THEMIS

THEMIS je kozmická misia zameraná na štúdium fenoménov známych ako subbúrky, pri ktorých sa uvoľňuje energia zo zemskej magnetosféry. Misia pozostáva z piatich identických družíc, umiestnených na silne eliptických dráhach. Všetky družice boli vynesené spoločne raketou Delta II 17. februára 2007 zo štartovacieho komplexu 17 na Myse Canaveral. Názov THEMIS je akronymom z Time History of Events and Macroscale Interactions during Substorms a tiež je to meno bohyne z gréckej mytológie. Misia patrí do programu Explorer a jednotlivé družice nesú názvy THEMIS A až THEMIS E respektíve Explorer 85 až Explorer 89.

THEMIS (Time History of Events and Macroscale Interactions during Substorms)
vedecká družica
PrevádzkovateľUniversity of California, NASA
Hlavní dodávateliaSwales Aerospace, University of California
Iné názvyExplorer 85-89
DružicaZeme, Mesiaca
Dátum štartu17. február 2007
Nosná raketaDelta II
KozmodrómCape Canaveral LC-17B
Trvanie misie13 rokov a 283 dní
COSPAR ID2007-004A
Webová stránkathemis.ssl.berkeley.edu
Hmotnosť126 kg (pri štarte)
77 kg (na orbite)

Opis

Rozmiestnenie prístrojov na sonde THEMIS

Družice postavila firma Swales Aerospace z Beltsville v Marylande. Koordinátorom vedeckého vybavenia je Space Science Laboratory z University of California v Berkeley v Kalifornii, ktorá je tiež prevádzkovateľom pre NASA Headquarters, Science Mission Directorate, Washington, DC.

Družica je stabilizovaná rotáciou 16 ot/min a má tvar pravidelného nízkeho štvorbokého hranolu s rozmermi 0,84 × 0,84 × 0,51 metra so skosenými vertikálnymi hranami. Bočné steny a čiastočne aj podstavy sú pokryté fotovoltaickými GaAs článkami, ktoré dodávajú 41,5 wattov (na začiatku života), resp. minimálne 40,35 W elektrickej energie (na konci aktívneho života) a dobíjajú lítium-iónové akumulátorové batérie s kapacitou 12 Ah.

Prístroje

  • EFI (Electric Field Instrument) – prístroj pre štúdium elektrických polí detegujúci zmeny intenzity poľa. Prístroj pracuje na frekvencie 1 Hz až 400 kHz. V rovine rotácie družice sú umiestnené dve 20 metrov dlhé drôtové antény s guľovými senzormi na koncoch a na podstavách sú dve päťmetrové tyčové antény.
  • FGM (Flux Gate Magnetometer) – indukčný trojosí magnetometer na meranie intenzity magnetického poľa pozadia a jeho nízkofrekvenčných fluktuácií. Meria frekvencie do 64 Hz s citlivosťou 0,01 nT a absolútnou presnosťou ± 1 nT. Prístroj je zavesený na výklopnej tyči s dĺžkou 2 metre.
  • SCM (Search Coil Magnetometer) – cievkový trojosí magnetometer pre meranie nízkofrekvenčných fluktuácii magnetického poľa a vĺn v plazme. Prístroj je zavesený na výklopnej tyči s dĺžkou 1 meter a meria frekvencie 0,1 Hz až 4 kHz s citlivosťou 0,5 pT/Hz1/2 pri 10 Hz.
  • ESA (Electrostatic Analyzer) – elektrostatický analyzátor plazmy pre detekciu termálnych elektrónov a iónov. Meria častice s energiou 3 eV až 30 keV.
  • SST (Solid State Telescope) polovodičový ďalekohľad pre detekciu supratermálnych iónov a elektrónov a ich priestorovú distribúciu. Je citlivý na častice s energiou 25 keV až 6 MeV a má časové rozlíšenie 10 sekúnd.
Jedna z družíc počas testu solárnych panelov.

Vedecké prístroje družice sú riadené počítačom IDPU (Instrument Data Processing Unit), vybaveným pamäťou s kapacitou 256 MB na ukladanie nameraných dát. Služobné systémy riadi počítač BAU (Bus Avionics Unit). Telemetrický systém pracuje v pásme S (2,2825 GHz, výkon 5 watov, rýchlosť prenosu 1,024 kbit/s až 1,048576 Mbit/s). Povelový systém pracuje v pásme S (2,1018 GHz, rýchlosť prenosu 1 kbit/s). Orientačný systém využíva pre zisťovanie osi rotácie a fázy rotácie slnečný senzor MSSS (Miniature Spinning Sun Sensor) a polovodičový inerciálny merací systém tvorený dvoma jednoosovými úhlomernými gyroskopmi IRU (Inertial Referencia Unit). Pre približnú a krátkodobú kontrolu orientácie najmä pred motorickými manévrami slúžia 2 záložné uhlomerné gyroskopy. Pre korekcie dráhy a udržiavanie stabilnej orientácie osi rotácie sú satelity vybavené 4 motorčekmi (2 axiálne a 2 radiálne) každý s ťahom 4,4 N na jednozložkové kvapalné pohonné látky. Ako palivo je použitý hydrazín, ktorého celkový objem na každej z družíc je 49 kg. Zásoba paliva je uložená v dvoch guľových nádržiach a vystačí na manévre s celkovým delta-v (celková zmena rýchlosti) 940 m/s.

Hlavné riadiace centrum a pozemná stanica BGS (Berkeley Ground Station) sa nachádzajú v areáli University of California. Záložná pozemná stanica WGS (Wallops Ground Station) sa nachádza v areáli strediska NASA Wallops Flight Facility. Doplnkové pozemné stanice siete USN (Prioranet) prevádzkované spoločnosťou Universal Space Network sa nachádzajú pri South Pointe na Havaj a pri mestečku Dongara v Austrálii.

Misia

Vypustenie sond THEMIS, predstava umelca.

Hlavnou úlohou družíc je výskum premenných javov v zemskej magnetosfére, súvisiacich najmä s vplyvom slnečnej aktivity a ich vplyvu na procesy vo vysokej atmosfére, najmä súvisiace so vznikom a vývojom polárnych žiar a následných elektrických búrok, ovplyvňujúcich pozemné telekomunikácie a energetické distribučné siete. Pozorovania z družíc sú koordinované s pozemnými experimentami, najmä so sledovaním polárnych žiar celooblohovými kamerami ASI (All-Sky Imager) so súčasnou registráciou zmien zemského magnetického poľa magnetometrami GMAG (Ground-Based Magnetometer) najmenej 20 stanicami na území Kanady a severných štátov USA.

Umiestnenie družíc v magnetickom chvoste počas merania.

Štart sa konal 17. februára 2006 zo štartovacieho komplexu 17B na Myse Canaveral. Všetkých päť sond bolo vynesených raketou Delta II v konfigurácii 7925-10, teda trojstupňová verzia s deviatimi pomocnými raketami na tuhé pohonné látky. Po oddelení posledného stupňa rakety boli družice uvoľnené a začali presun na požadovanej dráhy. Dráhy boli nastavené tak, aby sa pri meraní družice nachádzali v rôznych výškach v magnetickom chvoste zemskej magnetosféry (pozri obrázok).

Prehľad parametrov dráh družíc THEMIS pred koncom roku 2009
THEMIS A THEMIS B THEMIS C THEMIS D THEMIS E
COSPAR 2007-004A 2007-004B 2007-004C 2007-004D 2007-004E
Apogeum 76 106 km 353 875 km 241 270 km 67 419 km 67 408 km
Perigeum 3 393 km 50 313 km 5 600 km 4 145 km 4 159 km
Sklon dráhy 8,99° 59,30° 7,12° 3,72° 4,28°
Doba obehu 1643 min 15788 min 7757 min 1435 min 1435 min

Prvé merania boli vykonaná 4. decembra 2007, keď družice zaujali požadovanú konšteláciu v magnetickom chvoste zemskej magnetosféry. Pre začiatok merania bol vybraný december, pretože vďaka dlhším zimným nociam na severnej pologuli bolo možné vykonávať dlhšie pozorovania z pozemných staníc. Vedci tak mali možnosť porovnať merania z družíc a pozemných staníc za dlhšie obdobie. Nočné merania tiež znamenajú, že udaje z pozemných magnetometrov nie sú rušené nabitými časticami zo Slnka.

Počas pohybu po svojich dráhach vystriedajú družice niekoľko konštelácií. Pred fázou merania v magnetickom chvoste sú družice v pozícii na východnej strane magnetosféry. Tento stav sa nazýva Dawn Phase. Potom nasleduje už spomínaná fáza merania nazývaná Tail Science Phase, kedy sa všetky družice nachádzajú v rade a ich apogea sú v magnetickom chvoste. Potom nasleduje fáza, kedy sa apogea všetkých satelitov nachádzajú na západnej strane magnetosféry, táto fáza sa nazýva Dusk Phase alebo Radiation Belt Science Phase. Poslednou fázou je takzvaná Dayside Science Phase, keď sú všetky družice v apogeu svojich dráh na osvetlenej strane. Hlavná fáza merania v magnetickom chvoste sa opakuje každé štyri dni.

Predĺžená misia

V máji 2008 rozhodla NASA o predĺžení misie THEMIS do roku 2012. Podľa plánu budú dve družice navedené na selenocentrickú obežnú dráhu (obežná dráha Mesiaca), odkiaľ bude prebiehať ďalšie pozorovania zemskej magnetosféry a ďalej bude sledovaná interakcie Mesiaca so slnečným vetrom. Presun k Mesiacu začala ako prvá THEMIS B v júli 2009 a podľa plánu dosiahne jeho obežnú dráhu v októbri 2010.

Iné projekty

  • Commons ponúka multimediálne súbory na tému THEMIS

Zdroje

Externé odkazy

Portál kozmonautika
This article is issued from Wikipedia. The text is licensed under Creative Commons - Attribution - Sharealike. Additional terms may apply for the media files.