František Dénes

Narodil sa v severospišskej obci Tribš, ktorá dnes leží v Poľsku. Tu prežil svoje detstvo. Žil blízko Vysokých Tatier a od detstva ich navštevoval. Ľudovú školu navštevoval v Prešove a v Novom Targu. V Levoči študoval na gymnáziu. Počas vysokoškolských štúdií klasickej filológie a prírodných vied na univerzite vo Viedni spoznával takmer celú rakúsku časť Álp. V štúdiách pokračoval v Budapešti. Vtedy už bol členom budapeštianskeho vzdelávacieho ústavu a sprevádzal do Álp synov známeho zubného lekára MUDr. Fridricha Turnovského. Okrem Álp spoznával maďarské hory Matra.

V rokoch 1876 – 1906 pôsobil ako stredoškolský profesor v Levoči. Už počas stredoškolských štúdií v Levoči (1860 –  1864) navštevoval Vysoké Tatry. V lete 1864 napríklad vystúpil do Javorovej doliny, na Ľadový štít a na Širokú. Keď bol stredoškolským profesorom trávil väčšinu času v Tatranskej Polianke. Ponúkal svoje služby ako informátor a sprievodca Uhorského karpatského spolku. Bol stálym tatranských sprievodcom známeho viedenského geológa Viktora Uhliga a aj sám pokračoval v geologických a glaciologických prieskumoch Tatier.

Praktickú turistiku spájal s geografickými a glaciologickými pozorovaniami. Na základe svojich pozorovaní napísal svojho prvého sprievodcu Sprievodca po uhorských Karpatoch (Wegweiser durch die Ungarischen Krapathen (Levoča 1888)), ktorý vydal Fridrich Fuchs v roku 1863. V sprievodcovi boli prehľadné mapky úsekov horského terénu i s plánmi turistických stredísk. Bol iniciátorom a spoluautorom prvej tatranskej mapy v mierke 1:25 000 a ďalších máp v slovenskom, maďarskom a nemeckom znení. Výdatne prispel k odhaleniu mnohých omylov, ktoré boli uvedené na vtedajších mapách Vysokých Tatier.

V roku 1873 sa stal spoluzakladateľom Uhorského karpatského spolku. Bol členom predsedníctva a pokladník. Tak isto bol pokladníkom zbierky na výstavbu Karpatského múzea v Poprade.

Zaslúžil sa o vytrasovanie viacerých tatranských chodníkov o.i. aj Tatranskej magistrály od Štrbského plesa na Zelené pleso. Ešte ako 88-ročný viedol výstavbu chodníka z Tatranskej Polianky k Batizovskému plesu a odtiaľ na Ostrvu, Popradské pleso a Štrbské Pleso.

Ako pedagóg organizoval časté študentské exkurzie do hôr. Prebúdzal v študentoch trvalý záujem o Vysoké Tatry. Ako aktívny horolezec vykonal prvovýstup cez Koňa na Ľadový štít. Turistiku pestoval aj vo vysokom veku. Napríklad ako 80-ročný bol na Rysoch a na Bujačom vrchu, 88-ročný absolvoval trasu Tatranská Polianka - Velické pleso - Batizovská dolina - Ostrva - Popradské pleso.

Rok pred smrťou preložil do nemčiny Wahlenbergovo dielo Flora Carpatorum Principalium z roku 1814. Takmer až do posledného dňa života robil meteorologické pozorovania v Tatranskej Polianke. Napísal veľa článkov a správ o Tatrách.[1][2]

• František Dénes : Karpathen - Vereines (Karpatský spolok). Leutschau (Levoča), 1883, 66 s.
• František Dénes : Das Pieninengebirge und die Zone der Karpathenklippen. Kesmark (Kežmarok), Verlag des Karpathenvereines, 1932, 26 s.
• František Dénes : A Magyarorszagi Kárpátvidéken utazók számára. Igló (Spišská Nová Ves) vyd. József Schmidt, 1888, 119 s.
• František Dénes : Wegweiser durch die Ungarischen Krapathen, Levoča, 1888.
• František Dénes : Ľadový štít (7. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1880, s. 261-298).
• František Dénes : Ďumbier v Nízkych Tatrách.(14. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1887, s. 70 - 83).
• František Dénes : Turisticky a vedecky z Magury. (17. Ročenka Uhorského karpatského spolku. r. 1890, s. 242-247, 253-254).
• František Dénes : Geológia tatranského pohoria (29. Ročenka Uhorského karpatského spolku, r. 1902, s. 53-114).

1. RUSNÁK, Ernest. Priekopník tatranskej turistiky. Vysoké Tatry, 1884, roč. XXIII, čís. 6, s. 21.
2. BOHUŠ, Ivan. Kto bol kto vo Vysokých Tatrách. Vysoké Tatry, 1971, roč. X, čís. 5-6, s. 32.

• Krátky životopis
• História turistiky na Spiši