvinenia z užívania dopingu na Giro d’Italia 1999. Ukázalo sa, že zvýšená hladina červených krviniek súvisela s jeho zranením v roku 1995 a následnou liečbou.

Na bicykli sa mu však stále nedarilo. Z Giro d’Italia 2001 odstúpil pred devätnástou etapou, po večernom zásahu polície v jeho hotelovej izbe v San Remo, kde sa našli injekčné striekačky s inzulínom.

Giro d’Italia 2002 takisto nedokončil, preteky vzdal v šestnástej etape. Onedlho nato dostal od cyklistickej federácie osemmesačnú diskvalifikáciu za inzulín ktorý mu našla polícia v hotelovej izbe v San Remo. O mesiac neskôr mu trest zmiernili, takže už na jar 2003 mohol pretekať.

V pretekoch Giro d’Italia 2003 skončil v celkovom poradí štrnásty (v jednej etape bol piaty), pravdepodobne v dôsledku pádu v zjazde z Colle di Sampeyre. Organizátorom Tour de France sa zdali byť jeho výsledky slabé, a tak ho nenominovali na jubilejný 90. ročník pretekov (2003). Marco tým stratil motiváciu do ďalšieho trénovania, opäť sa stiahol do ústrania, vyhýbal sa i rodine a priateľom. Opäť upadol do závislosti na kokaíne, z ktorej sa v lete 2003 niekoľkokrát liečil na psychiatrickej klinike.

Večer 14. februára 2004 bola zverejnená informácia, že v hotelovej izbe v Rimini sa našlo mŕtve telo Marca Pantaniho. Prvá obhliadka konštatovala smrť v dôsledku zástavy srdca, neskoršia pitva preukázala príčinu, ktorou bolo predávkovanie kokaínom.

Pantaniho smrť doteraz nie je objasnená. Jedna verzia hovorí o samovražde bez cudzieho zavinenia, ďalšia že mu k nej niekto pomohol. Marco Pantani zomrel vo veku 34 rokov. Na pohreb sa s ním prišlo rozlúčiť 20 tisíc smútiacich fanúšikov. Jeho priateľka a bývalá manažérka Manuela Ronchiová im prečítala lístok, ktorý sa našiel v Marcovom pase:

Štyri roky trvajúce súdne procesy ma ponížili a stratil som túžbu byť ako ostatní športovci. Svet musí pochopiť, že skryté kamery v hotelových izbách cyklistov nás všetkých ponížili. Nie som podvodník. Veľmi ma to zranilo a všetci, ktorí mi veria, by mali prehovoriť. Ahoj. Marco^{[chýba zdroj]}

Bývalý Pantaniho tréner Felice Gimondi: „Zaplatil príliš veľkú cenu. Najskôr mal fantastické úspechy, potom sa kvôli obvineniam z dopingu psychicky zrútil. Nebolo vôbec jednoduché viesť s ním dialóg, bol to uzavretý človek. Navonok vyzeral silný, ale v skutočnosti bol veľmi citlivý.“^{[chýba zdroj]}

Miguel Indurain, päťnásobný víťaz Tour de France: "Bez ohľadu na jeho jazdecké kvality, dokázal ľudí pritiahnuť k cyklistike. Možno sú jazdci, ktorí toho v kariére dosiahli viac, nikdy ale nedokázali nadchnúť fanúšikov tak ako on."^{[chýba zdroj]}

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marco Pantani